Kvalita alebo kvantita? Na čom nám má pri misii záležať?

Nedávno som robila rozhovor s kórejským pastorom žijúcim na Slovensku. Pýtala som sa ho na duchovné prebudenie v Južnej Kórei, o ktorom sme svojho času veľa počuli. Povedal, že momentálne trpí cirkev v jeho krajine tzv. „teológiou prosperity“. Pastori dosť často kážu toto evanjelium bohatstva a úspechu, ale neradi hovoria zo svojich kazateľníc o hriechu, pokániu a kríži. Podľa neho je takéto posolstvo cirkvi veľmi príťažlivé a ľudia si ho radi prídu vypočuť. Nekladie na nich žiadne nároky, naopak im veľa sľubuje a učeníkov rýchlo pribúda.

Táto informácia ma zaujala, hoci ťažko môžem posúdiť či je objektívna alebo je to iba ojedinelý názor. Na jej základe som sa musela zamyslieť či obrovské prebudenie a nárast v zboroch musí byť nutne dôkazom nezdravého učenia. Má nám závisieť iba na kvalite alebo je v poriadku, ak riešime aj kvantitatívny nárast našich zborov?

Keď Pán Ježiš odchádzal do neba, poveril svojich učeníkov Veľký poverením: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého“ (Matúš 28, 19) Jeho úmyslom bolo, aby sa evanjelium, dobrá správa o záchrane, dostala do celého sveta, k „všetkým národom“. Nemal v úmysle držať si iba túto malú skupinku apoštolov, ktorí budú vyznávať vzájomne svoju vieru a po ich smrti celá myšlienka zomrie s nimi. Vďaka ich viere a misii je tu cirkev aj za dvetisíc rokov a je skutočne rozšírená do celého sveta. Niekoľkonásobne rozmnožená pôvodná malá skupina, ktorá chodila s Ježišom. Máme organizácie a misionárov, ktorí vyhľadávajú nové národy, ktoré ešte nepočuli o evanjeliu a snažia sa prekladať Bibliu do ich vlastného jazyka. 

Vo svetle Veľkého poverenia prirodzene túžime, aby Cirkev rástla. Veľakrát sa však presviedčame, že osloviť nových ľudí evanjeliom, aby túžili rásť a stať sa zrelými kresťanmi, aby sa zapojili do spoločenstva a časom sa sami stali misionármi, nie je také jednoduché. Mnohí misionári, hoci zdravo a usilovne slúžili evanjeliom, nedožili sa nárastu ani za svojho života a výsledok sa dostavil oveľa neskôr. Znamená to teda, že veľké a rastúce zbory idú cestou nejakých skratiek? Používajú nejaké lacné lákadlá či riedia Božie slovo? Mohli by sme dokonca tvrdiť, že ak niektoré cirkevne zbory či hnutia rýchlo rastú, je to prinajmenšom podozrivé?

V Skutkoch svätých apoštolov čítame, že po vyliatí Ducha svätého pribudlo do prvej cirkvi veľké množstvo ľudí. Bolo to spôsobené obyčajným zvestovaním a ľudia boli určite pohnutí zázrakmi, ktoré sa diali prostredníctvom apoštolov. Ale to všetko bolo dielo Ducha svätého. Ľudia, ktorí prichádzali do cirkvi, brali svoje rozhodnutie nesmierne vážne. Nejednalo sa o nič povrchné.

„Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší. Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení. Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení.“ (Sk 2, 41-47)

Podľa Biblie nie je nárast učeníkov určite nič proti Božím zámerom. Práve naopak, je to potrebné a zdravé.

Pozrime sa ešte na dobrý príklad misionára, ktorým bol apoštol Pavol. Chodil iba s pár spolupracovníkmi po mnohých krajinách a všade zvestoval. Niekedy s väčším úspechom, niekedy s menším. Niekedy oslovil iba malú skupinku ľudí, inokedy väčšiu. V svojich epištolách sa viac ako o rozsahu svojej práce a svojom úspechu venuje kvalite viery ľudí, ktorí sa stali kresťanmi vďaka jeho misii. 

„Vieme, bratia, Bohom milovaní, o vašom vyvolení, lebo naše evanjelium neprišlo k vám iba v slovách, ale aj v moci a v Duchu Svätom a v celej plnosti; veď viete, akí sme boli medzi vami kvôli vám. A vy ste napodobňovali nás i Pána, keď ste vo veľkom súžení s radosťou Ducha Svätého prijímali slovo, takže ste sa stali vzorom všetkým veriacim v Macedónsku a v Achájsku.“ (1 Tes. 1, 4-7)

Ani apoštol Pavol nepoužíval špeciálne techniky ani triky na to, aby ľudí získal pre evanjelium. Ale ako spomína v uvedených veršoch, nových učeníkov nezískal iba slovami, ale predovšetkým mocou Ducha Svätého. Kvalitu viery svojich učeníkov spomína aj v iných pasážach svojich epištol. Používa termíny ako vojak, ktorý je dobre vyzbrojený, bežec, ktorý dobehne až do cieľa, či farmár, ktorý dosiahne bohatú úrodu. V 1. liste Timotejovi 3. kapitole dáva podrobný návod pre Božích služobníkov. Týka sa predovšetkým ich duchovného života a bezúhonnosti ako nejakých materiálnych vecí. A hoci počas svojho života zažil nárast spoločenstiev, ktoré založil, dnes by sa ešte len čudoval.

Určite budete súhlasiť, že aj kvalita pri misii a vyučovaní učeníkov je dôležitá. Kvalita a kvantita nestoja v Biblii proti sebe a jedno nie je druhým podmienené. Ako tomu rozumiem ja, kvantita a rast nie je to, na čo by sme mali byť prioritne zameraní. Naším každodenným zápasom má byť vernosť Bohu v Jeho Veľkom poverení a spoľahnutie sa na prácu Ducha svätého, ktorý vykoná zvyšok. My máme ísť a šíriť evanjelium, hovoriť ho v úplnosti a poctivo a očakávať, že Boh túto našu prácu zúročí. Ako veľmi a ako rýchlo, rozhodne iba On. Rozhodne to nie je vecou nášho posudzovania a porovnávania sa.

Apoštol Pavol oslovoval ľudí spôsobom, ktorému rozumeli a vyhľadával ich na rôznych miestach. Preto aj my dnes prispôsobujeme zvestovanie súčasnej kultúre. Hovoríme a pracujeme formami, ktoré sú jasnejšie a zrozumiteľnejšie pre súčasného človeka a prichádzame k ľuďom bližšie. A to je v poriadku. Na druhú stranu žiadna úžasná forma či lákadlo v podobe krásnej hudby, modernej budovy nebude fungovať, ak sa pre nás stane prioritou a nebudeme sa spoliehať na prácu samotného Ducha svätého. Je to veľké pokušenie pre každého Božieho služobníka a nie je problém prispôsobiť formy tak, aby sme naplnili sály. 

Každé dielo však bude raz postavené pred Boží súd. Naše pozemské zdanlivé úspechy, ktoré vykonáme len pre vlastnú slávu, nakoniec neobstoja. Buďme závislí na Bohu, žime naplnený život a zvestujme skutočné poctivé evanjelium. Ostatné už nechajme na Neho. 

Foto od Edward Cisneros na Unsplash