Multigeneračná cirkev: Medzi-generačný tábor

V jednom z predchádzajúcich článkov sme hovorili o tom, že je dobré a zdravé, ak v cirkvi žije viacej generácií a spoločne sa učia mať sa radi, tolerovať sa a slúžiť jeden druhému. Dnes by som sa rada podelila o jednu medzi-generačnú aktivitu, ktorú už roky organizuje náš zbor a ktorá veľmi dobre funguje. 

Jedná sa o spoločný pobyt ľudí všetkých generácií. Tento tábor s rôznymi prestávkami organizujeme už 20 rokov. Vymyslel ho jeden z predchádzajúcich kazateľov. V tom čase zbor narástol a tak sa mu zdalo, že takýto spoločný pobyt, kde sú spolu ľudia od rána do večera, by mohol napomôcť k vzájomnému zoznamovaniu a budovaniu komunity. A v tom mal pravdu. Popri tom sme skúšali aj iné formy celozborových aktivít, ale nič tak dobre nefunguje, ako keď odídete preč na nové miesto, na chatu v prírode, od bežných starostí, od svojich domácností a tam niekoľko dní spoločne nažívate. 

Ako to prakticky vyzerá?

Termín

Termín je kľúčový. Vždy sme ho vyberali tak, aby sa mohlo zúčastniť čo najviac ľudí. Vyskúšali sme rôzne možnosti – letné prázdniny aj veľkonočné sviatky. Veľká noc mala svoje čaro. Ľudia si nemuseli brať dovolenku, ženy boli ušetrené starostí s upratovaním a varením. Veľkonočné bohoslužby ďaleko od „hlučného davu“ alebo opakovane tzv. paschálna večera, boli jedinečným zážitkom, ktorý môžeme odporučiť. 

Dĺžka

Prvé tábory boli pomerne dlhé, päť aj viacej dní. Ako sme tábor presunuli na Veľkú noc a ako rástli ceny za pobyt, museli sme ho stále viac skracovať. Naposledy to boli necelé tri dni. Ako máme vyskúšané, je dobré, ak môžete byť spolu aspoň jeden celý deň a dve noci. Je fajn začínať spoločne deň od ranného svitania až po neskoré večerné dialógy bez toho, že sa musíte stresovať balením a cestovaním. Ak je takýchto pokojných dní viac, je to o to lepšie. 

Celý zbor

Na náš rodinný tábor je pozvaný ktokoľvek z nášho zboru. A hoci sa volá rodinný, zúčastňujú sa ho aj mladí ľudia, ktorí nemajú v zbore svoju rodinu, ľudia, ktorí sú slobodní, ktorí prišli o svojho partnera, rodiny s deťmi aj bez detí. Proste ktokoľvek bez ohľadu na vek či rodinný status. Pretože práve na chate, ďaleko od našich životov, žijeme ako jedna rodina. 

Z času na čas si niekto privedie kamaráta alebo niekoho z rodiny a my ostatní sa zoznámime. Po začatí vojny na Ukrajine s nami Veľkú noc trávila skupina ukrajinských žien.

Je to samozrejme náročné na organizáciu, ale zúčastňujeme sa na nej spoločnými silami. Nie je to dovolenka, ktorú zbor ľuďom vymyslel, a oni iba prídu a užijú si ju, ale je to proces, v ktorom každý priloží ruku k dielu. Je to služba jeden druhému, každý podľa svojich možností a obdarovaní. Ak máme na tábore plánované bohoslužby alebo rôzne aktivity, niekto ich musí pripraviť, pobaliť a doviezť rekvizity. Ľudia si vzájomne pomáhajú so všetkým, čo treba. Nikto sa nezatvorí na izbe, aby si čítal, ale počas spoločných programov sa každý snažíme byť účastný, hoci to nie je vždy moja „šálka kávy“. Nebolo to tak vždy, museli sme sa to učiť, ale dnes už je to úplne samozrejmé. Noví ľudia po čase pochopia, ako to funguje a automaticky sa pridajú. 

Podobne sme sa vždy usilovali, aby nikomu v účasti nebránili finančné možnosti. Niekto je dôchodca, niekto študent a niekto žena na materskej. Vždy sme si vedeli finančne vypomôcť, aby sa každý mohol zúčastniť a tábor ho finančne nezničil. 

