Pieseň Pútnikov – Chvála

Chvála je prirodzené pokračovanie našej „speváckej cesty“. Najprv sme hovorili o učeníctve ako o ceste a nie o cieli samotnom. Nasledovalo pokánie ako rozhodnutie hovoriť niečomu nie, aby sme mohli povedať niečomu lepšiemu áno. Pokračovali sme prozreteľnosťou, kde je Boh s nami uprostred ťažkostí a chráni nás nie od problémov, ale v problémoch. Reakcia na túto ochranu je chvála.

Tento žalm nám ukazuje spojenie Jeruzalema s chválou. Jeruzalem bolo miesto chrámu a tiež mesto, kde sa konali ročné festivaly, ku ktorým sa musel každý Izraelita pripojiť. Hovoriť „Jeruzalem“ znamelo hovoriť o chvále a v tomto žalme môžeme vidieť 3 veci, ktoré pre a v nás chvála robí: chvála nám dáva štruktúru do života, chvála živí našu potrebu vzťahu s Bohom a chvála sústredí našu pozornosť na Božie rozhodnutia.

Chvála ako štruktúra do života

„Jeruzalem je vystavaný ako mesto pospájané do jediného celku“ (Ž. 122:3) hovorí žalmista. Jeruzalem bol postavený tak, aby bolo vidieť Božie dielo stvorenia, keď v Genezis stvoril celý vesmír a nás v ňom. V meste chvály si mohol vidieť Božie dielo záchrany, keď nás vyviedol z Egypta (a z tých malých „Egyptov“, ktoré nás zotročujú a trápia) na slobodu. V Jeruzaleme si mohol vidieť Božie dielo starostlivosti o svoj ľud v podobe múdrych kráľov, ktorí obohatili krajinu.

„Tam vystupujú kmene, kmene Hospodina“ (v. 4) a tie kmene boli naozaj rôzne. Bývali každý inde a každý tvoril svoju vlastnú kultúru, každý mal svoje pozadie, históriu, ekonómiu, atď. Ale v Jeruzaleme boli „pospájané do jediného celku“ pri chvále Hospodina a jeho mena. Jeruzalem a chrám boli metaforou pre chválu: všetky časti k sebe pasovali, všetky kamene, hoci boli rozličné, boli krásne spojené do jedného zmysluplného celku.

Chvála robí to isté pre nás. Prichádzame do našich zborov každý úplne iný. Mladí, starí, ľudia s vysokým vzdelaním, ľudia so základným, rozličné jazyky, záľuby, zamestnania. Najčudnejší „sociálny klub“, aký by sme vedeli vymyslieť. Ale keď sa stretneme na chválu Boha sme zrazu krásne spojení do jedného celku z ktorého sa Boh teší a od ktorého rád príjme chválu. O takomto celku môžeme naozaj hovoriť „potešil som sa, keď mi povedali: Pôjdeme do Hospodinovho domu!“ (v.1). Chvála nám dáva štruktúru a životný rámec v zbore.

Chvála a potreba vzťahu

Pri chvále máme možnosť naplniť Boží príkaz. „Tam vystupujú kmene, kmene Hospodina, podľa príkazu pre Izrael velebiť meno Hospodina.“ (v. 4) Velebiť a uctievať Boha nie je len vecou „pocitov“, ale je to aj príkaz. Nie vždy máme chuť uctievať, tráviť čas v spoločenstve a chváliť jeho meno či už v komunite alebo osamote. Ale chvála nie je len možnosť, ale príkaz. Potrebujeme sa naučiť disciplíne, aby sme si mohli užívať krásne ovocie chvály.

Možno si hovoríš: „ale keď sa necítim na chvály, keď sa cítim ďaleko od Boha, nemôžem byť predsa úprimný, je to falošné.“ Naša doba si v tomto zmýlila poradie. Myslia si, že musíme niečo cítiť, aby sme to mohli robiť. Pravda ale je, že môžeme niečo robiť až do bodu, kedy to cítime. Práve v poslúchaní tohto príkazu, v úprimnosti aj keď sa nám nechce nájdeme, že Boh živí našu potrebu vzťahu s Ním. A Jeho výživa našej potreby nevyzerá tak, že potrebu naplní (akoby už bola dokončená), ale že ju prehĺbi. Radostná nespokojnosť!

Chvála a sústredenie

Ak by som mal definovať našu dobu (a zahŕňam do toho aj seba), použil by som moderné slovo prokrastinácia. Vďaka dobrému prístupu k množstvu informácii a podobne je veľmi ťažké ostať sústredení na to, čo chceme alebo potrebujeme urobiť.

V Jeruzaleme „stoja súdne stolce, stolce Dávidovho domu.“ (v. 5). Súd je „rozhodujúce slovo, ktorým Boh náprava veci a opravuje to, čo bolo pokazené“. Jeho súd neopisuje stav vecí ale utvára, ako to robil pri stvorení svojim slovom. Je to práve Jeho slovo, ktoré nás sprevádza celý čas na chválach: na úvode bohoslužieb, kde nás pozývajú k chvále, počas piesní, ktoré chvália a reflektujú Božie dielo v našich životoch, počas kázne, kedy chváli Boha verným výkladom Jeho posolstva pre nás a v požehnaní na konci bohoslužieb, kde počujeme Božie Slovo uzatvárať spoločný čas chvály.

Ostatné články tejto série si môžete prečítať TU.