Je lépe si ukládat poklady v nebi

Příběh Petra Halušťoka je neuveřitelný, povzbuzující a inspirativní. V mladém věku začal podnikat, v čem se mu mimořádně dařilo. Ačkoliv měl to, o čem se mnohým z nás ani nezdá, nepřinášelo mu to uspokojení a po několika letech se rozhodl všechno opustit. Spolu s Radovanem Ivankem založili v roce 2015 misii Bible a finance a pomáhají lidem dívat se na finance Božíma očima. Své hřivny dal do služeb najvyššího. 

Společně s manželkou a třemi detmi žije a pracuje v Košicích, kde navštevuje společenstvo Cirkve Kristovy.

Na začátek se chci zeptat jestli jste byl od malička vychovávaný ve věřící rodině a jestli jste měl vztah k Bohu už před tím, než jste začal podnikat?

Kdysi jsem chodil do ECAV (Evangelická cirkev a.v. – pozn. red.). Kořeny naší rodiny pocházejí z oblasti Revúce, kde byla evanjelická církev velmi rozšířená. V těchto malých vesničkách bylo zvykem, že lidé žili velmi intenzívní spoluprací s církví. Například jsme měli v rodině elektrikáře, který pomohl s opravou kostelního zvonu, bratranec se zase stal evangelickým farářem. Já sám jsem byl takovým nedělním kresťanem. I když jsem s Pánem Bohem hovořil v modlitbě, nebyla to taková živá víra a nepěstoval jsem osobní a intenzivní studium Bible, jak to dělám dnes. 

Po střední škole jste odjel pracovat do Austrálie, co byla zřejmě velice dobrá zkušenost. To vás svým spúsobem povzbudilo k tomu, že jste po návratu na Slovensko začal podnikat. V poměrně mladém věku jste se stali úspěšným. Jak jste uvedl v jiném rozhovoru, vaše firma měla třináct poboček po Slovensku, měli jste čtyři menší letadla, soukromé letiště, cestoval jste po světě a platil si najdražší manažérské semináře. A přece jste se toho nakonec vzdal. 

Nebylo mi ještě ani devatenáct let, když jsem se osamostatnil od rodičú, přestože jsme měli i nadále velmi dobré vztahy. Podařilo se mi získat znalosti, které mi pomohly vidět, co bude později fungovat na Slovensku, jelikož v zahraničí už byli v mnoha službách nebo obchodech popředu. Začal jsem s velkoskladem potravin, potom např. finanční poradenství a jiné. 

Zažíval som veľký materiálny blahobyt. Dovoľoval mi robiť to, o čom veľa ľudí sníva. Ale práve cez túto rozmaznanosť som sa dostal do ťažkostí a následne k bližšiemu vzťahu s Pánom. Hoci som si napĺňal mnohé materiálne túžby, zistil som, že dlhodobo neprinášajú pokoj a naplnenie. Preto majú bohatí ľudia potrebu sa venovať filantropii alebo pomoci. Dnes chápem, že sme tak stvorení, že potrebujeme pomáhať iným a nielen myslieť sami na seba lebo to nás nedokáže skutočne naplniť. 

Mohol som zažiť a spoznať, že to, čo si svet cení a považuje za úspech, môže byť z Božieho hľadiska ničím, ba dokonca nám to môže aj ublížiť a zničiť nás. Človek si často potrebuje budovať určitú istotu a zabúda, že jeho život je aj tak v Božích rukách. Aj mňa bohatstvo zmenilo k zlému, hoci som si to nechcel pripustiť. 

Apoštol Pavol vo Filipským (4,11) hovorí, že sa „naučil vystačiť s tým, čo má.“ Fascinuje ma, že sa tomu treba učiť. Nie je to automatické. Nikdy si nemôžeme byť istí, že nás bohatstvo nezmení. Ak nám Pán Boh niečo materiálneho nedá, pýtajme sa, či to nie je práve preto, že by sme to neustáli, že by nás to odviedlo ďaleko od Neho. Je známe, že v chudobných krajinách majú ľudia hlbší vzťah k Bohu ako tie, čo žijú vo veľkej prosperite. V dobrom aj zlom, stále rovnako treba mať Pána Boha za toho najvyššieho a jediného, ku komu vzhliadame. 

