Tradície, ktoré prinášajú život

Na Slovensku žijeme už 11 rokov a počas tohto času si naša rodina “adoptovala” niekoľko slovenských zvykov, pretože, úprimne povedané, ich máme radšej ako tie naše americké. Napríklad sa nám omnoho viac páči to, že sú tu ľudia na verejných miestach tichší a úctiví, a tak sa naša rodina snaží praktizovať aj tento aspekt kultúry. Ďalším príkladom je to, že sa všade chodí pešo. Veľmi sa nám páči, ako si ľudia v tejto krajine užívajú byť vonku a chodiť tam, kam potrebujú, “na nohách”. Či to už znamená ísť do obchodu alebo na celodennú túru, Slováci sa nikdy nesťažujú, že musia používať svoje nohy, aby sa niekam dostali. Naša rodina sa snaží byť v tejto oblasti viac slovenská a zanechať viac americkú tendenciu všade sa dopravovať nejakým vozidlom. 

Čo máme na večeru?

Do nášho života sme prijali omnoho viac aspektov slovenskej kultúry, no stále v nás zostávajú aj nejaké americké tradície, ktorých sa držíme. Jednou je to, že sme sa nevedeli vzdať večere ako najväčšieho jedla dňa. Snažili sme sa to zmeniť, považovať obed za najväčšie jedlo dňa, no chýbalo nám to, ako sa pri teplej večeri všetci stretneme za jedným stolom. A preto v našom dome takmer každý deň počujem túto otázku: “Čo je na večeru, mami?” 

Túto otázku vlastne počujem každý deň v týždni. Každý deň, teda až na piatok. Prečo práve piatok? Pretože v našom dome je piatok večer takmer vždy pizzový večer. Robíme si štyri pizze a keď máme nejakú návštevu, tak navýšime počet na 8 až 12. Je to naša rodinná tradícia už niekoľko rokov a všetci máme radi jej konzistentnosť.

Z tradície spomienka

Počas uplynulých rokov sme sa v našej domácnosti snažili vytvoriť veľa nových tradícií…no čo sa stane, je to, že keď robíme niečo zábavné, pomyslíme si: Aké super by to bolo, ak by sme to robili pravidelne? A potom sa rozhodneme, že sa z toho stane tradícia. Čo je však zábavné, je to, že nakoniec si to zopakujeme možno raz alebo dvakrát predtým, než sa z našej novej “tradície” stane len zábavná spomienka. 

Napríklad pred dvoma rokmi sme sa rozhodli, že pôjdeme na nočné lyžovanie na neďaleký kopec. Bol to tak skvelý spoločný čas lyžovania a snowboardovania pod hviezdnou oblohou, až sme si povedali, že sa to stane novou tradíciou v našej rodine a že to budeme robiť aspoň raz za zimu. No doteraz sme ešte túto našu novú “tradíciu” nezopakovali, a tak sa stala len sladkou spomienkou. 

Tradície, ktoré majú zmysel

Moja otázka je: Ako môžeme založiť tradície, ktoré majú zmysel, v našich rodinách alebo na našich mládežiach, a ktoré budú vytvárať vzácne spomienky a zároveň nás budú spájať? 

Podľa mňa majú dobré tradície niekoľko dôležitých vlastností, ktoré ich robia zapamätateľnými. Myslím si, že tradície by mali byť zmysluplné, mali by byť opakovateľné a majú spájať. A takéto tradície sa dajú vytvárať v rodinách, ale aj na našich mládežiach a v tímoch. Všetky tieto skupiny z takých tradícií môžu vyťažiť a vytvoriť z nich skupinu, kde je radosť patriť. 

Tradície by mali byť: 

1. Zmysluplné – Čo tvoja skupina rada robí? Čo by mohlo potlačiť tvoju skupinu do niečoho, čo bežne nerobí, no mohlo by to vybudovať krásne spomienky?

Autor fotky:  fauxels na Pexels