Domine, non nisi te

V histórii kresťanských obrazov sa často vykresľovali fiktívne stretnutia medzi Kristom a jeho nasledovníkmi. Imaginárne rozhovory medzi Bohom a svätcom, Mária a dieťatko vedľa cirkevného otca, ktorý žil stovky rokov po Kristovom narodení, vymyslené konverzácie medzi dvoma kresťanskými velikánmi, žijúcimi v iných storočiach… Tieto obrazy nám odhaľujú snahu umelcov predstaviť si, aké by to bolo, keby sa Ježiš stretol nie s Petrom, Pavlom alebo Judášom, ale s Bonhoefferom počas svetovej vojny alebo s Augustínom v jeho hriechu alebo Sattlerom pri jeho mučení. Alebo aj s nami. V našej škole, v autobuse, alebo v rozhovoroch. Stretnutie s Bohom je ako iskra pri pušnom prachu. Keď sa to stane, začnú sa diať veľké veci. Akurát každý je pri Bohu len tak blízko, ako chce. 

Santi di Tito, maliar z Florencie namaľoval v roku 1573 dielo v ktorom si predstavuje Akvinského a ukrižovaného Krista. Nie len Kristovu ikonu, sochu alebo obraz, ale skutočne živého Krista z mäsa a kostí. Tito je považovaný za jedného z najcitlivejších maliarov proti-reformačného umenia. Bol známy tým, že okrem verejných obrazov maľoval aj obrazy „pre svoju vlastnú zbožnosť“ s cieľom prehĺbiť svoj vzťah s Kristom. Tento obraz vychádza z historického záznamu, čiže sa možno naozaj stal.

Tomáš Akvinský je jedným z najväčších teológov všetkých čias. 6. decembra 1273, keď mal 49 alebo 50 rokov (nevieme kedy sa narodil) nastal zlom, kedy zo dňa na deň zanechal svoje nedokončené dielo a odmietol viac písať. Dôvod bol veľmi tajomný.

V roku 1272 dokončil Akvinský druhú časť svojho najväčšieho diela Suma teologická. Raz v noci, v kaplnke dominikánskeho kláštora v Neapole sa udiala potýčka, ktorú Tito zachytil na tomto obraze. Záznam o tomto incidente nám zanechal Dominik z Caserty, ktorý sa skryl a pozoroval Tomáša pri jeho modlitbe. Začul hlas z kríža, ktorý mu hovoril: „Tomáš, dobre si o mne písal. Akú odmenu si žiadaš?“ 

Ako Aladin a jeho čarovná lampa. Čo by si od Boha žiadal ty? Veľa peňazí alebo slávu? Instragramový účet s miliónmi sledovateľov?  Čokoľvek to je, odhaľuje to o tebe viac, ako si myslíš. Akvinský odpovedal dnes už slávnymi slovami: „Domine, non nisi te,“  – „Nič len teba, Pane.“

O niekoľko dní na to, 6. decembra 1273 mal v tej istej kaplnke hlboký duchovný zážitok, o ktorom nevieme veľa. Vieme len to, že po ňom vyhlásil, že všetko, čo napísal, je v porovnaní s tým, čo videl iba slama (slovo, ktoré použil je grécke slovo skybala, ktoré používa apoštol Pavol v liste Filipským, keď hovorí, že všetko považuje za smeti. „Slama“ a „smeti“ sú len diplomatickým prekladom, skybala je v skutočnosti výkal). Takto velikán ohodnotil svoje najveľkolepejšie dielo v histórii teológie.  

Viac už odmietol písať a o pár mesiacov na to ako štyridsaťdeväťročný zomrel.

Na Titovom obraze vidíme Krista, ktorý má skutočnú podobu. Nie je to príbeh z dávnych čias, ale skutočný Ježiš, ktorý zomiera teraz. Hlavou sa nakláňa k svojim priateľom: k Akvinskému vpravo a svojmu milovanému učeníkovi Jánovi. Pod krížom vidíme Máriu, Ježišovu matku, o ktorej z Biblie veľa nevieme, ale vidíme ju pri kľúčových momentoch Kristovho života. Mária Magdaléna, ktorá objíma kríž, nástroj svojho uzdravenia (Ježiš ju vyliečil z choroby už počas jej života v Lk 8:2). Vľavo je Katarína Alexandrijská, katolícka svätica zo 4.storočia, ktorá odmietla ponuku cisára Maxentia na sobáš a on sa ju rozhodol zlomiť na kolese s vyčnievajúcimi hrotmi. Koleso sa však zlomilo a preto bola sťatá mečom.  

V pozadí vidíme dišputy nezainteresovaných teológov, pre ktorých je Kristus len objekt poznania a nie dôvod k údivu. Vidia vzťah Akvinského a Ježiša, ale samy ostávajú v úzadí. Sú to premúdrelí vševedi, ktorí poznajú veci o Bohu, ale nie Boha. Ktorí chodia do kostola, počúvajú svojich obľúbených kazateľov, svoje nabombované podcasty, nablýskané chvály, ale ktorí sami ostávajú nedotknutí.  Títo ľudia, ktorých je v cirkvi stále veľa, pripomínajú príbeh rabína, ktorý po smrti dostal možnosť ísť do neba, alebo ísť na prednášku o nebi a on si zvolil prednášku. 

Akvinský však sedí v prvej lavici diania. Díva sa priamo na Krista a s otvorenou Bibliou ukazuje, že Kristus je ten, o kom hovorí celá Biblia. Súhlasí s Pavlom, že nezaujíma ho nič iné, iba „Ježiš Kristus a to ten ukrižovaný“ (1Kr 2:2), že kríž je centrom Biblie, centrom vesmíru, že kríž má byť centrom nášho života. 

Je v tvojom živote kríž? Ak nie, ak nedostávaš ani triesky z kríža, tak nie si pri kríži dosť blízko.