Šabat #2 Rytmus pre život

Minulý článok som sa zaoberal Šabatom z pohľadu stvorenia. Boh dal v Desatore príkaz pamätať na deň Šabatu s odkazom na stvorenie. Videli sme, že Šabat je darom, cez ktorý uctievame a radujeme sa zo stvorenia. Šabat je deň na oslavu a chválu nášho Boha.

Ale Desatoro sa v Tóre opakuje dva krát (Ex 20, Dt 5). A druhý krát vidíme trochu iné vysvetlenie Šabatu. V obidvoch textoch je prikázanie a detaily okolo toho rovnaké (viď Ex 20:8-10 a Dt 5:12-14). Ale posledný verš v obidvoch textoch nám dáva dve rôzne vysvetlenia toho „prečo“ dodržiavať Šabat. V Exodus je odkaz na príbeh stvorenia (Gen 1-2) ale v Deuteronomium vidíme iný dôraz: „Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte a že ťa Hospodin, tvoj Boh, odtiaľ vyviedol“ (Dt 5:15).

Život v Egypte

Prvý krát Izraeliti dostali Desatoro potom, ako odchádzali z Egypta (Ex 19-20). Prešlo 40 rokov, je tu nová generácia, ktorá má vstúpiť do Zasľúbenej Zeme a Mojžiš im pripomína zákon, ktorý uzavreli s Bohom. Vtedy im hovorí: „pamätaj, že si bol otrokom v Egypte“.

Aký bol ich život v Egypte? Na čo Mojžiš naráža?

Život v Egypte nemal rytmus. Každý deň bol rovnaký ako deň predtým a deň potom. Deň čo deň, 7 dní v týždni a 52 týždne v roku, museli Izraeliti pracovať, lebo boli otroci. Boli otroci obrovského impéria a svojou otrokárskou prácou pomáhali to impérium budovať ešte väčším. Ich identita a hodnota boli priamo spojené s ich prácou – ak by nesplnili počet tehál, ktoré mali za deň spraviť, hrozil im veľký trest, dokonca až smrť.

Boh ich však z tohto otroctva vyslobodil. Vyviedol ich a učí ich novému životu – životu v slobode. Už nie sú otrokmi, už ich práca nemá byť centrom ich života, základom ich identity a hodnoty.

Egypt dnes

Možno to dnes vyzerá úplne inak, ako v Starom Egypte. Nie sme otroci. Nebudujeme pyramídy ani impéria. Práca neurčuje našu hodnotu a nie sme potrestaní, ak nesplníme čísla, ktoré nám niekto iný zadal.

Že?

V Egypte tvoj život nemá rytmus. Práca je stále s tebou. Vždy niečo treba ďalej robiť. Vždy je nejaká ďalšia pyramída, ktorú treba postaviť. Vždy niečo chyba, vždy sa dá robiť niečo viac.

Môj život príliš často vyzerá ako v Egypte. Nie som síce otrok, ale práca je pri mne 24/7, len tak blízko ako je môj telefón alebo počítač. Vždy je nejaký email, vždy nejaká úloha, vždy niečo treba robiť, či už v mládeži alebo v zbore.

Chcem sa učiť novému životu v slobode. Deň čo deň si musím pripomínať, že už nie som otrokom, lebo Boh ma vyslobodil. Potrebujem to, aby som žil zdravý život.

Boh je Boh – a ja nie

Boh nastavuje nový rytmus: 6 dní budeš pracovať a siedmy deň odpočívať. Lebo si bol otrokom v Egypte, ale už nie si. Lebo v Egypte vládol faraón, ale teraz vládne Hospodin. Faraón nie je veľmi mocný, tak on potrebuje, aby otroci pracovali neustále – inak hrozí pád impéria. Boh na rozdiel od faraóna je mocný – on udržiava svet aj keď my oddychujeme.

Nový rytmus, ktorý nám Boh dáva je vyhlásenie o tom, že Boh je Boh a ja nie. Svet nefunguje vďaka mojej námahe (hoci si to často myslím). Boh drží svet v rukách. A keď ja oddychujem, On nie je pod stresom, pod tlakom alebo nervózny. On udržuje tento svet bez problémov a my si môžeme oddýchnuť aj od tlaku, ktorý na nás faraón a my sami dávame na seba samých.

Menuha

Boh nám dáva menuha. Menuhačasto prekladáme ako „oddych“, alebo keď je sloveso (nuach) ako oddychovať. Ale toto slovo má ešte iné dôrazy. Po potope, koráb zastal (nuach) na vrchu (Gn 8:4). Boží Duch spočinul (nuach) na starších Izraela (Nm 11:25). Dobrý pastier nás vedie k tichým (menuhot) vodám (Ž 23:2).

Boh počas šabatu nám daruje menuha. Je to viac, než len fyzicky odpočinok. Je pokoj, tiché miesto pre našu dušu. Je miesto, kde zastaneme a zastavíme svoju aktivitu.

Šabat nás učí o tom, že práca je ukončená aj vtedy, keď nie je dokončená. Áno, ešte je veľa vecí, čo by sme mohli robiť. Pravda, ešte máš emaily a stretnutia a porady, ktoré treba vybaviť. Ale svet, tvoja firma, tvoja mládež alebo tvoj zbor neexistujú vďaka tomu, že si najschopnejší na svete. Boh udržuje celý svet a učí nás dôverovať, že on sa o tento svet dobre postará.

Lebo Boh je skutočný Boh – nie ja, nie faraón, ale Boh vládne nad svetom. A jeho vláda je dostatočná, jeho ruka je silná a nestojí to celé na nás. Vďaka nemu môžeme zastať, spočívať v ňom a nájsť tiché miesto – menuha pre náš život.