Nám bežným smrteľníkom sa môže zdať, že tým „bohatým“ predsa nič nechýba. Vy ste to zažili. Povedzte, aké rôzne negatíva bohatstvo prináša ?

Tak napríklad môžete mať problém nájsť skutočných úprimných priateľov. Nikdy neviete, či tí, ktorí sa s vami priatelia, to nerobia iba preto lebo počítajú s vašou mocou, vplyvom a peniazmi. Výchova detí v takej bohatej rodine je zložitá. Nie každé dieťa, ktoré vyrastá v blahobyte, sa s ním vie dobre vyrovnať a zvládnuť dospelosť. Okrem toho: čo je to vlastne bohatstvo? Sú to tie celebrity, čo majú fotky v novinách a časopisoch? Vždy závisí, s kým sa porovnávame. Ak by sme sa porovnávali s krajinami tretieho sveta, kde deti umierajú hlady, nemajú čistú vodu, žijú v kontaminovanom prostredí, tak každý tu na Slovensku je oproti nim skutočne bohatý.

Nezdravý vzťah k peniazom nemusí byť vždy spojený iba s nadbytkom.

To je pravda. V Biblii sa píše, že nemôžeme slúžiť dvoma pánom (Matúš 6,24). Aj nepríliš zámožný človek môže byť závislý na mamone. Stane sa centrom jeho sveta. Jemu všetko prispôsobuje. Pritom stratí zdravie, aj vzťahy v rodine. 

Vy ste odhalili zákernosť bohatstva včas a vzali ste „spiatočku“. Prečo? Čo bolo tým impulzom? Boli to duchovné dôvody? Alebo niečo iné?

Dôvodov, ktoré ma prinútili to všetko prehodnotiť, bolo viac. Jednak obrovská vyčerpanosť. Keď chce byť človek úspešný, pričom nezdedil majetok alebo nevyhral v športke, musí veľmi drieť. Ja som mal veľké podnikanie, veľké starosti, veľkú zodpovednosť. Nemal som voľné víkendy, nemohol som si dovoliť prísť večer domov a vypnúť mobil. Bolo treba riešiť rôzne daňové kontroly, súdne procesy s klientami, ktorí nás podvádzali. 

Ďalším dôvodom bola spätná väzba rodičov a blízkych ľudí, priateľov, ktorí ma naozaj mali radi. Choval som sa veľmi arogantne a hlúpo, povýšenecky, k ľuďom okolo mňa. Ale neuvedomoval som si to. Preto bolo dobré, že som mal okolo seba takýchto ľudí, ktorí sa nebáli mi to povedať. 

A ďalej to bolo o tom, že v určitom okamihu, keď už má človek skutočne všetko a napriek tomu nie je šťastný, ľahko prekročí tu hranicu a siahne po veciach, ktoré už sú veľmi veľmi zlé. Ja som tam našťastie neskončil, ale mnohí ľudia v podobnej situácii siahli napríklad po drogách. 

Pridali sa zdravotné problémy a ja som si uvedomil, že môžem zomrieť. Aj som videl v svojom okolí prípady ľudí, ktorí zomreli a peniaze a vplyv im v tom nepomohli. Lebo náš život je v Božích rukách. Keď sa tak zamyslíme, všetky tie prikázania, čo nám Boh dáva v súvislosti s majetkom a bohatstvom, sú predovšetkým dobré pre nás a náš život. Nie je to iba také svojvoľné zakazovanie či prikazovanie. 

A čo konkrétne prakticky ste vtedy urobili?

Celú firmu som predal. Rozhodol som sa, že nemôžem robiť veci len tak napol, urobiť iba „kozmetickú úpravu“.

Ako reagovali vaši zákazníci či obchodní partneri na tento váš krok? 

Keďže sme mali veľmi dobré a blízke priateľské vzťahy, videli už skôr túto moju nespokojnosť. Sami prežívali niečo podobné. Takže ich to neprekvapilo. Mimochodom v rámci mojej firmy a podnikania som robil rôzne kurzy, kde som sám prednášal a tam mi vždy hovorievali: Ty hovoríš ako farár

Ako začal deň nula? Teda, čo ste robili ďalej potom, ako ste predali firmu?

