Čo mi dal do života krátky misijný trip do Grécka?

Michal Šubert zo žilinského zboru Cirkvi bratskej v Žiline mal v marci 2023 možnosť sa s ďalšími Slovákmi zúčastniť krátkej misijnej cesty v Grécku. Tam spoločne slúžili ako vedúci na športovom tábore pre mladých neďaleko Atén. Pre Michala to bola prvá príležitosť vyskúšať si prax novodobého zahraničného misionára. Aké boli jeho skúsenosti?

Michal, najskôr sa nám predstav. Koľko máš rokov, čo momentálne robíš a ako slúžiš v zbore? 

Mám 19 rokov, som študent Žilinskej univerzity, v zbore Cirkvi bratskej v Žilina slúžim s mládežou. Okrem toho som už asi druhý rok stážistom pri TC Kompas pre projekt Edge, čo je služba mladým prostredníctvom športu.

Ako si sa dostal k misijnému tripu?

Oslovil ma jeden pracovník TC Kompas. Pred rokmi sa na jednej medzinárodnej konferencii stretol s človekom priamo z Grécka z tohto prostredia a dostal pozvanie, že je možné sa zapojiť do ich aktivít. Zo Slovenska už na podobné akcie viackrát vycestovali mladí kresťania. Toho roku sa vytvoril tím siedmych ľudí, oslovili aj mňa.

Nemal si na začiatku obavy? Mal si o akcii a prostredí dosť informácií, alebo si išiel iba vierou? 

Možno je to zvláštne, ale ja som od začiatku nepochyboval o tom, že to bude všetko v poriadku. Je pravda, že väčšina tých chalanov, čo išli so mnou, už tam v minulosti bola. Dokonca viackrát. A im som mohol veriť. Ale videl som v tom od začiatku aj naplnenie mojej modlitby, ktorú som vyslovil asi pol roka pred touto ponukou. Modlil som sa, aby som s Bohom ešte viac prehĺbil vzťah, aby som mu mohol ešte viac dôverovať, aby mi dal k tomu nejakú príležitosť.  

K tomu, aby si sa mohol zúčastniť na ceste, si musel najskôr zohnať financie. Na pokrytie všetkých nákladov spojených s cestou aj pobytom. Ako si si s tým poradil?

Tým, že som stážistom v TC Kompas, som mal už skúsenosti so zháňaním finančných podporovateľov. Ale v minulosti to bolo skôr na dlhodobú podporu. Jednu tretinu všetkých nákladov mi prisľúbilo pokryť TC Kompas cez službu Edge, čo bola veľká pomoc. Pravda je, že to zo začiatku nešlo tak ľahko, ako by som si to predstavoval. Aj v tom som sa učil dôverovať Pánu Bohu. Prvý týždeň som „rozhodil siete“ a oslovil viacerých ľudí o pomoc. A hoci mi veľmi fandili a modlili sa za mňa, čo je tiež veľmi dôležité a veľmi som si to cenil, finančná podpora sa veľmi nerozbiehala. V sobotu večer som sa modlil. Celý týždeň som oslovoval ľudí, ale reakcia nebola veľká. Hovoril som Bohu: „Pane Bože, ak si ma do tejto služby povolal, tak sa, prosím, postaraj.“ Bolo to pre mňa niečo nové. Som zvyknutý sa vždy o seba postarať sám. A zrazu som to dal z rúk. A to, čo sa začalo diať, bolo skvelé.

Druhý deň, v nedeľu, v zbore oslovil ľudí verejne jeden náš brat starší. Týždeň pred tým som svoju cestu ohlásil sám, ale on to ľuďom pripomenul bez toho, že by sme boli dohovorení. A pripomenul aj moje finančné potreby. To bolo veľmi povzbudzujúce. A nasledujúci týždeň za mnou začali ľudia chodiť a pýtať sa, ako môžu prispieť. Pán Boh sa o všetko postaral. Zaplavil ma svojou starostlivosťou a štedrosťou. Musel som uznať, že toto nebola moja práca, ale Jeho. 

Zbor sa zároveň za tvoju službu postavil. Nešiel si tam sám ako súkromná osoba, ale do určitej miery ťa vyslali, čo je určite dôležité.

Ľudia v zbore sa o moju službu zaujímali, modlili sa za mňa, aj ma finančne podporili.

Jednalo sa teda o nejaký tábor, víkendovku pre mladých, ktorú organizovali Gréci a vaša slovenská skupina prišla pomôcť. Kto to organizoval za grécku stranu?

V pozadí tejto akcie bola medzinárodná misijná spoločnosť AMG International, konkrétne jej grécka pobočka. V roku 2004 vybudovali asi 45 minút od Athén, v malom mestečku Koropi tzv. Cosmovision center. Grécka pobočka AMG Int. je ako také naše TC Kompas. Centrum vybudovali a dávajú k dispozícii aj ďalším zborom a cirkevným organizáciám pre lokálnu prácu s mladými.

Ako vyzerá Cosmovision center? Ako je vybavené? Čo všetko sa tam môže organizovať?

Cosmovision centre bolo vybudované práve za účelom organizovania rôznych športových táborov a aktivít cirkvi. Má slúžiť jednak gréckym zborom pre prácu s teenagermi a mládežou, ale aj pre medzinárodne účely AMG Int. Je veľmi dobre vybavené. Má veľké futbalové ihrisko, lezeckú stenu, ale aj pomerne dobré ubytovacie možnosti (40-50 lôžok). V areáli sú aj sály na bohoslužby, koncerty, konferencie či iné. Účastníci tábora v centre bývali a tam sa aj diali všetky aktivity. 

