Dominik Svitel: „Nezískavame peniaze pre svoj blahobyt, ale pre službu Bohu.“

V rozhovore s Gabrielom Hakulinom sme sa pozreli na financie z pohľadu nadácie. Teraz nahliadneme na opačnú stranu, do kuchyne organizácie, ktorá peniaze potrebuje, zbiera, fundraisuje. Dominik Svitelpracuje pre Agapé Slovensko, čo je zastúpenie americkej organizácie CRU na Slovensku. 

Dominik, povedz nám trochu viacej o vašej organizácii?

Naša organizácia je misijná. Venuje sa rôznym aktivitám ako sú letné tábory, online kurzy, koučovanie ľudí a to jednak študentov, ale aj všetkých ostatných, ktorí sa chcú viac dozvedieť o Bohu. Na Slovensku funguje od roku 1992 najskôr pod názvom Hlas pre Krista, od roku 2022 sa premenovala na Agapé. Naša materská americká organizácia CRU, ktorá má pobočky po celom svete, vznikla pred sedemdesiatimi rokmi. 

My by sme sa dnes chceli pozrieť na vašu organizáciu z hľadiska financií. Na Slovensku fungujete ako občianske združenie, nezisková organizácia. Nedostávate nič od štátu, ani nič neprodukujete. Predpokladám, že vašimi štandardnými výdajmi, ktoré potrebujete pokryť sú platy zamestnancov, nejaké nájmy a ďalšie položky spojené s organizovaním akcií. Je to tak?

Áno, máme viacero zamestnancov, ktorí pôsobia na rôznych miestach Slovenska a tiež centrálnu kanceláriu v Bratislave. Títo zamestnanci poberajú jednak plat, jednak si prenajímajú kancelárie tam, kde pôsobia a potom máme náklady spojené s organizovaním našej služby.

Akým spôsobom tieto náklady dokážete pokryť? Aké máte zdroje príjmov?

Tie hlavné zdroje sú dva. Prvým, dosť podstatným, je osobný fundraising každého zamestnanca našej organizácie. V okamihu kedy k nám nastúpi, prvých pár mesiacov sa zameria práve na to, aby získal podporovateľov pre svoju službu. Od začiatku sa mu vypláca mzda a náklady spojené so službou, ale v tej chvíli je v červených číslach. Až neskôr, keď sa mu podarí získať podporovateľov, tak sa to všetko vyrovná. To je od začiatku pomerne náročná procedúra, ale keď sa ten človek pousiluje a Pán Boh to požehná, tak výsledok sa dostaví. Zámerom je získať dlhodobých pravidelných podporovateľov a to nielen na samotný plat, ale na všetky ďalšie výdavky spojené so službou tohto zamestnanca. To je napríklad cestované, rôzne prenájmy, občerstvenie a iné. Po tomto počiatočnom procese sa môže viacej zamerať na samotnú službu. 

Ďalším zdrojom je potom finančná podpora, ktorá prichádza z centrály našej organizácie z USA, hlavne na rozbeh lokálnej práce v mladých začínajúcich krajinách, ale aj na nasledujúcu prácu. Každá lokálna organizácia tam niečo odvádza a z toho potom prichádza zasa späť určitá základná finančná pomoc.

Kde najviac hľadáte podporovateľov? V zahraničí, konkrétne v USA alebo aj na Slovensku?

Dosť často sa obraciame na podporovateľov v USA predovšetkým preto, že tam je táto naša organizácia veľmi známa. Povedal by som, že v USA nie je človek, ktorý by ju nepoznal. Pôsobila dlhodobo aj na univerzitných campusoch, preto sa s ňou ľudia bežne stretávali. Je to veľká výhoda. Keď prídem do USA a rozprávam o svojej službe pre CRU na Slovensku, tak mnohým to asociuje známe veci. Je to dôveryhodná značka. Občas mi spomenú, že sa cez túto organizáciu obrátili. Ale oslovujeme aj podporovateľov na Slovensku lebo chceme mať vzťahy a kontakt aj s lokálnymi podporovateľmi. Mám kolegov, ktorí väčšiu časť svojho rozpočtu boli schopní pokryť práve od podporovateľov na Slovensku. Ale oveľa častejšie prichádzajú príjmy práve z USA. Povedal by som, že až 80 % a viac. Ale to sa mení. Postupne sa rozširuje objem, ktorý vieme získať priamo na Slovensku. 

Ako neziskovka môžete u nás na Slovensku získať 2 % z daní. Využívate to?

Áno, ale to je pomerne malá časť našich príjmov. Skôr nám pomáha, že v Amerike si ľudia môžu odpísať z daní to, čo dávajú darom. Vďaka tomu sú naklonení podpore a môžeme ich osloviť.

Ale keď príde taký nováčik, ktorý zrazu má začať zháňať finančnú podporu na svoju službu, ako postupuje? Odkiaľ začne? To nie je jednoduché.