Najskôr som sa prihlásil na teologickú školu do Ameriky. Aj som začal študovať, ale keďže som poznal skôr obchodnú angličtinu, túto teologickú terminológiu som úplne nezvládol. Dnes si uvedomujem, že Pán Boh asi dobre vedel prečo som tam mal skončiť, lebo by hrozilo, že už v Amerike zostanem. A Boh mal so mnou iný plán. Začal som prekladmi rôznych kresťanských materiálov na Slovensku, čím som sa sám vzdelával. Znova som podnikal, ale iba na čiastočný úväzok. Na jednej konferencii kresťanských podnikateľov som sa spoznal jednak s Radovanom Ivankom, s ktorým sme potom založili misiu Biblia a financie a jednak so zahraničným rečníkom, ktorý robil v Holandsku kresťanské kurzy zamerané na financie. Pretože to v nás zarezonovalo, poslal nás na inú medzinárodnú kresťanskú konferenciu, kde už sme dostali ponuku rozšíriť ich misiu na Slovensko. Jednalo sa práve o organizáciu kresťanských kurzov k téme financií. V roku 2015 sme začali s aktivitami OZ Biblia a financie.

Čo to znamenalo? 

Organizácia Compass Europe mala už vytvorený kurz pre kresťanov, ktorý bolo treba preložiť do slovenčiny, ale tiež prispôsobiť domácim reáliám. Tento kurz vymysleli v USA, kde je napríklad iný dôchodkový systém ako u nás. Ďalej v Amerike bolo zvykom platiť šekmi, čo u nás nie. Rozpočty našich domácností boli o hodne nižšie ako v bežnej americkej domácnosti, výška platov, výdavky za domácnosť. Toto všetko sme museli upraviť, aby sa to dalo používať tu u nás. Dostali sme plný súhlas od organizácie Compass Europe a voľnú ruku na používanie týchto materiálov na Slovensku. Ja som momentálne členom predstavenstva tejto organizácie. A podobná práca sa postupne rozbieha aj v ďalších krajinách. 

Aký je to kurz, ako funguje?

Jedná sa o osemtýždňový kurz. Každý týždeň je jedno stretnutie, teda spolu osem stretnutí. Medzi jednotlivými stretnutiami je čas na individuálnu prípravu, človek má úlohy na každý deň. Má si čítať, má sa modliť a podobne. Pričom našou úlohou nie je zasahovať do práce jednotlivých cirkevných spoločenstiev, ale ponúknuť im takéto materiály ako pomoc pre ich vlastnú prácu a misiu, aby mohli vzdelávať svojich ľudí. Na vedenie kurzu nepotrebuje zbor žiadneho odborníka ani finančného experta. A mnohé spoločenstvá to využili. Ale niekde si na to netrúfli a potom aj covid veľa vecí zmenil, takže sme začali organizovať on-line kurzy. Doteraz sme rozposlali asi 3800 kníh pre jednotlivcov bezplatne ako podklad pre kurz. Dôležité však je, aby sa kniha preberala v skupine. Pri online kurzoch máme zmiešanú skupinu rôznych ľudí a kurz vedieme my sami. A hoci ich vyučujeme my, ostávajú stále súčasťou nejakého svojho spoločenstva. My ich povzbudzujeme, aby tam slúžili, tam dávali financie a tam žehnali lokálnej práci. 

Kurz sa venuje tomu, ako sa Biblia pozerá na peniaze, na hospodárenie, ako máme dávať. Ale hovorí sa v ňom aj o takých bežných praktických veciach, s ktorými sa ako ľudia stretávame? Napríklad ako sporiť, ako investovať, či si brať alebo nebrať hypotéku….?

