Ako na detské tábory #1

Na detské tábory chodím už roky. Toto leto som absolvovala svoj sedemnásty v poradí. Detské tábory nie sú iba strážením detí, ani dovolenkou, je to seriózna služba Bohu v rámci cirkvi. Môže:

• rozvinúť a prehĺbiť to, o čo sa rodičia a učitelia besiedok či náboženstva usilujú po celý školský rok
• napomôcť budovaniu vzťahov v komunite 
• zároveň je to príležitosť osloviť deti mimo cirkvi. 

Nepovažujem sa za experta, ale rada ponúknem zopár tipov z vlastnej skúsenosti.  

1. Téma

Na tábore chceme hravou formou prehĺbiť duchovné vzdelanie detí. Preto veľmi pozorne voľte tému tábora, ktorú budete vyučovať a prostriedky, ako ju budete vyučovať. 

Na táboroch, ktoré som absolvovala, sa hlavná téma vyučovala postupne v krátkych blokoch každý deň, najlepšievždy ráno, keď boli deti najviac pozorné. Čím menšie deti, tým sa hovorilo jednoduchšie a kratšie. Dvadsať minút je asi maximum. Niekedy sme naopak vyučovali podvečer a na vyučovanie nadväzoval večerný program, ktorý ju pekne podporil a rozvinul. 

Na jednom tábore, kde sme mali veľmi veľa detí, sme ich po vyučovaní rozdelili do menších diskusných skupínrovnakého veku. Tam s nimi vedúci denné vyučovanie znova rozobrali. Deti sa mohli pýtať, diskutovať, aby sme sa uistili, či skutočne všetkému rozumeli. 

Hlavná téma sa na táboroch obyčajne objavovala aj v ostatných aktivitách. Najlepšie sa, mne osobne, pracovalo s jedným kompletným biblickým príbehom, ktorý sa vyučoval chronologicky. Napríklad príbeh o Jonášovi. Všetky deti boli námorníci, vedúci boli kadeti, rovnako sme námornícku terminológiu používali na označenie miest, názvov tímov apod. Výtvarné práce, súťaže, všetko sa nieslo v podobnom duchu. Používali sme dokonca aj námornícke trička, čapice či iné kostýmy. Spoločne sme sa úplne ponorili do príbehu.

Inokedy sme zvolili nejaký centrálny pojem – napr. Kráľovstvo, ktoré sa dá tiež veľmi pekne a obrazovo spracovať. K téme „Kráľovstva“ sme sa potom každý deň venovali jednému biblickému príbehu alebo biblickej postave. V mnohom je to náročnejšie a treba dať pozor, aby informácií a príbehov nebolo pre deti príliš.

2. Osobná modlitba 

Na táboroch samozrejme nesmie chýbať. Jednak pred jedlom (môže mať aj podobu piesne či kánonu) a na začiatku či na konci duchovného programu (mávali sme vždy aj chvály). Čo je dôležité, ak si jednotliví vedúci nájdu čas na osobnú modlitbu a krátky rozhovor iba s malou skupinkou detí. Čím väčší tábor, tím viac je to potrebné. Deti všeličo prežívajú a potrebujú to reflektovať osobne, z očí do očí. Na väčších táboroch mal každý vedúci pridelenú izbu detí, v ktorej prípadne spal, alebo na deti dozeral. Pomáhal im s rôznymi drobnosťami a večer sa s deťmi krátko pomodlil. Boli to tie najvzácnejšie chvíle, kedy sa deti otvorili. 

3. Evanjelium, výzva

Denné vyučovanie, hoci to bol príbeh zo Starého zákona, sa vždy vyučoval kristocentricky. Posledný deň sa vyučovanie ukončilo samotným evanjeliom a prípadne aj výzvou. 

Pri malých deťoch treba veľmi dobre uvážiť ako bude výzva formulovaná, aby jej deti rozumeli a čo sa bude od nich očakávať. Často som sa stretávala s tým, že deti nasledujú automaticky svojich kamarátov, hoci sami nič osobné neprežili. Na niektorých táboroch sme preto namiesto výzvy ponúkli deťom, že sa im po skončení programu môžu venovať vedúci, ak budú chcieť. V osobnom rozhovore dokázali dospelí lepšie vyhodnotiť, čo ktoré dieťa prežilo a ako ho ďalej smerovať. 

4. Pobytový či denný?

Obidve formy majú svoje výhody aj nevýhody. Pobytová forma na chate v prírode, mimo dosahu rodičov, je skvelá na hlbšie budovanie vzťahov. Ďalšou výhodou je, že mestské deti, ktoré sú väčšinu roka pripútané k jednej lavici, jednej miestnosti, sa konečne môžu voľne rozbehnúť po lese, po lúke a vykričať sa. Vedúci majú deti síce na starosti celých 24 hodín, ale prostredie prírody im v mnohom prácu uľahčí a nemusia toľko striehnuť ako v meste.

Z tohto hľadiska je denná forma táborov náročnejšia. Deti nezažijú tajomné večerné rozhovory, strach z praskajúcich konárikov či medvedie stopy pred chatou. Je však vhodnejšia pre menšie deti, ktoré nie sú dostatočne zrelé, aby mohli byť týždeň bez rodičov alebo sa osvedčila v minulých covidových rokoch, či vtedy, keď je detí jednoducho málo a chatu by sme neobsadili. My sme si dobrodružstvo zvykli vynahradiť tým, že sme aspoň jednu noc počas denného tábora strávili pod stanom na záhrade u jedného kamaráta alebo v zborovej sále. Toho roku deti dokonca cestovali vlakom zo Žiliny do Trenčína a tam, ako si pozreli hrad a opiekli si špekáčiky v miestnom lesoparku, prenocovali v jednej modlitebni. Aj to sa im rátalo. 

