Rozhovor s Ivanou Čorbovou o projekte sadenia stromov v Afrike 

Nadácia Integra vznikla na Slovensku v r. 1995. Začínali školeniami pre podnikateľov, neskôr sa preorientovali na humanitárne projekty pre Afriku. Jedným z veľmi zaujímavých projektov je sadenie kešu a makadamových stromov v Afrike. Momentálne ich vysadili už milión a pol. O tejto téme som sa rozprávala s jednou z koordinátoriek projektu Ivanou Čorbovou.

V ktorých krajinách Afriky projekt realizujete?

I: V Kene a Etiópii, ale radi by sme ho rozšírili aj do ďalších krajín. Pravdepodobne budeme pokračovať do Ugandy a Rwandy.

Ako tento projekt vznikol?

I: Nadácia Integra založila približne pred 10 rokmi sociálny podnik v Keni, ktorý sa zameriaval na farmárov makadamových a kešu stromov. Chceli sme rozbiť monopol, ktorý mala v tejto oblasti iná firma a poskytnúť farmárom poctivejšie podmienky a lepšie odmeny. Rozbehli sme projekt s názvom Ten Senses Africa a začali sme od nich orechy vykupovať. Po niekoľkých rokoch sme rozmýšľali, čo viac by sme mohli urobiť. Niektorí farmári mali stromov viac, niektorí menej. Pôdy na ďalšie vysádzanie bolo dosť. Začali sme sa zamýšľať, akým spôsobom by sme im ešte viac pomohli. Nakoniec sme začali sadiť sadeničky nových stromov. A cez rôznu grantovú podporu sme postupne vymysleli a začali realizovať projekt obnovy kešu stromov a to konkrétne na východnom pobreží Kene, kde bol kešu priemysel veľmi zanedbaný. Tam pred niekoľkými rokmi skrachovala posledná fabrika na spracovanie kešu orechov. Farmári sa príliš nestarali o stromy, ktoré už tam rástli, prípadne ich rúbali kvôli drevu. 

Ako to pokračovalo?

Postupne sme sa rozhodli, že vystaviame novú fabriku, postaráme sa o tie stromy, ktoré tam už rastú a farmárom dáme k dispozícii nové sadenice, ktoré vypestujeme. Farmárom sme začali tiež poskytovať základné vzdelávanie, aby sa o stromy vedeli starať a vzdelávanie sme rozšírili aj o deti na školách. Ich výučba sa rozšírila o predmet farmárčenia. Toto celé vznikalo krok za krokom. Na začiatku sme chceli dať farmárom nový zdroj obživy, malé stromčeky, ktoré mali o niekoľko rokov plodiť a „zarábať“. Do toho sme vnímali ekologický aspekt. Ak vysadíme milión a pol stromov, pomôže to k redukcii oxidu uhličitého. A neskôr prišlo vzdelávanie detí. Lebo v tejto oblasti je bežné, že ľudia nemajú na dedinách prácu a preto utekajú do väčších miest. Tam nakoniec skončia nezamestnaní v slumoch. Prípadne sa stanú nádenníkmi a zarábajú iba pár centov denne. Chceli sme už deťom ukázať, že farmárčenie má obrovskú hodnotu a potenciál. Deťom farmárov sme dali sadeničky, aby sa učili spolu s rodičmi ich vysádzať. Čiže projekt sa postupne veľmi rozrástol.

Podľa toho, čo hovoríte, je to naozaj široký záber aktivít. To si určite vyžaduje veľa ľudí, ktorí pomáhajú, koordinujú apod. Ako to funguje? Máte priamo v Afrike spolupracujúce organizácie, ľudí, ktorí reálne projekt vedú?

