Jednota I.

Nedávno som premýšľala, čo to znamená, že spoločenstvo je jednotné a ako sa to prejavuje u nás v Košiciach. Musela som si ale najprv úprimne povedať, či môžem hovoriť o Košiciach ako o „mojom“ zbore. Pred troma rokmi som sa vydala a s manželom sme sa presťahovali do Košíc. Už tri roky chodím do evanjelického spoločenstva v Košiciach, ale dlho som sa tu cítila iba ako na návšteve. Pravdupovediac som s tým niečo začala robiť len prednedávnom. Hlavne som sa začala modliť, aby sa moje vnútro zmenilo. A čo ty? Si súčasťou jedného zboru? Je to tvoj duchovný domov?Je ťažké usilovať sa o jednotu v spoločenstve, v ktorom sa necítiš byť doma.

Keď som hľadala, čo je jednota, najprv som si uvedomila, čo to nie je. Jednota neznamená uniformitu.Práve preto je náročné ju dosiahnuť. Je v našej ľudskej prirodzenosti predstaviť si zjednotené spoločenstvo podľa nás, podľa toho akí sme my sami. Biblia ale jednotu prirovnáva k telu. K telu, ktorého Ježiš je hlavou. „Vy spolu ste telo Kristovo a každý osve Jeho úd.“ (1. Kor. 12:27)

Som tretie dieťa zo štyroch. Keď sme boli ešte malé deti a v nedeľu k nám prišla na návštevu babkina sestra, vždy doniesla sladkosti. Pre každého jeden keksík a spoločné cukríky. Ako malí sme sa veľa naťahovali, a preto naša mamka vymyslela, že si o sladkosti budeme losovať. Kto vyhrá vyberá si ako prvý jeden cukrík. A tak to šlo dookola, až dokiaľ sa kôpka neminula. Keď sa k nám domov kupovali jogurty, vždy sa kupovala rovnaká príchuť a každý mal jeden kus. Bolo na tebe, či ho zješ ešte v ten večer, keď sme ho doniesli z obchodu alebo si ho budeš šetriť niekoľko dní. Často sa ale stávalo, že niekto mal mesiac odložené cukríky, ktoré vôbec nemal rád alebo nejaký jogurt ostával v chladničke týždeň, až dokiaľ mu neskončila trvanlivosť. Mali sme pocit, že to bolo férové, ale vlastne to vôbec nedávalo zmysel a nebudovalo to jednotu.

Môj manžel pochádza z troch chlapcov. Jeho rodina bola takmer taká veľká ako naša. U nich to ale fungovalo úplne inak. Keď niečo bolo a mal si na to chuť, jednoducho si si to zobral. Keď sa jogurty minuli, rodičia kúpili ďalšie. Keď si na niečo nemal chuť, tak si to nechal pre ostatných.

Keď sme sa s manželom zobrali a začali sme bývať v jednej domácnosti asi si viete predstaviť ako to vyzeralo. Ja som zjedla jednu horálku a druhú som nechala stáť v skrinke mesiac. Hoci som niekoľkokrát na ňu mala chuť, vedela som, že je Robova, a tak som ju nezjedla. Môj muž vôbec nemá rad horálky, nech to už znie akokoľvek divne, a preto ju vedel obchádzať aj týždne. Keď sme si ale kúpili kinder čokoládky vedel zjesť na posedenie celý balík. A ja, keď som našla prázdny obal som za ním nahnevaná prišla, že to nie je fér a štyri čokoládky patrili mne. Jeho chápanie jednoty ale hovorilo, že ak máš niečo rád, daj si čo ti hrdlo ráči. Keď sme ale kúpili parenicu, ktorú ja milujem, môj manžel ju nechal celú pre mňa. Aj keď mal troška chuť, vedel, že ja sa z nej budem tešiť omnoho viac, a tak si dal obyčajný syr. Obetoval sa z lásky ku mne. A vtedy som porozumela, že spravodlivosť nie je čiernobiela, a že jednota vyzerá úplne inak ako som tomu odmalička rozumela. Jednota neznamená, že všetci sme ruky. Jednota znamená, že sme jedno telo. Všetci máme iné dary ale aj iné potreby.

Jednotu je potrebné budovať.Zo dňa na deň. Z týždňa na týždeň. Z mesiaca na mesiac. Je to proces, v ktorom je potrebné byť trpezlivý, pripraviť sa na pády a na zrúcanie našich sebeckých očakávaní. Na jednote treba pracovať, a tak ti v ďalšom článku ponúknem 8 nápadov ako môžeš budovať jednotu vo svojom zbore, či už si farár, vedúci mládeže alebo úplný nováčik, ktorý do spoločenstva začal chodiť pred týždňom.

Jednota je nadprirodzená a prichádza od Krista.Je potrebné sa za ňu prosiť v modlitbách.

Ako často sa modlíš za jednotu vo svojom zbore?

Pán Ježiš sa v evanjeliu podľa Jána modlí aj za nás a naše spoločenstvá v 17 kapitole: „Nielen za týchto prosím, ale aj za tých, ktorí pre ich slovo uveria vo mňa, aby všetci jedno boli; ako Ty, Otče, si vo mne a ja som v Tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma Ty poslal.  A slávu, ktorú si Ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako my jedno sme. Ja v nich a Ty vo mne, aby boli dokonale jedno, aby svet poznal, že si ma Ty poslal a miloval si ich, ako si mňa miloval.“