Hovoril si, že víkendovka alebo tábor bol zameraný športovo. Čo to konkrétne znamená? Účastnili sa ho iba chlapci?

Víkendovka bola zameraná konkrétne na futbal a boli tam chlapci aj dievčatá.

Boli to iba Gréci?

Grékov bola asi tretina. Od začiatku utečeneckej krízy sa centrum a AMG Int. zapojili do pomoci utečencom zo Sýrie, Turecka a Afriky. Týmto ľuďom sa dlhodobo venujú a zdieľajú s nimi evanjelium. Preto aj na víkendovke bolo veľa sýrskych teenagerov. AMG Int. hostí niekoľko rodín amerických misionárov a tak sa pridali aj ich deti. 

Ako dlho bežal tábor a čo bolo jeho náplňou?

Konal sa od piatku do nedele. Väčšinu času sme venovali futbalu. Trénovali sme techniku alebo sme spoločne hrali. Každý z nás vedúcich mal skupinku mladých, ktorým sme ukazovali konkrétne techniky. Ja som sa napríklad venoval brankárom. 

Akí starí boli účastníci?

Asi od 10 rokov po 20. 

Mali ste aj duchovný program?

V areáli Cosmovision centra má sídlo aj jeden lokálny zbor. S AMG Int. úzko spolupracuje. Spolu s týmto zborom sme sa teda v nedeľu poobede zúčastnili bohoslužieb. Ale hlavne sme mali veľa osobných rozhovorov. Spomínam si na rozhovor s 13-ročným Grékom Jorgosom. Veľmi sa tešil, že sme prišli. Horel pre Pána Boha. Má svoj profil na instagrame a tam dáva také zamyslenia pre svojich vrstovníkov, ktorým tak chce svedčiť o Bohu. Rozprával som sa tiež s najstarších chalanom z jednej veľkej mnoho-detnej sýrskej rodiny. Má asi 18 rokov a je medzi ostatnými mladými veľmi populárny. Hovoril o tom, ako vníma svoju zodpovednosť za mladších súrodencov. Skoro sa chystá pokrstiť. Medzi mladými boli teda ľudia, ktorí sa už pre Pána Ježiša rozhodli, ale aj takí, ktorí ho ešte len spoznávajú.

Čo si sa ty sám v Grécku naučil? 

Učil som sa dôverovať Bohu. O Grékoch je známe, že radi meškajú a to veľa. Občas sa stalo, že sme mali dohodnutý tréning, ale mladí prišli aj o hodinu neskôr. Sám som zvyknutý mať veci presne naplánované a z tohto hľadiska som musel akceptovať iné tempo. Musel som prijať, že ja som tu hosť, ja neudávam tempo, ja nie som organizátor. 

Hovorili ste iba po anglicky? Nebola jazyková bariéra limitujúca pri vašich rozhovoroch?

Čo ma milo prekvapilo, že títo mladí boli veľmi zdatní v angličtine. 

Myslíš, že pre mladého kresťana môže byť takáto medzinárodná príležitosť užitočná? 

Určite. Keď slúžim v mládeži v Žiline, či chcem či nechcem, pohybujem sa iba v nejakej bubline. V každej inej komunite, kam sa dostanem, môžu mať iné formy služby, inak vyznávať vzťah ku Kristovi. A spoznávať túto inakosť je krásne. Ak idete do inej krajiny, je to aj iná mentalita, iná kultúra. Oni zasa svojim unikátnym spôsobom slúžia a vnímajú Ježiša. A to je veľmi obohacujúce. 

Zároveň si uvedomujem, že do takéhoto nového prostredia by som mal prísť s rešpektom k ich kultúre a mentalite. Nemal by som sa tam usilovať presadiť niečo svoje. Ak doslova „nenasajeme“ túto ich kultúru, tak ako im môžeme rozumieť? A ako by sme s nimi vedeli zdieľať evanjelium. Lebo potom je to iba informácia a nie dobrá správa, niečo, čo je neosobné. 

Tiež je veľmi povzbudzujúce, ak prídem do inej krajiny a vidím, ako tam Pán Boh koná a že títo ľudia, hoci hovoria iným jazykom, veria tým istým veciam ako ja. 

Takže by si takúto skúsenosť tvojim vrstovníkom odporučil?

Odporučil. Osobne by som to odporučil ľuďom, ktorí už dlhodobo niekde slúžia. Pre nich to môže mať ešte väčší význam. Pri podobnej ceste sa dostanú zo svojej bubliny, zaužívaných ciest a môžu sa pozrieť na svoju službu z úplne iného uhľa. 

Rôzne misijné organizácie alebo cirkvi samotné organizujú z času na čas krátkodobé misijné cesty. Vždy je to skvelá príležitosť a obohacujúca skúsenosť pre kresťana: 

• Spoznať inú kultúru a mentalitu
• Vyjsť z bubliny vlastného zboru a vlastnej služby
• Dôverovať Pánu Bohu v cudzom prostredí
• Vidieť ako Pán Boh koná v iných častiach sveta
• Spoznať ľudí, ktorí síce hovoria iným jazykom, ale veria v toho istého Boha

Ako hovorí Michal, je skvelé, ak táto skúsenosť nadväzuje na vašu službu. Napr. ak slúžite mladým a môžete spoznať prácu pre mladých v inej krajine. Vidieť ju viac globálne, naučiť sa nové formy práce. 

Súčasne je dobré, užitočné a zdravé, ak má misionár za sebou svoju komunitu, miestny zbor, ktorý ho podporí prípadne aj finančne a ktorý sa modlí.