Urob niečo! #8: Umenie delegovať úlohy

My sa však budeme plne venovať modlitbe a službe Slova.

Skutky 6, 4

Kde sú ľudia, tam budú problémy. Je to tak a musíte to akceptovať. Je dobré to vedieť skôr, ako začnete akúkoľvek prácu s ľuďmi. Každý sme odlišný a to sa prejaví tak, že skôr či neskôr na seba narazíme. Ale táto kapitola nie je o konfliktoch ani o ich riešení, ale tým som začal, aby som vám povedal o niečom, čo sa stalo v „prvej cirkvi“. 

V knihe Skutkov, v šiestej kapitole, sa hovorí nasledovné: „V tých dňoch, keď rástol počet učeníkov, helenisti začali šomrať na Hebrejov, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy.“ Teraz už chápete, prečo som začal tým, že tam, kde sú ľudia, sú pochopiteľne aj rôzne problémy? 

Hovoríme o tých ľuďoch (o mnohých z nich), ktorí poznali Ježiša osobne. Niektorí z nich ho priamo nasledovali, boli jeho učeníci, videli ho visieť na kríži a vedeli z prvej ruky o jeho zmŕtvychvstaní a vystúpení do neba… Ale to nepomohlo zabrániť týmto prvým veriacim, aby vytvárali konflikty, lebo napriek všetkému to stále boli iba ľudia. Zaujímavé je, že Biblia nikdy neskrýva, akí skutočne sme. A taká bola realita aj tu, realita krízy. Gréci, ktorí konvertovali, mali pocit, že ich vdovy boli zanedbávané v porovnaní so židovskými vdovami. 

Áno, aj keď si myslíte, že ste nikdy nič podobné nepočuli, tu ľudia šomrali. Sťažovali sa ostatným na Židov, čo sa stalo. Dvanásti učeníci sa o týchto klebetách dozvedeli a rozhodli sa vyhovieť týmto ľuďom, ktorí tvorili novovznikajúcu cirkev, ale ich návrhu predchádzala úvaha: „Nepatrí sa, aby sme my opúšťali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch.“ Z reakcie dvanástich môžeme vydedukovať dve veci: buď, že zanedbávali svoje povolanie vodcu (ktorý riadi a učí) a venovali sa obsluhovaniu vdov pri stoloch, alebo že na nich bol vyvíjaný nátlak, aby obsluhovali pri stoloch namiesto toho, aby sa venovali vyučovaniu.

Či už to bolo jedno alebo druhé, nepovažovali to za správne, že prestali dbať na svoje základné poslanie a začali robiť niečo iné. V reakcii na to začali zvažovať, že s touto službou skončia. A proaktívne sa zastavili a rozmýšľali, ako najlepšie riešiť tento konflikt. Keďže nepovažovali za správne zanedbávať svoju hlavnú službu, rozhodli sa medzi ostatnými ľuďmi v cirkvi vyhľadať sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, ktorí by mohli vykonávať túto prácu. 

Všetky tieto požiadavky „iba“ kvôli obsluhe pri stoloch? Musíme chápať, že akákoľvek práca na Božom kráľovstve, nech sa zdá akokoľvek malá, je veľká a dôležitá a vyžaduje, aby ju robili ľudia s potrebným obdarovaním a vhodným charakterom. A ako výsledok tejto konfliktnej epizódy bolo vybraných sedem diakonov, ktorí boli mnohí skutočne dôležití pri šírení evanjelia. A z toho vidíme, že krízy nie sú problémom, ale dôkazom toho, že ak im budeme čeliť s múdrosťou, môžeme sa celá cirkev, spoločnosť, rodina posúvať. 