Máme v Afrike pôvodný sociálny podnik, ktorý sa premenoval na Grow fairly. Potom spolupracujeme s mnohými lokálnymi partnermi. Napr. spolupracujeme s vyše 100 školami a ďalšími menšími organizáciami, ktoré nám pomáhajú. Finančne nám pomohli granty z Európskej únie, SlovakAid, tiež USAid a ďalšie. Je to naozaj veľmi náročné zapojiť do toho stovky škôl, mať v databáze dvadsaťtisíc farmárov, to sa nedalo robiť bez peňazí. Ale vždy myslíme na to, aby sme miestnym ľuďom dávali prácu. Neposielame tam ľudí zo Slovenska, ale hľadáme výlučne lokálnych ľudí a organizácie, aby sa do projektu zapojili a pomáhali, kde je potrebné. A snažíme sa rozrastať. Veríme tomu, že sa nám postupne podarí zmeniť obraz celého pobrežia.  Lebo kešu rastú hlavne na pobreží. Makadamové stromy naopak vo vyšších polohách, pretože potrebujú chladnejšie podnebie. Na základe toho, čo sa nám podarilo v Keni, kde sme videli, že tento model funguje, začali sme budovať podobnú prácu v Etiópii a pravdepodobne sa rozšírime ešte aj do Rwandy a Ugandy. 

Predpokladám, že miestni ľudia dobre poznajú situáciu, jazyk, mentalitu, ak ich zamestnáte ako koordinátorov projektu, farmári k nim pravdepodobne majú väčšiu dôveru. 

Je to tak. Nechceme prichádzať ako tí, čo vedia všetko robiť a chcú miestnych poučovať. Veríme tomu, že majú kapacitu, poznanie lokálneho prostredia, a my im môžeme dať svoju podporu, prípadne know how. Veľmi sa snažíme, aby to bolo rovnocenné partnerstvo, nie nadradenosť a podradenosť. My máme peniaze a vy robte! Teraz sa veľa hovorí o tzv. „dekolonizácii“ pomoci. Nechceme, aby keď sa pozrú na bieleho človeka, aby v nás videli iba peniaze, alebo svojho spasiteľa, ktorý všetko napraví. Lebo takéto uvažovanie tam prežíva. Partnerstvo je o tom, že každý k tomu niečo pridáme a spoločnými silami vybudujeme niečo nové a dobré. 

Ak tomu dobre rozumiem, farmári nepestujú stromy iba pre vlastnú potrebu, ale sú pre nich určitým kapitálom. Orechy predávajú a získajú peniaze pre vlastný rozvoj. Je to tak?

Áno, je to presne tak. Farmári zvyčajne majú svoje vlastné záhrady, kde pestujú plodiny iba pre vlastnú spotrebu – paradajky, banány, kukuricu. To okamžite spotrebujú, ale nezostanú im peniaze, za ktoré by si mohli kúpiť iné potrebné veci. Preto potrebujú tzv. cash crop, plodiny ako orechy, kávu, z ktorých získajú peniaze navyše. Peniaze na školské uniformy pre deti, aby ich mohli poslať do školy a pod. Väčšina ľudí tu žije iba tak, že spotrebuje plodiny z vlastnej záhrady a na viac už im nezostanú prostriedky. A my sme im dali možnosť, získať niečo viac. 

Nadácia Integra sa netají tým, že sa jedná o kresťanskú nadáciu. Alebo povedzme o nadáciu, ktorú založili kresťania. Zdieľate s ľuďmi v Afrike evanjelium, venujete sa im aj po duchovnej stránke?

I: Nadácia Integra je niečo také, čo sa po anglicky nazýva „faith based“, teda vytvorili ju kresťania, ale nie je misijnou alebo evanjelizačnou organizáciou a ani tento projekt nie je misijný. Ale samozrejme, že naša motivácia, rozmýšľanie nad projektami je vedené našou vierou. Avšak primárne v tomto projekte farmárov duchovne nevzdelávame, ani im neprinášame evanjelium. Čo je zaujímavé, že tieto africké národy poznajú Boha veľmi dobre. Tam neexistuje ateizmus. Veľakrát sa s nimi o Bohu aj rozprávame a keď sa ich opýtame či v neho veria, tak je to pre nich niečo samozrejmé. Pre dospelých aj pre deti. Prečo sa ma také niečo pýtate? Ako sa dá žiť bez Boha? Pre nich je realita taká náročná, že ju môžu prežiť iba tak, že veria v Boha. Nevedia sa spoľahnúť na seba, na lieky, na lekárov… Častokrát sa môžu spoľahnúť iba na Boha. Samozrejme, že ich viera je ovplyvnená ich kultúrou. Ale v Keni či Etiópii je veľmi veľa úprimne veriacich kresťanov, takže častokrát sa my sami učíme od nich. Ako žiť vieru vo veľmi ťažkých situáciách. Lebo my máme veľa iných „barličiek“, na ktoré sa vieme spoliehať, ale oni nie.

