Vianočná slávnosť besiedky: Hrať alebo nehrať?

Roky som strávila pri vianočných nácvikoch besiedky. Je to moja srdcovka. Sama som si vymýšľala scenáre a dokonca ich vydala v príručke. Každý rok od novembra som okrem zháňania darčekov chystala kostýmy, škrabošky a naháňala malých hercov. Ale dáva to celé zmysel? Nepotrebujeme iba vyvolávať sentiment a potešiť rodičov a babičky? Uspokojiť ich ambície, ako ten Janko pekne recituje? Alebo naopak svoje vlastné ambície? Nech predsa celý zbor vidí, aká som šikovná!

Som si istá, že nie. Vianočné či iné nácviky besiedky majú svoj význam a mnohé benefity pre deti aj pre spoločenstvo. Ale tak ako je každé spoločenstvo trocha iné a každé žije v inom prostredí, musí si každé z nich uvážiť či to dáva zmysel práve pre nich. Možno sú zameraní viacej na službu mládežníkom, možno seniorom a možno bezdomovcom. Vianoce sú vzácne obdobie, ktoré má veľký evanjelizačný potenciál a sami si musíme odpovedať, kde sú naše ciele, možnosti a obdarovania. 

Ak máme rodiny s deťmi a dostatok pracovníkov, choďme do toho. Čo všetko nám môže taký vianočný nácvik priniesť?

1. Budovanie komunity

Besiedka je po celý rok kdesi bokom. Mládežníci a dospelí, ktorí nemajú malé deti, možno ani nevedia, čo sa tam deje a že niečo také tu máme. Vianočná slávnosť je tým okamihom, kedy deti vystúpia do popredia. Tu sme. Aj my sa učíme o Ježišovi a čosi už aj vieme a chceme vám to rozpovedať. Deti zažívajú, že sú súčasťou komunity. Komunity, ktorá ich zrazu počúva, sleduje a odmení potleskom. Toto je naša duchovná rodina. Tu patrím. Pri nácvikoch sa deti učia trpezlivosti a tolerancii jeden voči druhému. Pomáhať si, čakať, nedrať sa dopredu. Lebo to, že veci tvoríme spoločne, malí aj väčší, šikovní aj menej šikovní, to je viac ako ambície jednotlivcov.

2. Osobný rast

Keď mnohé naše zborové deti začali chodiť do škôlky, ich učiteľky boli prekvapené, ako rýchlo a jednoducho zapadli. Boli zvyknuté už od malička na komunitu. Na bohoslužby, besiedku, mami kluby, výlety s kamarátmi. Naša zborová rodina bola úplne normálnou súčasťou ich života a v škôlke iba zmenili prostredie. Na besiedke sa učia poslúchať, sústrediť, rešpektovať ostatných, byť samostatní. Vianočný nácvik je zasa o kúsok vyšší level. Deti vystupujú pred veľkým davom, musia si zapamätať zopár veršíkov. Nie je to tá prvá a najdôležitejšia priorita, ale určite nie bezvýznamná. 

3. Vianočná slávnosť je služba

Deťom sme často vysvetľovali, že ich vystúpenie je služba spoločenstvu. Nie je to dramatický krúžok lebo sa potrebujeme predviesť, ale vážna služba pre druhých. Tak ako kazateľ káže, chválová skupina spieva, tak deti dnes prinesú vianočný príbeh ľuďom.

4. Evanjelizácia dovnútra besiedky

Aj deti z kresťanských rodín sa o Ježišovi zatiaľ iba dozvedajú. Nácvik vianočnej slávnosti je príležitosť, kedy sa učitelia deťom špeciálne venujú a vysvetlia im, o čom to všetko je. Často aj hry samotné prezentujú vianočný príbeh, alebo si počas nácviku naň urobíme čas. Pred samotným vystúpením mávame zvyčajne v sobotu poobede posledný nácvik. Deti sa neponáhľajú, majú dosť času. Keď už všetko precvičíme, sadneme si do kruhu a o príbehu sa rozprávame. Alebo v samotnú nedeľu doobeda, keď už máme vystúpenie za sebou. Zvyčajne trvá len krátko a potom sa znova deti vrátia do besiedkovej klubovne. Tam to všetko uzavrieme. Hrali sme to preto, lebo sa to naozaj stalo. Je to súčasťou oveľa väčšieho príbehu spasenia. Ešte aj mnohí dospelí si na tieto okamihy spomínajú. 

5. Evanjelizácia von

Detská vianočná slávnosť je skvelá príležitosť niekoho pozvať na bohoslužby. Či už niekoho z rodiny, kamarátov, čo majú malé deti, pani učiteľku, susedov. Naše deti budú predsa vystupovať. Poslednú adventnú nedeľu býva u nás na bohoslužbách plno. Spolu s vystúpením si hostia vypočujú aj kázeň, po skončení sa zapoja do rozhovorov. Je šanca, že budú počuť presne to, čo treba a možno prídu aj nabudúce. Niekedy sme vybrali náročnejšiu a dlhšiu hru a nacvičili ju spolu s dorastom a mládežou. Veľké vianočné vystúpenie sa potom prezentovalo samostatne mimo bohoslužieb. Kulisy, kostýmy, občerstvenie pre divákov. Alebo keď už sme mali iba pár detí, hrali sme dospelí. Mali sme ľudí, ktorí mali divadelný talent a hrali radi. Hrali sme pre spoločenstvo a pre hostí. Zapojili sme hudobníkov a spevákov. 

Možností je veľa, ale to zásadné vždy je: Prečo?  Nie pre naše ambície, pre túžbu sa niekomu predviesť alebo vyrovnať. Ani nie preto lebo je to tradícia. Ale preto, lebo chceme osláviť Pána Boha. Tým najdôležitejším nielen na Vianoce je, zvestovať Jeho príchod ako súčasť veľkého príbehu spasenia. Nech to urobíme akokoľvek, či už veľmi sofistikovane či iba jednoducho podľa svojich možností, bude to skvelé.