Až do krvi

Zabíjaj hriech, inak ťa zabije. Hriech je rakovina duše. 

Moc hriechu je v tom, že človeka oslepuje, aby nemohol vidieť jeho skutočnú silu. Richard Baxter raz povedal, že „ak zneužiješ hriech, tak on ťa zneužije viac a preto ho nešetri, lebo on nebude šetriť teba. Hriech je tvojim vrahom aj vrahom celého sveta: správaj sa k nemu tak, ako k vrahovi. Zabi ho pred tým, ako on zabije teba.“ 

Zľahčovanie hriechu je jeden zo symptómov človeka, ktorý je ním infikovaný. Hriech totiž nepríde za tebou a nepredstaví sa ti: „Ja som hriech.“ Hriech sa rád prezlieka a maskuje a dáva si na seba podobu, ktorá mu nepatrí. Zlo je znetvorenie dobra. Hriech prezentuje sám seba ako niečo, čo je príjemné a dobré. Tvári sa, že je to niečo, po čom túžiš, ale v skutočnosti ťa nedokáže naplniť a necháva ťa prázdnym. Poznáme to všetci, pretože všetci sme hriechoholici. Hriešnosť človeka je jediná kresťanská doktrína, ktorá sa dá empiricky overiť. 

Artemisia Gentileschi bola talianska maliarka, ktorá je dnes považovaná za jedného z najvýznamnejších umelcov 17. storočia. Bola priekopníčkou ženského maliarstva v dobe, v ktorej bolo pre ženu ťažké umelecky sa presadiť. Stala sa prvou ženou, ktorú prijali za členku Maliarskej akadémie vo Florencii. V roku 1613 namaľovala tento nepríjemný obraz, Zavraždenie Holoferna.

Tento príbeh vychádza z dejepisného románu apokryfnej biblickej knihy Judita. Kniha patrí do kánonu pravoslávnej a katolíckej Biblie, ale nenájdeme ju v protestantskej Biblii (apokryfné knihy protestanti neprijímajú pretože neboli súčasťou hebrejskej Biblie, ale odporúčajú ich čítať pre lepšie pochopenie histórie). 

Kniha opisuje obdobie, kedy babylonský generál Holofernes napadol Izrael v mene Nabuchodonozora (slávny babylonský kráľ, známy víťazstvom nad Egyptom v bitke pri Karchemiši). Dej sa odohráva pri obliehaní mesta Betúlia (o tomto mieste nie je historická zmienka, ale je možné, že je to Jeruzalem). Judita je zbožná vdova, ktorá je odhodlaná pomôcť svojmu národu a tak sa vyparádi a ide za Holofernesom do táboriska. Vojsko ju pustí a Holofernesa okúzľuje svojou krásou. Získa si jeho dôveru a na tretí deň (!) Judita opije Holofernesa a odsekne mu hlavu. V košíku potom odnáša jeho hlavu zakrytú šatkou. Ráno obyvatelia Betúlie zaútočia na nepriateľské vojsko, ktoré bez veliteľa v zmätku uteká preč. Judita je hrdinka. Zachránila Jeruzalem a celé Judsko.

To, či táto kniha opisuje historickú udalosť teraz nie je dôležité. Podstatné je, že nás učí, že hriech a Božie dieťa sú nekompatibilní. Môžu sa príležitostne stretnúť, ale nemôžu spolu žiť v harmónii. Judita je symbolom dobra, jednoduchosti a slabosti. Je to obyčajná zbožná vdova. Podobne ako Frodo sa nenápadne vkradne za nepriateľskú líniu. Holofernes je ako Sauron. Zlý a silný generál, zlo, ktoré sa vkráda do života Božích detí. Už Augustín povedal, že zlo má tendenciu sa nafukovať a pôsobiť väčšie, ako je. Obyčajná žena dôverujúca Bohu je preto silnejšia ako generál. Boh si vyvolil slabých, aby zahanbil silných (1Kr 1:27). Judita si uvedomuje, že hoci je malá, slabá a nedôležitá, môže sa stať dôležitou, keď si uvedomí svoju rolu a bude mať odvahu poslúchnuť Boha. 

Na obraze vidíme ako sa Judita zapája do boja proti zlu so všetkou vervou. Kým jednou rukou drží Holoferna pevne za vlasy, v druhej zviera meč, ktorým ho podrezáva. Hriech musíš vykynožiť. Nie hľadať hranicu ako k nemu prísť čo najbližšie. Z natočenia Juditinho tela a z výrazu tváre sa dá vidieť, aké úsilie ju to stojí. „V boji s hriechom musíte bojovať až do krvi“ píše autor listu Židom. Iba ten, kto boj s hriechom myslí vážne, kto pozná aké to je bojovať o posvätenie rozumie významu týchto slov.

Jej slúžka pritom celou silou drží Holofernove ruky, aby sa nemohol brániť. Na obraze tak vidíme silu priateľstva a význam komunity. Hriech je rád osamote a boj s hriechom sa nedá vyhrať individuálne. Preto potrebujeme jeden druhého. V úlohe neznámej slúžky tak môžeme vidieť dôležitosť cirkvi.

Zobrazené násilie na obraze niektorí interpretujú ako túžbu autorky po psychologickej odvete za príkoria, ktorým musela čeliť v spoločnosti (napr. odmietli ju prijať do Maliarskej akadémie lebo bola žena). Zdá sa však, že viac ako jej osobný príbeh nám tu vykresľuje samotné evanjelium. Diabol, silný generál je porazený tesárom, krotkým baránkom, ktorý bol dobrovoľne ukrižovaný. V postave Judity môžeme vidieť predobraz Krista, ktorý raz a navždy porazí zlo. 

Judita v rukách drží meč, ktorý je k nám otočený čelom, aby sme ho dobre videli. Má totiž tvar kríža, pretože iba skrze kríž môžeme vyhrať boj s hriechom. Jedine vtedy, keď bremeno svojho hriechu postavíme do svetla Kristovho kríža môžeme zažiť uzdravenie, ktoré prináša. Kristus vyhral boj so zlom. Bitka sa neskončila, ale vojna je rozhodnutá. Jeho ranami sme uzdravení (Iz 53:5). Kristus vyhral boj s diablom a preto môžeme s hriechom bojovať mocou Kristovho kríža.