Vy ste koordinátorkou pre tento projekt. Čo všetko je vašou úlohou?

I: Keďže je to naozaj rozsiahly projekt, koordinátorov je viacero. Niektorí sú priamo na mieste v Afrike. Na Slovensku sme dve koordinátorky. Ja som zameraná na vzdelávanie ľudí na ekologické témy na Slovensku. A keďže sa dnes viaceré organizácie venujú ekologickému vzdelávaniu, my sa to snažíme poňať z hľadiska klimatickej nespravodlivosti. My ako rozvinuté krajiny v súčasnosti a hlavne v budúcnosti spôsobujeme veľké problémy tým menej rozvinutým krajinám. Uhlíkové plyny produkujú hlavne rozvinuté krajiny svojim spôsobom života. To spôsobuje rôzne zmeny klímy, čo sa odzrkadľuje hlavne v oblastiach, kde žijú ľudia, ktorí naopak neprodukujú takmer žiadny oxid uhličitý. Vidíme to práve v Keni, Etiópii, Somálsku či Rwande. Tam sa čoraz častejšie objavujú obrovské suchá alebo obrovské záplavy. Práve v poslednom období sa o tom veľa hovorí, že Keňu, Etiópiu a Somálsko zasiahli obrovské sucha, hynie im dobytok, zomierajú ľudia a to všetko kvôli tomu, že nemajú vodu. Tento rok sme boli v Etiópii viackrát a navštívili sme práve tieto vysušené oblasti. Je dokázané, že za tieto zmeny môžeme aj my, teda vyspelé štáty. 

Koho na Slovensku vzdelávate?

I: Chodíme do škôl. Robíme besedy, prednášky. Ako jedni z prvých na Slovensku prinášame tieto témy aj do cirkví. Sme súčasťou globálneho hnutia Renew our world . Vzniklo to v jednej kresťanskej organizácii v Británii a stalo sa z toho celosvetové hnutie. Aj oni sa snažia prinášať tento odkaz do cirkví a viacej o tom hovoriť. Vytvorili sme takú hymnu aj v slovenskej verzii s názvom Obnov náš svet a tiež modlitbu. Minulý rok sme priniesli také nástroje ako klimatickú kalkulačku pre školy či klimatickú hru. Ľudia, skupinky, školy sa môžu zamýšľať nad týmito témami. Robíme tiež prednášky na vysokých školách. 

Na prednáškach hovoríme o tom, že sa musíme správať zodpovedne lebo už teraz vieme, že sa bude diať veľa humanitárnych katastrof kvôli tomu, ako žijeme. Snažíme sa dať taký globálny pohľad na ekológiu. Lebo sa dá predpokladať, že tieto humanitárne krízy povedú následne k utečeneckým krízam. Mnohí ľudia nebudú schopní žiť vo svojej krajine a budú odtiaľ utekať. Veľká časť ich krajiny sa mení na púšť. A o pár rokov sa dá očakávať, že príde z týchto dôvodov k obrovskej migrácii. Musíme byť na to pripravení, hoci sa nám to nie vždy páči a nie vždy prijímame utečencov s ochotou. Je to pochopiteľné, sú to pre nás neznáme národnosti, s neznámou mentalitou, spôsobujú v Európe často problémy, ale žiaľ, musíme byť pripravení na to, že to príde. A práve my, kresťania, by sme sa k tomu mali postaviť čelom. 

Dá sa predpokladať, že priestor na Zemi, kde sa dá žiť, sa postupne zmenší a ľudia sa budú presúvať. Nikto nevie presne kedy a ako sa to stane, sú to všetko len dohady, ale je veľmi pravdepodobné, že k tomu dôjde. Môže sa stať, že sa na zmenené podmienky adaptujeme, ale to je veľmi nepravdepodobné. Oveľa pravdepodobnejšie je, že na veľkej časti Zeme sa nebude dať žiť. A to budú práve tie oblasti Afriky, Blízkeho Východu. 