Človek, ktorý chce pracovať pre našu organizáciu, musí prejsť pohovorom. Keď to všetko absolvuje a je prijatý, je zároveň oboznámený s tým, ako to u nás funguje s peniazmi a že si bude musieť na seba zohnať podporu. Čiže je prijímaný s tým, že vie, do čoho ide. Na základe dlhoročných skúseností vypracovala naša organizácia akúsi „brožúru“, dosť praktickú knihu, materiál, ktorý majú noví zamestnanci k dispozícii. K tomu dostane nový zamestnanec ešte aj prideleného kouča, niekoho zo súčasných zamestnancov a ten sa mu intenzívne venuje a pomôže mu v celom počiatočnom procese fundraisingu. Čiže prvé mesiace sa nový zamestnanec venuje hlavne tomuto a len vo veľmi malej miere samotnej službe. 

Vedel by si mi povedať nejaké hlavné princípy, ktoré sú uvedené v tejto vašej knihe pre nových zamestnancov?

Je to dosť hrubá kniha a ja mám v tejto oblasti len malé skúsenosti. Ale pokiaľ sa pamätám, ako dosť podstatný princíp je tam uvedený postoj k získavaniu podpory. Človek si musí uvedomiť, že ak je to Božia vôľa a Pán Boh nás chce mať v tejto službe, tak nám aj pomôže zohnať k tomu zdroje. Chceme byť dobrými správcami, robiť si svoju prácu poctivo a ak to tak robíme, tak veríme, že Pán Boh to požehná a peniaze sa nájdu. Ďalej si potrebujeme uvedomiť, že nezískavame peniaze pre svoj blahobyt, ale pre službu Bohu. Hoci výplata je toho súčasťou. Aj ja sám potrebujem mať naplnené svoje základné potreby, aby som sa potom mohol plne venovať službe.

Stalo sa niekedy, že by niekto túto podporu nezískal a musel nakoniec odísť?

Myslím, že toto nebýva problém. Samozrejme občas sa stane, že nejaký podporovateľ skončí a človek sa dostane do finančných ťažkostí, ale ak dôverujeme Pánu Bohu, že to má v svojej starostlivosti a robíme svoju prácu poctivo, tak sa to zasa časom spraví. 

Akým spôsobom budujete vzťahy s podporovateľmi? Máte nejaké know how, ako s nimi komunikovať?

Ako som už povedal, veľkou výhodou je dôveryhodnosť našej organizácie, ktorú ľudia poznajú. Ale to nestačí. K tomu, aby som vedel pre seba získať podporovateľov, je dobré vopred mať už nejaké osobné vzťahy, dobré priateľstvá, na ktoré sa potom môžem obrátiť. Tam zvyčajne začínam. Či už je to v USA či na Slovensku. Keď získavam podporovateľov, mám riadne pripravený materiál, cez ktorý ľudí oboznámim so svojou službou. Stretnem sa s nimi osobne, prídem na čas, som dobre pripravený a viem im všetko ukázať a vysvetliť. Pri rozhovore s nimi je dôležité získať nejakú odpoveď. Teda či ma budú podporovať či nie. Niekedy mi odpovedia priamo na prvom stretnutí, niekedy si nechajú čas na rozmyslenie. Ale potom sa k tomu vrátime. V Amerike to občas trvá aj niekoľko mesiacov, kým sa ľudia vyjadria. Ideálne je získať pravidelnú podporu na viacej mesiacov. 

Keď som išiel prvýkrát do Ameriky získavať podporu pre svoju službu, trochu som sa hanbil hovoriť s ľuďmi o peniazoch. Teraz už som získal určité skúsenosti a táto stránka rozhovoru mi nerobí problém. 

Je to možno dané aj tým, že im vieš predložiť nejaké výsledky svojej práce. Máš niečo za sebou.

Áno, určite áno. Učím sa aj to, že tieto peniaze nepýtam pre seba, ale pre službu, ktorú Pán Boh cezo mňa robí. 

Ako to funguje následne? Ako udržiavaš kontakt s podporovateľmi?

Ak sa niekto zaviaže k určitej miere podpory, pošlem mu priamo domov ďakovnú kartu. Potom ho zaradím do pravidelných modlitebných listov. Ideálne je písať taký list raz za mesiac, maximálne za dva. Predovšetkým prvé roky. Ideálne je písať taký list na jednu stranu s pár fotkami. Nie je dobré ho písať príliš dlhý, skôr kratší a radšej pravidelnejšie.

Hovoril si, že zo zdrojov, ktoré získaš od podporovateľov sa ti prepláca mzda a ďalšie výdavky na službu. Ako to prakticky funguje? Ako sa nastavuje výška mzdy, kto kontroluje, ako sa tieto peniaze spravujú? Určite ich nemôžeš používať, akokoľvek sa ti zachce.

