Mních s lebkou

Hieronym. Výnimočná postava kresťanstva. Mních, ktorý preložil Bibliu do hovorovej latinčiny, tak aby bola prístupná pre každého. Neskôr sa utiahol do Betlehema, kde založil niekoľko kláštorov a hospic. 

Keď v roku 419 zaútočili na Betlehem diví barbari, zničili aj ním založené kláštory. Hieronym sa zachránil a hneď, ako to bolo možné, sa vrátil do Betlehema, aby obnovil, čo sa dalo. Bol však už slabý a strácal zrak. Bolo to najmä pre to, lebo preklad Biblie vyžadoval obrovskú sústredenosť a trval mu najmenej 13 rokov (preto posledné spisy diktoval.) Zomrel v roku 420 neďaleko Betlehema. Bol pochovaný do krypty svojho zničeného kláštora. 

Na obraze vidíme muža ktorého nezaujíma jeho zovňajšok. Je starý, ale zdá sa, že nemá v pláne poberať dôchodok. Nechodí k barberovi ani na kozmetiku. Je sústredený. Nemá čas riešiť politické statusy a určite ho nezaujíma nové video internetového influencera, ani selfie svojho spolužiaka pri Eifelovke. Uvedomuje si vážnosť svojho diela, že svoj život žije na to, aby niečo za sebou zanechal. Tak ako on, aj ty máš iba jeden život na to, aby si ho žil. A je príliš vzácny na to, aby si ho zahodil do koša. Hieronym ťa volá, aby si svoje poslanie našiel a išiel za ním bez ohľadu na cenu.

Pred sebou má tri knihy. Sú to preklady Biblie. Hebrejský, grécky a kniha, ktorú píše sám: Vulgáta, ktorá sa dodnes považuje za veľmi kvalitný latinský preklad. Svoju cestu si musel vyšliapať sám. Nemal internet ani žiadne softvéry ani ChatGPT. Musel to byť vizionár s obrovskou disciplínou. 

Hieronym bol priekopník. Nečaká, že niekto iný naplní potrebu, ale iniciatívne preberá zodpovednosť on. Trvá mu to 13 rokov. Nie je to nevyzretý nadšenec, taký luxus si nemôže dovoliť. Preráža cestu vpred, dáva najavo, že Biblia potrebuje byť prístupná a vo svojej misii je stabilný. Stáva sa tak učiteľom národov. Jeho práca zasiahne tisíce ľudí, ktorí budú môcť prvýkrát rozumieť Božiemu Slovu. Stáva sa aj evanjelistom, lebo skrze jeho dielo budú môcť ľudia stovky rokov po jeho smrti spoznávať Boha. Na svetovej scéne sa dejú veľké udalosti, (napríklad počas písania jeho práce Vandalovia dobili Rím v r. 410), ale tento muž vytrvalo sedí na stoličke a v anonymite napĺňa svoju úlohu.

Na jeho stole je lebka, ktorá je často maľovaná na obrazoch kresťanských hrdinov. C.S. Lewis raz povedal, že kresťania, ktorí najviac urobili pre tento svet, boli tí, ktorí sa najviac sústredili na ten ďalší. Tí, ktorí žili vo svetle večnosti boli najproduktívnejší pre časnosť. Chesterton zas povedal, že každá generácia je obrátená svätcami, ktorí jej protirečili najviac. Lebka je symbolom latinského mníšskeho sloganu Memento mori, pamätaj, že zomrieš. Pripomína nám krehkosť života, ktorý je „para, ktorá sa nachvíľu ukáže a potom zmizne“ (Jk 4:14). Všetci sme si rovní, bohatí aj chudobní, pekní aj škaredí, múdri aj hlúpi. Lebo všetci zomrieme. Aj pod tvojou krásou sú len kosti a šľachy a každý z nás prijal list o tom, že je smrteľne chorý. 

Svätci s lebkou nás učia pripomínať si, že tak, ako oni, aj my sme každým nádychom bližšie k momentu, kedy nám hrobár zaklope na truhlu, alebo nás spália v krematóriu. Učia nás nezabúdať, že nevieme, kedy príde koniec nášho života, že o pár minút môžem čeliť stretnutiu so svojim Stvoriteľom a budem braný na zodpovednosť za svoj život. 

Žijeme vo svete, ktorý myšlienkou na smrť opovrhuje. Tvárime sa, že tu budeme žiť navždy. Tvárou v tvár realite svojej smrti však premýšľame inak.  Tvoje rozhodnutia tu a teraz určujú, či tvoja smrť bude tragédiou alebo víťazstvom. 

Nemyslím si, že žijeme v horšom svete ako naši predkovia. Ale žiadna iná generácia nečelila takému agresívnemu tlaku na to, ako trávime svoj čas. Premrhať svoj život je dnes oveľa ľahšie ako kedykoľvek pred tým. Stačí, že máš mobil a slabú vôľu a svoj voľný čas premrháš sledovaním životov druhých ľudí. Nie že by to samo o sebe bolo zlé, ibaže to neprináša nič dobré. Na konci dňa za tebou ostanú len prezdieľané statusy a olajkované komentáre, okrem toho nič, iba jedna veľká nula. 

Práve do našej doby prichádza odkaz Hieronyma, ktorý v samote svojej osobnosti konzistentne pracuje na svojom poslaní. Nemá čas na instagram. Sú predsa dôležitejšie veci. V stávke je predsa moja večnosť! Život je príliš vzácny, aby som ho premrhal. 

Dám si na pozadie svojho mobilu lebku, vyhodím sociálne siete von oknom, ale za žiadnu cenu nesmiem dovoliť, aby som svoj život premárnil!

Svet hladuje a žízni po ľuďoch, ktorých srdce úplne patrí Bohu a ktorí bežia za svojim poslaním a nasledujú ho bez ohľadu na cenu. Tak zodvihni svoj zadok a bež. Ale nekráčaj. Bež!