Posledná Kristova kázeň

„Ak chceš byť šťastný, nenáviď to, čo Ježiš nenávidel na kríži a miluj to, čo na kríži miloval.“ Tento teologický dynamit Tomáša Akvinského môžeme pochopiť lepšie, keď sa pozrieme na Isenheimský oltár, najväčšie dielo nemeckého maliara Matthiasa Grünewalda, ktorý patrí k najvýznamnejším úkazom svetového maliarstva. Obraz bol dokončený rok pred Reformáciou (maľoval sa v rokoch 1512-1516) a odhaľuje to, čo Akvinský vyjadril slovami. 

Oltár sa dá otvoriť aj zavrieť. Zavretý oltár vyjadruje mystérium Kristovej obete. Keď je otvorený má po krídlach mučeníka Šebestiána (po našej ľavici) zabitého šípmi. Vpravo je prvý púštny mních, „otec všetkých mníchov“ Anton Veľký, ktorého život v treťom storočí zaľudnil púšť. 

Uprostred tohto diela je obrovské, kruto umučené telo Ukrižovaného Krista so skrútenými prstami. Obraz je veľmi realistický. Kristove vyschnuté ústa a popraskané pery vykresľujú muža na pokraji vyčerpania. Vľavo omdlieva Mária a padá do náruče apoštola Jána. Pod krížom kľačí a spína k Spasiteľovi ruky malá Mária Magdaléna. Scéna, z ktorej mrazí. Toto je kresťanstvo. Nie roztrhané džínsy a marketing, ale Boh mlčiaci na kríži. Na tejto scéne nie je nič sentimentálne. Všetko je bez mejkapu.  

Vpravo je osamelý muž s baránkom. Je to Ján Krstiteľ, ktorý po latinsky ohlasuje illum oportet crescere me autem minui „On musí rásť a ja sa musím umenšovať“ (Jn 3:30). To, že je Ján Krstiteľ na obraze je nehistorické (bol sťatý Herodom v roku 29) ale Grünewald ho tam namaľoval, lebo bol posledným prorokom, ktorý ohlasoval príchod Mesiáša. 

Ježišova Kázeň na hore (Mt 5-7) je ústavou kresťanského náboženstva. Je to súhrn toho, čo Ježiš očakáva od svojich nasledovníkov, súhrn kresťanskej etiky. Je to najlepšia kázeň, aká bola kedy kázaná. Jeden z dôkazov, že historický Ježiš nebol vymyslený, lebo iba Ježiš by mohol vymyslieť Ježiša. Toto veľdielo sa začína slávnymi „blahoslavenstvami,“ alebo návodom na to, ako byť šťastný (grécke slovo makarios znamená „šťastný.“)  Na tomto obraze vidíme Ježišov vlastný výklad blahoslavenstiev. 

Blahoslavení chudobní v duchu… (v.3) Toto nie je ani romantizovanie nad chudobou ani démonizovanie bohatstva, ale princíp odpútania sa od hmotných vecí. Moderný preklad by znel takto: „Akí šťastní ste, keď nie ste závislí na materializme.“ Keď je Božie kráľovstvo prioritou, nie len, že nebudeme závislí na materiálnych veciach, ale budeme ich vedieť používať. 

Blahoslavení plačúci…(v.4) alebo šťastní sú tí, ktorí nie sú závislí na dobrých pocitoch. Dnes by Ježiš hovoril o dopamíne, o porne, sociálnych sieťach alebo drogách. Volá k odpútaniu sa od pocitov šťastia, alebo inak: Láska znamená robiť to, čo je správne bez ohľadu na to, či je to príjemné.

Blahoslavení tichí…(v.5)  Len tí, ktorí sú oslobodení od pokušenia moci tohto sveta môžu byť nástrojom skutočnej Božej moci.  Tí, ktorí prijímajú svoje poslanie, ktorí s pokorou odovzdávajú svoj život Bohu nachádzajú skutočné šťastie.  

Blahoslavení, ktorí sú prenasledovaní pre spravodlivosť…(v. 11) Len tí, ktorí sú ochotní vzdať sa svetskej slávy, potlesku a uznania môžu nájsť šťastie v Bohu.  

Ak chceš vidieť dokonalý príklad toho, čo znamená byť blahoslavený, pozri sa na ukrižovaného Krista. Tvoj život je najlepšou interpretáciou tvojich slov. Nehovor mi čomu veríš, ukáž ako žiješ a ja ti poviem čomu veríš.  Ježiš na kríži vykladá svoje blahoslavenstvá.  

Ak chceš byť šťastný, nenáviď to, čo Ježiš nenávidel na kríži a miluj to, čo na kríži miloval. Čo Ježiš na kríži nenávidel? 4 veci, ktorými nahrádzame Boha v túžbe po naplnení prázdnoty svojho života.

1. Bohatstvo – nemá žiadne. Je nahý a bosý.
2. Pôžitok – je v najväčšom možnom utrpení 
3. Moc – žiadnu nemá. Je pribitý na kríž a v rukách má klince.
4. Sláva – zažíva výsmech a potupu.  

Ježiš sa dištancuje od štyroch vecí, v ktorých všetci hľadáme šťastie. 

A čo na kríži miloval? Konať Božiu vôľu, byť v jej centre.  

Bol ten, kto preukazuje milosrdenstvo (v.7), prosil o odpustenie pre tých, ktorí ho pribili na kríž, okrem rímskych vojakov aj pre teba aj pre mňa. Bol ten, kto mal čisté srdce (v.8), jeho vôľa a svedomie boli úplne odovzdané Bohu a tak na kríži bol Ježiš konečný tvorca pokoja (v.9) keď žíznil po dobre a po spravodlivosti (v.6). Bol odsúdený nespravodlivo, (v.10) ale bol v strede Božej vôle.   

Hoci to veľmi zvláštne znie, až sa to ťažko vyslovuje, je to obrovský paradox, ale ak má Akvinský pravdu, tak sa tu dívame na obraz šťastného muža.

Keď sa dívame na obraz, vpravo vidíme Jána Krstiteľa, ktorý ukazuje na Ježiša zvláštnym spôsobom. Poloha jeho prsta je veľmi netypická. Akoby všetky naše predstavy o Bohu musia byť prevrátené, aby sme Mu mohli začať rozumieť, akoby naše vlastné predstavy musia zomrieť, až potom môžeme vidieť, že Kristus na kríži je obrazom slobody, obrazom radosti. 

Na kríži zomierajú naše naivné predstavy o Bohu.