Náš portál Leaderxpress je určený lídrom v cirkvi. Mám pocit, že o ekológii a klíme sa v cirkvi zatiaľ veľmi nehovorilo. Čo by ste odkázali týmto našim lídrom?

I: Ak si môžem vo všetkej pokore dovoliť niečo hovoriť lídrom v cirkvi, povedala by som, že sa o ekologických témach skutočne hovorí málo, ak vôbec. A ak kresťania nepočujú o týchto problémoch od svojich lídrov, od svojich pastierov, farárov, kňazov alebo dokonca počujú opak, že klimatický kríza neexistuje a je to všetko prirodzené, myslím si, že to nie je dobré. Lebo je to dôležitá, kľúčová téma. Myslím si, že ak by tu teraz bol Pán Ježiš, tak by sa tejto téme venoval. My sme ako kresťania správcami tejto Zeme. Ak to nebudeme robiť my, ktorí máme mandát, tak kto? Sú to vedecké fakty, ktoré jasne hovoria o tom, že Zem sa neuberá dobrým smerom, že spôsobujeme vyhynutie rôznemu druhu zvierat, utrpenie ľuďom, naša Zem trpí, tak by sme sa nad tým mali zamyslieť. A je tu ešte aspekt lásky k blížnemu. Môže to byť kľudne aj nejaký Etiópčan, ktorý práve teraz stratil svoj dobytok, pretože ho nemal kde napojiť. On potom nemá obživu pre svoju rodinu. A je to spôsobené naším životným štýlom. Mali by sme ako kresťania uvažovať viac globálnejšie. To všetko nie sú iba moje názory, je to podložené Bibliou. Niekto si povie, že jednotlivec nič nezmení. A to je pravda, ale ak by sme ako kresťania tieto veci riešili globálne, každý za seba a všetci spolu, prinieslo by to určite výsledky. My ako kresťania môžeme vytvoriť aj tlak na svoje okolie, firmy, vlády. O to sa snaží aj hnutie Renew our world. Jednotlivec nič nezmení, ale všetci spolu môžeme tlačiť na relevantných hráčov. A my ako cirkev by sme to mali robiť. Hovoriť o tom a správať sa zodpovedne. 

Vy sama cestujete do Afriky a stretávate sa s farmármi. Máte nejaké konkrétne príbehy?

I: Do Afriky chodím pravidelne a počula som už veľa príbehov. Veľa z nich je povzbudivých, ale mnohé sú aj smutné. Okrem mužov farmárov, pomáhame aj ženám, ktoré nemajú manželov. Taká žena nemala nič a teraz má v záhrade 10 kešu stromov, o ktoré sa stará a z ktorých predáva orechy. Majú tak nastavený finančný systém, že v okamihu, kedy tie orechy odovzdá, v telefóne jej príde avízo, že jej nabehli peniaze na účet. Čo je pre týchto ľudí úžasné. Na začiatku jej niekto dal sadenice a naučil ju sa o stromy starať. Také smutnejšie je to v Etiópii, kam chceme tiež doniesť kešu stromy. Tam sme videli mŕtvy dobytok na poli, deti, ktoré nemôžu chodiť do školy. Boli sme v dedinách, kde takých detí bolo veľmi veľa. Rodičia im nemôžu kúpiť základné potreby a oblečenie do školy a zároveň musia doma pomáhať, starať sa o mladších súrodencov.

Dajú sa kúpiť na Slovensku vaše orechy alebo káva? 

I: Pravdaže. Máme u nás v Integre malý obchodík. Tiež ich myslím predávajú potraviny Kraj. Spolupracujeme s rýchlym občerstvením Subway. Tam používajú makadamové orechy do ich koláčikov. A mám dojem, že aj niektorý z veľkých reťazcov používa naše orechy do svojich zmesí. Je to len menšia časť produkcie, ale snažíme sa tento trh rozšíriť. Keďže ľudia holdujú vegetariánskemu a veganskemu stravovaciemu štýlu, je o nich veľký záujem.

Ďakujem za rozhovor.

Foto od Vlad Hilitanu na Unsplash