Sú tam aj také. Lebo Pán Boh má rád poriadok a má aj plán. Veď mal plán ako cez Pána Ježiša spasí svet. Takže od biblických veršov týkajúcich sa peňazí musíme nutne prejsť k praktickým radám, ako to robiť. Súčasťou kurzu sú praktické nástroje, ktoré sú opäť bezplatné a ľudia si ich môžu stiahnuť. Máme tam napríklad tabuľky na vytvorenie prehľadu o osobných financiách, príjmoch a výdavkoch, lebo s tým treba začať. Potom témy týkajúce sa rodinného plánovania. Učíme, že muž a žena sú jedno telo a nakladanie s peniazmi rodiny by malo byť spoločné. Ďalej praktické rady k investovaniu, o tom, že je dobré investovanie diverzifikovať a aké sú skryté náklady investovania. Ako kresťania by sme mali zvážiť, do akých firiem budeme investovať. Či budeme podporovať tabakový priemysel či firmy vyrábajúce alkohol. Samostatnou a dôležitou otázkou je dávanie. To je často jediný spôsob, ako môžu byť financované rôzne cirkevné aktivity. A podľa Biblie to máme robiť nielen ako nevyhnutnú povinnosť, ale s radosťou.

Aký je ohlas na kurz od ľudí, ktorí ho prešli?

Nesmierny. Dokonca ho absolvujú aj Rómovia a jedni slovenskí misionári priniesli knihu až k Eskimákom.

Myslím, že to sú veľmi dobré veci a je skvelé, ak ľudia môžu nájsť aj v cirkvi pomoc v takýchto praktických veciach, ktoré sú usmerňované biblickým pohľadom. 

Ešte by som sa rada vrátila k otázke bohatstva, o ktorej sme hovorili. Hoci je bohatstvo kontroverzné a je veľkým pokušením, poznám podnikateľov, bohatých ľudí, ktorí chcú svojim životom oslavovať Pána Boha a veľmi veľkoryso podporujú rôzne cirkevné projekty. Ako sa má taký bohatý človek, kresťan, chrániť, aby ho bohatstvo nezničilo a neodviedlo ho na zlé cesty?

Biblia tiež hovorí o mnohých bohatých ľuďoch, ktorí svojim bohatstvom Pánu Bohu poslúžili. V prvom rade si myslím, že je dôležité si uvedomovať, a to každý z nás, nielen ten, kto je bohatý, že čokoľvek máme, to všetko patrí Bohu a nie je to výlučne iba naše. Mali by sme myslieť na to, že sa raz budeme zodpovedať, ako sme s tým, čo nám Pán Boh zveril, naložili. A nemusia to byť iba peniaze. Pri väčšom požehnaní, ktoré sme dostali od Boha, by sme aj my mali viacej vracať späť Bohu. A mali by sme si dávať pozor na pýchu. Ja sám robím radšej dobročinnosť cez cirkev ako osobne. Pri mojich daroch nie je moje meno, ale meno cirkevného zboru. Takže nie som oslávený ja, ale cirkev a Boh. To mi pomáha si ustrážiť ego. Chcem, aby to zostalo len medzi mnou a Bohom. 

Mne tiež veľmi pomohlo mať priateľa, s ktorým som sa mohol zdieľať o tom, ako nakladám s financiami. Priateľa, ktorý mi vedel povedať či moje hospodárenie nie je príliš rozhadzovačné. Niekto, komu dôverujem, ale kto nie je materiálne zainteresovaný do mojich financií.

Pán Boh nechce, aby sme strádali, aby sme žili asketicky či núdzne. Na druhú stranu sa mi vybavuje jedna scéna z filmu Schindlerov zoznam. Oskar Schindler bol podnikateľ, ktorý od fašistov „vykupoval“ Židov, aby ich zamestnal v svojej továrni a tým im zachránil život. V tejto scéne plače nad tým, že predsa mohol zachrániť ešte viac Židov, keby si bol pre seba nechal menej. Mal predsa ešte zlatý medailónik, ktorý tak nutne nepotreboval. Ak dávame na Božie dielo, zachraňujeme ľudské životy pre večnosť a to je najviac. Materiálne veci a peniaze si so sebou do Božieho kráľovstva nezoberieme. Je lepšie si ukladať poklady v nebi. 

Projekt Biblia a financie nájdete na: https://www.bibliaafinancie.sk/