Dávať a prijímať zbožnú kritiku: Vzájomné obrusovanie sa slovami

„Železo sa brúsi železom a jeden človek obrusuje druhého.“

Prís 27:17

Kritika je niečo, čomu sa väčšina z nás vyhýba. Prirodzene sa chceme vyhnúť ťažkým rozhovorom, v ktorých sú naše činy, motívy alebo služba pod drobnohľadom iného človeka. Mnohí z nás sa zároveň neradi delia o kritiku alebo kritizujú iných, pretože nechceme vyzerať ako odsudzujúci alebo riskovať, že niekomu ublížime.

Hoci sa to môže zdať neprirodzené, chcem naznačiť, že dávanie a prijímanie zbožnej kritiky je nevyhnutným prvkom v živote zdravých vzťahov a zdravých zborov. Ak máme v úmysle pomáhať ľuďom rásť v zbožnosti, ale nedokážeme dávať zbožnú kritiku, nakoniec im veľmi nepomôžeme. Boh používa svoj ľud na to, aby si navzájom v láske hovorili pravdu, a to zahŕňa aj kritickú pravdu. Ak vám tento prvok vo vašich učeníckych vzťahoch chýba, ste ako pastier bez prúta.

Čo je zbožná kritika?

Slová „kriticizmus“ alebo „kritika“ sa v našich Bibliách príliš nevyskytujú, ale tento pojem určite áno. Pojmy ako pokarhanie, výčitka, náprava, napomenutie a poučenie vystihujú tú istú myšlienku.

Tu je môj pokus o definíciu zbožnej kritiky: dať opravné hodnotenie inej osoby a jej služby Pánovi so zámerom pomôcť tejto osobe rásť vo vernosti Bohu.

Pre účely tohto článku sa zameriavam na dávanie a prijímanie zbožnej kritiky v kontexte kresťanského vzťahu. Môže to byť medzi manželmi, priateľmi, spolubratmi alebo zamestnancami zboru. Chcem tiež zdôrazniť, že hovoríme o zbožnej kritike. Je to dôležité, pretože nie každá kritika je zbožná. Niektorá kritika je satanská.

Niektorí ľudia dávajú kritiku inšpirovanú hriešnym telom (1Kor 3:3), ktorej chýba duchovná múdrosť (Jk 3:14-16) a ktorá nerobí nič iné, len ubližuje iným (Ga 5:15). Často krát je táto bezbožná kritika zameraná na to, aby strhla druhých a vyzdvihla seba, aby vyzerala „duchovne“ (Lk 18:11-14; Prís 30:32). Tento necitlivý útok je bez konštruktívnej milosti a zanecháva ľudí skôr zranených, než aby im pomohol.

Aby sme sa vyhli takejto kritike, rád by som sa podelil o niekoľko návrhov, ako by sme mali dávať a prijímať zbožnú kritiku.

Ako dávať zbožnú kritiku

1. CIEĽOM JE RAST.

Hlavným cieľom každého kresťanského vzťahu by malo byť pomáhať si navzájom rásť v Kristovi (Ef 4:14-15). To znamená, že kritika musí byť zameraná na budovanie, nie na búranie (2Kor 13:10). Keď teda hovoríte, v modlitbe zvážte, ako môžu vaše slová poskytnúť konštruktívnu milosť, ktorá pomôže druhým dozrieť v Kristovi (Ef 4:29). Ukážte im, ako im vaša náprava, ak sa aplikuje, môže pomôcť lepšie odrážať Božiu slávu (Mt 5:16).

2. KRITIZUJTE POKORNE.

Pýcha sa vyžíva v kritizovaní druhých. Ak vás teda teší rozdávať kritiku, môže to byť znamenie, že vaše srdce vedie pýcha. Najlepší spôsob, ako rásť v pokore, je tráviť čas ďakovaním Bohu za mnohé spôsoby, ktorými vás milostivo opravil. Zopakujte si, ako je pre vás evanjelium dobrou správou, a nanovo sa nechajte vyburcovať tým, aký milostivý k vám Boh bol (Ef 2:1-5). To vám pomôže vybrať brvno z vlastného oka skôr, ako pomôžete niekomu inému vybrať smietku z jeho oka (Mt 7:1-5).

Autor článku, Garett Kell, je hlavným kazateľom zboru Del Ray Baptist Church v Alexandrii, Virgínia, a členom Rady The Gospel Coalition. Spolu s manželkou Carrie majú šesť detí.
Foto od LinkedIn Sales Solutions na Unsplash