5. Lokácia

Miesto tábora je určite dôležité z mnohých hľadísk. Či pre denný či pobytový tábor, je potrebné nájsť miesto, kde môžete s deťmi nerušene pracovať, kde budú v bezpečí a ktoré je aj finančne prijateľné. Ak ste vo väčšej chate alebo väčšom areáli, je vhodnejšie, ak s malými deťmi vždy nocuje niekto s dospelých v jednej chatke alebo jednej izbe, alebo v blízkosti. Deti môžu mať v noci zdravotné problémy a potrebujú pomôcť. 

Ak máte jednu veľkú budovu, kde ste všetci spoločne ubytovaní, ušetríte si čas a energiu. Ak máte veľký areál s chatkami, má to zasa svoje kúzlo a jednotlivé chatky môžu poslúžiť na skupinkové diskusie. 

Dôležitá je samostatná spoločenská sála na spoločné programy. Ak taká možnosť nie je, zvykli sme rozložiť vonku party stan s lavicami alebo sme vždy upravili jedáleň. 

Denný tábor je možné organizovať v modlitebni alebo klubovni, ako základni, kam rodičia deti ráno privedú a poobede ich vydvihnú. K tomu sme si ešte prenajali telocvičňu, alebo sme vybehli do parku. Ideálne je, keď je to všetko blízko.  

6. Kázeň a pravidlá správania

Nájsť optimálny spôsob vedenia detí ku kázni na tábore, je výzva. Pravidlá a poslušnosť musia byť, ak chceme deti niečo naučiť a ochrániť ich pred úrazmi, na druhej strane im chceme na tábore dopriať istú mieru voľnosti. Mám pocit, že si to vyžaduje skúsenosť a každý vedúci k tomu musí dorásť. Preto je dobré, ak si do tímu zoberiete prvé roky niekoho skúsenejšieho, ktorý si vie kázeň udržať. 

Dobré je na to myslieť už pri plánovaní tábora. Potom to treba korigovať zo dňa na deň. Dôležité je, aby ste ako tím vedúcich boli jednotní v tom, čo budete od detí vyžadovať. Dohodnúť sa, ako budete deti napomínať, usmerňovať, kto bude mať v tomto ohľade aké kompetencie. Nie je nič horšie, ako keď vedúci kričia jeden cez druhého, alebo si vzájomne zasahujú do aktivít. 

Každý presun, náročnejšie aktivity či turistiku treba detailne premyslieť, aby ste sa vyhli prípadným kolíziám. 

Osvedčilo sa nám začať od začiatku skôr prísnejšie a potom postupne uvoľňovať „opraty“. Lebo ak raz stratíte kontrolu, ťažko sa to napráva. Tiež sme vedeli „prižmúriť oko“, ak deti spravili niečo z roztopaše, ako keď boli zákerné. Nikdy sme nezabudli vyzdvihnúť, ak boli nápomocné, ak sa zastali slabších, ak držali pri sebe. Nezabudnite, že všetkým, čo na tábore robíte, komunikujete evanjelium!

Konkrétnejšie tipy, čo všetko sa dá robiť na táboroch:

Záverečná party s rodičmi (s občerstvením, programom, vystúpením detí, ukážkami výtvarných prác)

Spoločné tričká, šatky, klobúky (farby podľa tímov)

Tímové vlajky 

Každý tím dostane kus látky – stačí stará plachta – a na ňu si farbami na látku vymyslí a nakreslí vlastnú vlajku. Tímy si tiež môžu vymyslieť vlastný názov, pokiaľ nie je daný hlavnou témou)

Prespávačka aj na dennom tábore (v modlitebni, v stane na záhrade)

Chemické pokusy (hodí sa napr. k téme stvorenia sveta)

Výlet do susedného mesta vlakom, návšteva historickej pamiatky

Exkurzia do hvezdárne, na farmu, do video štúdia (tento rok sme boli, deti si natočili jednoduchý film a obsluhovali dron)

Divadelná dielňa s veľkým divadelným večerným programom, kde jednotlivé skupiny detí predvedú svoju scénku

Deti sa rozdelia do tímov, vždy im pomáha niekto z vedúcich. Dostanú námet na scénku, ktorá sa samozrejme viaže k hlavnej téme tábora. Počas dňa vymýšľajú scénku, nacvičujú, pripravujú kostýmy z materiálov, ktoré im dajú k dispozícii vedúci (stačí rôzne kusy látok, staré klobúky apod.) Večer sa urobí slávnosť, kde sa scénky predvedú. Slávnosť má svojho moderátora a porotu, ktorá môže aj seriózne hodnotiť jednotlivé vystúpenia alebo len humorne program glosovať.

Táborová kronika (deti do nej prispievajú svojimi zážitkami, obrázkami v priebehu tábora)

Tábor v štýle „survival“

Zvlášť pre moderné sídliskové deti je skvelé niekedy zažiť tábor vo veľmi primitívnych podmienkach. Sama som sa toho bála, ale nakoniec sme boli všetci nadšení. Prijali sme pozvanie do chaty CB Bardejov na Drábsku, kde sme spali v spacákoch na zemi, chodili do „kadibúdok“ a sami si varili. Deti mali služby na umývanie riadov, chystanie príborov pred jedlom, čistenie zemiakov apod. Aktivity sa sami priamo ponúkali. Tak napr. sme išli zbierať do lesa čučoriedky a potom z nich piekli koláče. 

Foto: Archív leaderXpress