Takže, z tejto udalosti ohľadne služby vdovám si môžeme zapamätať tieto nápady:

1. Každý by sme mali objaviť to, k čomu sme boli povolaní a zamerať sa na to, ako na prioritu.
2. Ani akútne problémy by sme nemali riešiť bez poriadnej úvahy a diskusie.
3. Naše rozhodnutia by sa mali riadiť dlhodobou víziou, nie pod tlakom momentálnych konfliktov.
4. Všetci by sme mali byť schopní delegovať úkoly, ktoré nesúvisia s naším povolaním. 
5. Keď delegujeme službu na druhých, mali by sme tiež myslieť na ich obdarovanie a nemali by sme ich delegovať iba preto lebo nemáme nikoho iného, alebo ich potrebujeme zamestnať. 
6. Nemali by sme na nikoho posúvať úkoly, ktoré nie sú jeho povolaním. 
7. Pri delegovaní úloh je dôležité nielen obdarovanie a charakter toho človeka, ktorému službu zverujeme, ale aj jeho duchovné spoločenstvo s Bohom. Lebo sa jedná o službu Bohu a prácu s ľuďmi. Ak nie je niekto blízky Bohu a nemá dobrý charakter, spôsobí nám to nové problémy. 
8. Zamyslite sa na chvíľu nad veršom: „Postavili ich pred apoštolov, modlili sa a kládli na nich ruky.“ (Skutky 6,6)

Položenie rúk bolo aktom hlbokého duchovného významu, pretože tým nielen zverovali vykonávanie úloh, ale dostali právomoc nad všetkými prítomnými. Ako keby povedali: „Títo siedmy muži majú všetku našu dôveru. To, čo robia je, ako keby sme to robili my. Plne nás zastupujú a zastupujú vízu, ktorej všetci veríme. A keď delegujeme, musíme byť ochotní uvoľniť týchto ľudí z iných úloh. 

Aký zmysel má delegovanie úloh? Z tohto príbehu sa môžeme naučiť, že delegovaním správnych úloh do rúk správnych ľudí, ktorí majú obdarovania, Ducha a správny charakter, získa vodca voľnosť pri vykonávaní svojho poslania, ktoré mu boli zverené: pastorácia a vyučovanie. 

Keď prechádzam túto kapitolu, nemôžem si nespomenúť na jeden verš. Ide o Príslovia 27, 23, ktoré hovorí: „Poznaj dobre stav tvojho stáda a venuj pozornosť čriedam.“ Skúsme mu porozumieť. Je také ľudové príslovie, že „obuvník chodí bosý“. A čo ak to platí aj o nás, pastieri? 

Poznám desiatky pastierov, ktorí sa museli stať „odborníkmi“ vo všetkých oblastiach služby: kázanie, pastorácia, vítanie, riadenie, financie, navštevovanie chorých, evanjelizácie na uliciach, vyučovanie na biblickom inštitúte, odomykanie kostola, vedenie učiteľov besiedky a ešte aj hrali na chválach! A chcem zablahoželať tým, ktorí majú obdarovania na všetky tieto oblasti. 

Majú moju úctu… ale sú tu dva hlavné problémy: čím viac vecí robí jeden človek, tým menej príležitostí rozvíjať sa v službe zostane na druhých. A z tých mnohých služieb, nie všetky sú pre pastora vhodné. Preto máme plné kostoly manažérov, ktorí skvelo udržiavajú a nie vizionárskych lídrov. Preto máme zbory s nedostatočne rozvinutou duchovnou službou a tímami bez dobrého tréningu, pretože tí, ktorí to majú robiť, sú rozptýlení v tisíckach drobných úloh a hasení požiarov tu a tam. Líder musí presadzovať víziu. Musí stelesňovať vášeň, ktorú chce vidieť v komunite, ktorú vedie. Pastor musí pásť stádo podľa ich stavu, on pozná a vie, kde sú zelenšie pastviny a tam ich aj zoberie. 

Skutočný vodca nie je tyran. Negeneruje malý kalifát, nebuduje svoje kráľovstvo: buduje kráľovstvo Božie a dokáže aj pustiť svoje ovečky z rúk namiesto toho, aby vnucoval svoju „najsvätejšiu vôľu“. Službu vkladá do rúk ľuďom, ktorí majú tie správne obdarovania, vieru aj charakter. Verí v nich a investuje čas do toho, čo je skutočne dôležité: prenos informácií a prenos života. Poznáte ho ako obuvníka, ktorý sa dobre stará o svoje topánky. 

* Inšpirované knihou LIDERhAZalGO od autora Edmundo Hernández, 2020.
Photo by Tim Mossholder on Unsplash