Naša organizácia ako známa kresťanská organizácia si nemôže dovoliť žiadne nejasné veci či škandály. Preto má tieto veci dobre ošetrené. Transparentne, reálne a aktuálne podľa spoločenskej situácie, zmysluplne. Vie teda reagovať na infláciu či iné podobné problémy. Na Slovensku to funguje tak, že každý má svoj pracovný účet, kde sa jasne zhromažďujú prostriedky, ktoré získal. Ale už vyplácanie miezd a iných nákladov sa riadi istými pravidlami a limitmi. Pracujeme väčšinou na štandardný trvalý pracovný pomer a mzdy sú dané presným interným pravidlom podobne ako v iných zamestnaniach. Iný plat má nováčik, iný človek s dlhoročnou praxou. Podľa slovenských zákonov sa štandardne odvádzajú všetky odvody a dane. V našich mzdových tabuľkách je istá sloboda v tom, že sa berie ohľad na to, ak je človek živiteľ rodiny s deťmi alebo je iba slobodný bez záväzkov. Pracovník presne vie, koľko peňazí získal a koľko môže využiť, ale zároveň za ich použitie zodpovedá aj organizácia sama. Za to, aby boli správne a účelne využité. 

A čo sa týka iných nákladov? Prenájmy, cestovné…

Aj tam je dvojitá kontrola. Máme stanovené finančné limity na všetky bežné veci, ktoré potrebujeme v službe. To máme nastavené tak, že sú dostatočné a vieme s tým vystačiť. Výdavky potom ešte schvaľuje nadriadený. Ale výnimočne sa môže stať, že potrebujem prekročiť nejaký limit lebo je to v danej chvíli potrebné a zmysluplné z hľadiska služby. Aj to je možné, ale to musím vopred prediskutovať s nadriadeným. Myslím, že to máme veľmi dobre nastavené a funguje to veľmi dobre. 

Takýto systém, ktorý funguje a je aj odskúšaný, by možno radi prevzali aj iné organizácie. 

Ak by niekomu poslúžil, určite by sme vedeli poradiť. Ten systém sa roky cibril a je veľmi dobre vybrúsený. Ale vždy je dôležitý postoj srdca, že chcem robiť veci najlepšie ako viem a zodpovedne spravovať prostriedky, ktoré mám.

Máte aj dobrovoľníkov, ktorí pre vás pracujú. Ako si ceníte ich prácu?

Samozrejme sa snažíme im preplácať náklady spojené s ich službou a prípadne ich oceniť nejakým vecným darom. Finančne nie sú ohodnotení lebo potom by už neboli dobrovoľníci. To sú potom stážisti, ktorí si podobne ako zamestnanci musia na seba získať zdroje.

A čo ty sám, Dominik, aký máš vzťah k peniazom? Si šetrný alebo skôr rozhadzovačný?

Verím, že môj postoj k peniazom sa stále zlepšuje a že v tom rastiem. Zo začiatku bolo dobré, že som bol na seba trocha prísnejší, možno až príliš, pretože keď sa život rozbieha, tak si človek potrebuje uvedomiť, aké má potreby, aké účty musia byť zaplatené. To bol dobrý základ a to by som poradil aj iným. Veci kupujem podľa potreby, tzn. že keď niečo potrebujem, tak to kúpim či už je to v akcii či nie. Nepamätám sa, že by som mal niekedy potrebu požičiavať si peniaze okrem hypotéky. Rád platím veci veľmi načas, aby som vedel, koľko mi zostane. Proste neodkladám platby. Jednak, aby som na to nezabudol a tiež aby som si nepokazil akokoľvek vzťahy. Nebol by som rád, keby ma niekto musel naháňať alebo mi pripomínať, že mu niečo dlhujem.

Riadiš sa takým tým baťovským pravidlom: Nie sme takí bohatí, aby sme si mohli kupovať lacné veci?

Áno. Myslím, že každý má nejakú tú oblasť, kde si radšej kúpi poriadnu kvalitnú vec. Takú, ktorá bude spoľahlivá. 

Čo je to u teba?

Mám rád dobrý IPhone. Keď je človek dospelý a má normálnu výplatu, tak to nie je až také drahé. Je to pre mňa aj užitočné, aj zdroj zábavy a pôžitku, keď to dobre funguje. 

A ešte mám rád dobré hokejky, keďže hrám ľadový hokej. A dobré jedlo. Ale najskôr musí byť všetko vyrovnané, poplatené, aj darované na Božie kráľovstvo. Až potom si môžem dopriať ja. 

Dávanie považujem za veľmi dôležité. Pravidelne dávať na Božie kráľovstvo, aby sa diala Božia vôľa. Ale aj nepravidelne, príležitostne alebo keď človek dostane nejaký neočakávaný nepravidelný príjem. A aspoň v malom podporiť nejakú dobročinnosť. Napríklad nejaké dobročinné aktivity niekde v meste či také niečo podobné.  

Ďakujem Ti pekne za Tvoje zdieľanie.