Ako vytvoriť bezpečný priestor v rozhovore

Existujú dva typy ľudí. Prvý typ je ako čierny čaj, ktorý máte vylúhovaný tak za 2 minúty. Sú to ľudia, ktorým stačí pár minút na to, aby sa cítili bezpečne a otvorene a nemusíte pre to ani veľa urobiť. Druhý typ ľudí je ako bylinkový čaj; kým je pripravený a dobrý, trvá mu to aj 10 minút – teda oveľa dlhšie.

Ja som určite typ bylinkový čaj – kým dostanete niečo „dobré“, podstatné, z môjho vnútra, môže to trvať aj 2 hodiny.

Zrejme každý máme v živote ľudí, ktorým trvá dlhšie, aby sa v rozhovore cítili bezpečne, alebo s tým potrebujú trochu pomôcť. Týka sa to aj rozhovorov o Kristovi – či už ide o veriacich alebo neveriacich ľudí v našom živote.

Ježišova interakcia

„Pri pohľade na zástupy Mu ich prišlo ľúto…“ Matúš 9:36

V inom preklade sa uvádza, že bol pohnutý súcitom. To je Ježišov postoj, keď pozerá na zástupy ľudí, ktorí potrebujú pomôcť. Ak pristupujeme k druhým ľuďom spolu s Kristom, aj my môžeme vstupovať do rozhovoru so súcitom.

„I spýtal sa ich: O čom sa tatko idúcky rozprávate?“ Lukáš 24:17

Príbeh Emauzských učeníkov mi príde celkom vtipný. Ježiš mohol prísť a povedať: „Ahojte, som tu!“ Alebo ich zastaviť a všetko im vysvetliť. Ale On sa pýta ich čo prežili, ako vnímajú to, čo sa deje, a ide popri nich celú cestu, až kým sami nespoznali, kým bol. Keď sa zaujímame, pýtame a načúvame druhým, vlastne napodobňujeme Ježiša.

A teda ako na to? Ako vstupovať do rozhovorov tak, aby sa ľudia cítili bezpečne? Okrem súcitu a aktívneho načúvania pomáha tiež trpezlivosť a zvedavosť.

Autor fotky: fauxels: https://www.pexels.com/sk-sk/photo/sedenie-kolegovia-stolicky-pracovny-priestor-3182808/