Nové vedenie – ako rýchlo robiť zmeny? [Tibor Máhrik]

Ako rýchlo robiť zmeny v mládeži, keď nastane zmena vedenia?

Táto téma vôbec nie je ľahká. Z ktorej strany sa do nej pustiť? Keďže máme uvažovať o „rýchlosti“ a o „zmene“, tak skúsime hľadať odpoveď z pohľadu plynutia času. V živote mládežníka beží čas akosi inak, než deťom a dospelým. Rozporuplne. Ako aj inak, veď paradox je zabudovaný do našej DNA.

Čas plynie pomaly

Na jednej strane čas plynie strašne pomaly. Všetko sa vlečie, všetko je všedné, nezaujímavé. Chýba akcia, happening, event, hocijaký druh explózie. Mládežník je zvyknutý na svoj mobil. Tam to lieta. Tam to bliká. Tam zmení pohľad do mikrosveta na pohľad do makrosveta jedným klikom. Z wikipédie na youtube iba pohybom palca! Okamžitý nápad pozrieť kamoša z druhého konca republiky či sveta zvládne tromi klikmi. A keď chce, pozrie si svadbu svojej kamošky v Amerike v priamom prenose z pohodlia svojej postele… Ale v bežnom živote? Všetko je ťažkopádne. Nič nejde rýchlo. Na všetko treba čakať – a – míňať „svoj“ čas… To je nuda a nič zaujímavé, čo by stálo za jeho námahu a pozornosť. Nemalo by stretnutie mládeže priniesť podnety, ktoré ho presvedčia o opaku?

Čas plynie rýchlo

Na druhej strane čas plynie strašne rýchlo. Jeden rok je obrovský skok vo vývoji mládežníka. Aj dva mesiace prázdnin môžu znamenať v jeho živote obrovský zlom – pred nimi školák, po nich už študent. Predtým jej tykali, teraz jej vykajú… Vývoj každého jednotlivca po stránke fyzickej, mentálnej, názorovej, hodnotovej atď. je pre teenagera mimoriadne dynamický. Nemusí si to uvedomovať on sám, ale jeho okolie to registruje na 100%. Ak sa niečo zanedbá v tomto období jeho rastu a rozvoja, bude to mať dôsledky na celý život. Nemyslím len úraz, alebo psychická ujma… ale aj zlé návyky, či zanedbané učivo v škole. Naviac – v období jeho 11.-12. roku života sa mimoriadne intenzívne formuje jeho mozog. Rozvíja sa abstraktné myslenie tak, ako už nikdy inokedy neskôr. Môžeme si dovoliť prepásť túto jedinečnú príležitosť?

Kontext

Tretí rozmer, ktorý musíme zvážiť, je kultúra a prostredie, v ktorom žije mládežník. Nebolo by dobre, aby stretnutia mládeže boli ako z iného sveta. Aby charakter a forma stretnutia bola úplne od veci voči tomu, čo mládežníci zažívajú doma, v škole, či práci. Áno, posolstvo je z iného sveta! Zjavenie Boha prichádza z iného sveta… ale prichádza na tento svet. Kontakt Všemocného s maštaľou v Betleheme je jadrom Vianočného posolstva. Absolútny paradox! Neviditeľný sa zviditeľnil. Nekonečný sa stal konečným. Duch sa stal telom. Mocný sa stal slabým… aby „prebýval medzi nami“. Inými slovami – na stretnutiach mládeže sa Božie slovo musí dotýkať reality mladých. Musí adresovať to, čo oni cítia, čoho sa boja, po čom túžia a snívajú. Musí ich varovať pred reálnymi hrozbami a formovať tak, aby zvládli svoju dospelosť i starobu, keď príde ten čas… To je realita. Skutočný život. Nie virtuálny svet.

Diskontinuita

Pri zmene vedenia mládeže je prirodzené okamžite spraviť zmeny, ktoré sú potrebné – ak sú potrebné. Netreba na nič čakať, pretože čas letí. Noví lídri si musia získať dôveru aj rešpekt tých, ktorých vedú. Ak sa im to nepodarí, zmena bola takmer zbytočná. Veď zmena vedenia sa robí preto, že očakávame aj zmenu v komunite. Nastáva teda akási diskontinuita. Charakter piesní sa môže zmeniť, formát stretnutí. Miesto a frekvencia stretávania mládeže. Formulovanie nových cieľov a plánov. Štruktúra organizácie práce a podobne. Subkultúra mládeže sa mení a s ňou aj ich pocity, očakávania a nálady. Nie je múdre to ignorova

Kontinuita

Pri zmene vedenia mládeže hrozí to, že s vedrom vylejeme dieťa. Deje sa to vtedy, keď sa zmeny robia za každú cenu. Keď sa menia veci nepremyslene. Zbrklo. V rebélii. Zo zlých motívov. Keď sa nové vedenie „utrhne“ a prestane komunikovať s vedením zboru. S ostatnými zložkami zborovej komunity. Vtedy aj dobré myšlienky a zámery v práci s mladými sa dostávajú do konfliktu so zborom a to nie je dobre. Zmeny preto musíme robiť opatrne. V istom ohľade k zmene ani nesmie prísť. Veď človek ostáva stále človekom – strateným pred Bohom. Rešpektujme preto kontinuitu Božieho diela, ktoré je ukotvené v cirkvi. Dobrý líder si je vedomý toho, že duchovná práca tu bola pred nami a bude aj po nás. Iba sekta nerešpektuje minulosť.

Ustáť kritiku

Pri zmene vedenia mládeže môže nastať to, že napriek tomu, že komunikácia s vedením zboru je OK, predsa sa „inakosť“ tejto práce postupne vynorí a to môže vyvolávať nevôľu mnohých „pozorovateľov“. Som presvedčený, že skvelá práca s mládežou ako aj prorocký rozmer služby lídrov vždy bude vyvolávať nevôľu na strane zboru a širšej komunity kresťanov. Inakosť nám totiž principiálne vadí. Nevieme ju uniesť. Chceme mať všetko „podľa seba“ – čiže – uniformné! A to nie je ani správne ani zdravé. Budúcnosť je otvorená. Nové možnosti a výzvy sa vynárajú a lídri by mali na ne reagovať a byť pružní a najmä – rýchli. Najmä však – statoční. Líder musí uniesť kritiku na seba, nesúhlasné stanoviská okolia a ľudí, ktorí veciam nerozumejú a nemajú kompetenciu. Zároveň však dobrý líder nie je osamotený vojak v poli. Má iných lídrov, s ktorými konzultuje, radí sa a modlí. Je to vecou jeho charakteru.

Žijeme vo svete plnom zmien, zvratov, anomálií a nových výziev. To bude platiť aj o službe mladým. Práca s mládežou je zo dňa na deň náročnejšia. Preto som vďačný za tých, ktorých Boh povoláva a ktorí Mu povedia svoje „áno“. Žehnám im a prajem zmocnenie pre splnenie úloh a cieľov, ktoré má pre nich náš Pán. Byť v službách Kráľa je kráľovský post!