Na to, aby sme dobre viedli tímy, ktoré máme na starosti nestačí sa naučiť čo by bolo dobre spraviť. Rovnako je dôležité sa naučiť ktorým veciam by sme sa mali vyhýbať. Preto sa v tejto sérii zaoberáme 5 dysfunkciami tímov podľa knihy Patricka Lencionniho.
Doteraz sme hovorili o (ne)dôvere, strachu z konfliktu, slabom záväzku a nedostatku vykazateľnosti. Poslednú dysfunkciu tímov som už spomenul v predošlom článku: nepozornosť k výsledkom.
Na čo sa zameriavame?
Veľmi ľahko sa v skupine môže stať, že prestaneme sa pozerať na ten spoločný cieľ, ktorý sme si na začiatku dali a miesto toho sledujeme malé ciele, ktoré si po ceste vytvoríme. Aké to môžu byť?
1) Tímový status: niekedy môžeme si myslieť, že byť súčasťou nejakého tímu je už výhra. Sme súčasťou skupiny, ktorá robí dobré veci a tým sme spokojní, máme zo seba dobrý pocit a neriešime to, či dobre spĺňame naše ciele a plány, lebo však už len to, že existujeme je výhra a bez ohľadu na to, či sa nám darí alebo nie, mať cnostný cieľ je všetko, čo treba.
2) Individuálny status: niekedy miesto toho, aby sme napredovali spoločne ciele nášho tímu sa snažíme budovať vlastný status. Možno berieme našu terajšiu pozíciu len ako „schod“ k niečomu lepšiemu alebo sa bojíme nejakého rizika tak radšej zabezpečíme seba aj za cenu toho, že ostatní v tíme budú trpieť.
Ako vrátiť tím k pôvodnému zámeru?
Nie vždy sa nám bude dariť splniť všetko, čo si dáme ako cieľ. To však neznamená, že nemáme sa o to snažiť a keď sa nám to nedarí nemôžeme to len tak ignorovať, ale mali by sme rozmýšľať a prehodnotiť čo sa stalo, prečo sa tak stalo a čo môžeme do budúcna robiť inak. Čo môžeme teda robiť, aby sme viedli naše tímy k sústredeniu na výsledky?
1) Verejné prezentovanie výsledkov: keď skončíme nejaký projekt alebo školský rok, vyhodnocujte spoločne všetky ciele, ktoré ste mali na začiatku. Zapíšte si (a povedzte na hlas) ktoré veci sa vám podarilo splniť, ktoré veci sa nepodarilo splniť a ktoré veci sa vám podarilo splniť čiastočne.
2) Odmeňuj: používať odmeny ako motívaciu nie je podľa mňa žiadny problém. Myslím si, že také kresťanské „len Bohu patrí chvála“ môže byť len výhovorkou pre našu chamtivosť. Buďme štedrí voči našim ľuďom a zvlášť oceňujme tých, ktorí odrobili mimoriadnu prácu.
3) Veď príkladom: ak si vedúci, tvoj príklad je hlavným spôsobom vedenia. Ak ty sám nedávaš pozor na výsledky, ak sám si spokojný s nejakým „cnostným cieľom“ alebo hľadáš len svoj prospech, prečo by mal niekoho iného zaujímať to, či dosiahnete svoj cieľ? Tvoj život je najjasnejší spôsob vedenia pre tvoju skupinu alebo tím.