Program

Program podobného pobytu je rovnako dôležitý ako ostatné zložky. Treba ho vždy namiešať „tak akurát“. Tzn. nechať aj individuálny čas na prechádzku po okolí či voľné rozhovory, ale zároveň aj spoločné organizované aktivity. Keďže na tábor chodíme ako Boží ľud, jeho súčasťou sú predovšetkým bohoslužby. Zvyčajne nedeľné, na Veľkú noc aj veľkopiatkové. Počas leta sme na tábore robievali aj krsty, na Veľkú noc sme usporiadali tzv. paschálnu večeru. Špeciálna liturgia a konzumácia barančeka, horkých bylín a nekvasených chlebov. 

Často sme pozvali rečníka, ktorý nám počas dňa prednášal na tému manželstva či výchovy detí či inú užitočnú tému. To si vyžadovalo samostatný program pre deti.

A potom rôzne formy zábavného a športového programu:

Turistika, prechádzky, výlety do okolia – v lete sme chodievali aj všetci spoločne na veľkú celodennú túru, inokedy iba v menších skupinách. Ale hoci ideme len na malú prechádzku, vždy uvažujeme „komunitne“, tzn. zoberieme so sebou vždy niekoho ďalšieho. 

Rodinná olympiáda – jednoduchá športovo zábavná aktivita, na ktorej sa zúčastňujú mladí aj starší. Súťažné tímy na podobné aktivity je treba zostaviť z viacerých rodín aj jednotlivcov, ľudí rôznych generácií. Spoločne plnia rôzne úlohy, obchádzajú jednotlivé súťažné stanovišťa a získavajú body. Výborné je to vonku na čerstvom vzduchu. Je pri tom veľa zábavy, ukáže sa, kto je ako obdarovaný a viac ako víťazstvo je dôležité, aby sa každý zapojil a každý dostal svoju šancu. Aj ten najmenší, aj ten najstarší. 

Kvízy – kvízy, ktoré obsahujú otázky na svet v minulosti aj súčasnosti, svet dôchodcov aj teenagerov, svet detských rozprávok či život nášho zboru. 

Premietanie fotiek – spomienky na život nášho zboru v minulosti, smiešne fotky dospelých, keď boli deťmi, spomienkový večer na osobnosti cirkvi apod.

Kreslo pre hosťa (hostí) – zo spoločenstva vyberieme ľudí, ktorí majú čo povedať a moderátor im kladie otázky. 

Divadelné scénky – radi robievame túto aktivitu, keď jednotlivým súťažným tímom zadáme témy, ponúkneme im kostýmy a rekvizity a ony musia spoločne vytvoriť krátku divadelnú scénku. Napr. majú vymyslieť rozprávku. Ak sa niekto necíti na podobné aktivity, nemusí priamo hrať, ale aspoň poradí a pomôže s prípravou. 

Pri všetkých týchto aktivitách je dôležité nastaviť ich tak, aby sa mohli všetci nejakým aspoň malým dielom zúčastniť a nikto sa necítil vylúčený. Ľudia sa môžu premiešať a sú nútení komunikovať s tými, s ktorými sa bežne v zbore nerozprávajú. Máme skúsenosti, že pri zábave padajú bariéry, ľudia sa správajú uvoľnenejšie, žartujú a sú si bližší. Starší ľudia, rodičia, kazatelia či členovia staršovstva ukazujú tým mladším, že sa vedia radovať zo života, že vedia na chvíľu opustiť starosti a zodpovednosť. Mladí naopak svojimi výbornými nápadmi a organizáciou prejavia dostatok skúseností a zodpovednosti. 

Náš tábor máme veľmi radi a vždy, keď sme ho na pár rokov opustili, po čase nám začal chýbať. Mnohí noví účastníci vyjadrovali dobrý pocit z toho, že mohli zažiť takýto vzácny rodinne a komunitne prežitý čas. Je dôležité, aby sme spoločne netrávili iba nedele, ale aj iné dni a vedeli spoločne chváliť Pána, spievať, modliť sa, ale aj sa radovať a žartovať.