Z dobrej skvelá mládež #5 Nečakaj zázračné riešenie

„bez ohľadu na to ako dramatický je konečný výsledok, z-dobrého-lepšie transformácie sa nikdy neudiali na jeden šup.“ (Collins)

V tomto päťdielnom seriáli uvažujem nad tým, ako sa poznatky z knihy od Jima Collinsa „Z dobrého skvelé“ dajú aplikovať do služby v cirkvi, mládeži či práce s dobrovoľníkmi. V minulých dieloch som písal o optimisticky realistickom vedení, zameraní na úspech nástupcov , jasnom smerovaní a selektovaní príležitostí. Dnes zakončím s tým, že pri vedení mládeže/zboru/organizácie neočakávaj zázračné riešenie.

Je to ináč, než to vyzerá!

Jediné zázračné riešenie, ktoré očakávaj, je skutočný zázrak od Boha. Mimo to neexistujú žiadne „zázračné recepty“. Čo tým myslím?

Collins v knihe uvádza zaujímavé zistenie, že „z-dobrého-lepšie transformácie pre vonkajších pozorovateľov často vyzerajú ako dramatické, revolučné udalosti, no ľuďom zvnútra pôsobia ako organické, kumulatívne procesy.“ Ďalej píše, že „bez ohľadu na to ako dramatický je konečný výsledok, z-dobrého-lepšie transformácie sa nikdy neudiali na jeden šup. Nenastal jeden rozhodujúci krok, žiadny veľký program, žiadna ‚zabijacká‘ inovácia, žiadny ojedinelý náhodný prielom, žiadny zázračný moment.“

Firmy, ktoré sa stali naozaj dlhodobo úspešnými, tento stav nedosiahli nejakou „fintičkou“, motivačným víkendom alebo zavedením konkrétneho „na tutovku“ produktu. Z vonku to však môže vyzerať opačne, pričom pravdou je to, že sa jedna o príbeh, ktorý má veľa malých kapitol, ktoré na seba postupne nadväzujú a len spoločne tvoria veľkú, zaujímavú knihu.

Prečo ma toto pozorovanie zaujalo?

Celkom bežný jav

Pretože premýšľanie pri práci s mládežou, cirkvou či organizáciami sa v tomto od firiem veľmi nelíši. Pozorujeme sa navzájom. Nie je v tom žiadny problém – máme predsa sociálne siete či konferencie. Ak sa niektorej mládeží začne zrazu viditeľne dariť, zväčša ju v tom momente začneme pozorovať a obdivovať (alebo ak sme negatívni, tak hejtovať a závidieť). Zväčša však nepoznáme celý príbeh a nevidíme jej hodnoty, kultúru, rutiny a každodenné kroky. Rýchlo nadobudneme pocit, že aj u nás by všetko bolo lepšie, keby len „sme mali takú budovu“, alebo „robili taký camp“, alebo „mali takú cool kapelu“… Rýchlo môžeme začať žiť v omyle, že keď urobíme „tú jednu vec“ ako tí druhí, tak z večera do rána bude všetko ináč. A často tú „jednu vec“ naozaj začneme robiť, bez všetkých ďalších dôležitých krokov a kapitol príbehu. Zväčša je to recept na vyhorenie a frustráciu nielen lídra, ale aj celého tímu.

Čo s tým?

Štyri praktické kroky

Zaujímaj sa do hĺbky. Ak vidíš, že niekto robí dobrú prácu, nepýtaj sa ho len, že čo robí. Pýtaj sa ho aj ako to robí. Aké má hodnoty, ako k tomu, čo robí prišiel, aký je jeho príbeh za posledných 10 rokov. Poznaj svoj príbeh. Tvoja práca má iný kontext než akákoľvek iná práca na tomto svete. Neexistuje žiadny iný model práce, ktorý môžeš bezhlavo aplikovať. Pozorne tento svoj kontext preskúmaj a vyvoď z neho pre svoju prácu princípy. Rob správne ďalšie kroky. Nepremýšľaj len nad veľkým obrazom, ale aj nad praktickými každodennými krokmi. Raď sa so svojim tímom, klaď si otázku, že do čoho pozýva Boh v tomto období konkrétne vás s tým, čo ste a kto sú tí, ktorých vediete. Ak kopírujete iný model, poctivo ho adaptujte. Aplikuj poznatky z tohto seriálu. Vzdelávaj sa. Čítaj knihy (Napr. z rubriky 5 kníh). Stretávaj sa s ľuďmi, ktorí sú dobrí v tom, čo robia a pýtaj sa ich. Choď na konferencie – a nielen tie inšpiratívne, ale aj také, ktoré sú obsahovo sýte.

A vlastne je tu ešte 5. krok. Napíš mi email, ak ti tento seriál aspoň niečo dal 🙂 🙂 🙂 Budem ti veľmi vďačný.

„Kto pohŕda dňom malých začiatkov?“ (Zach 4:10)