Pri štúdiu a aplikácii Biblie často natrafíme na Božie sľuby. Spolu s nimi v nej nachádzame Božie vyhlásenia, ktoré síce nie sú explicitne uvedené ako sľuby, ale keďže sú to Božie vyhlásenia, tiež sa určite splnia. Veci, ktoré Pán Boh v Biblii sľubuje, je mnoho a sú veľmi rozmanité. Tu ich je niekoľko na ilustráciu: 

  • krajina 
  • požehnanie 
  • potomstvo
  • smrť oboch synov v ten istý deň
  • večný kráľ
  • vyhnanie medzi divú zver
  • odpustenie hriechov
  • večný život
  • odnesenie pokladov z chrámu do Babylonu
  • narodenie dieťaťa s menom Immanuel 

Problémy nám spôsobí, keď sa na Božie sľuby nepozrieme dôsledne. A naopak, ak ich budeme pozorne skúmať, veľmi nám to pomôže: 

a) lepšie rozumieť Pánu Bohu v Biblii a následkom toho 

b) žiť s realistickými očakávaniami. 

Ako už náš zoznam naznačuje, nie všetky sľuby v Biblii sú adresované nám. Vezmime si štvrtý príklad zo zoznamu. V 1. Samuelovej knihe Boh sľubuje, že obaja synovia zomrú v ten istý deň. Nemusíme mať doktorát z teológie, aby sme prišli na to, že toto nie je strašný sľub pre všetkých rodičov, ktorí majú aspoň dvoch synov. Boh to totiž sľúbil v dávnych dobách kňazovi Élimu a hovorí tu o jeho naničhodných synoch Chofnim a Pinchásovi. To, sa tento sľub nevzťahuje na nás čitateľov, je nám inštinktívne jasné, ak ho vnímame v kontexte, v ktorom ho Boh hovorí.

Komplikácie nastávajú, keď to okamžite jasné nie je, komu Boh veci sľubuje – napríklad v prorockých knihách Starej zmluvy, alebo v Žalmoch, alebo komu adresuje svoje slová Ježiš. Preto, keď na nejaké Božie sľuby a výroky natrafíme, potrebujeme si cieľavedome klásť otázku „Pre koho sú tieto slová?“ a dôkladne Bibliu študovať, aby sme to zistili. 

Vezmime si napríklad nasledujúci výrok: „Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami – znie výrok Hospodinov – úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej“ (Jeremiáš 29:11).  Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to všeobecný výrok pre každého kresťana. Hoci je pravda, že Boh má s kresťanmi dobré úmysly a môžeme sa tým uisťovať, tento konkrétny text nám to nehovorí. Preto by sme ho na uisťovanie sa nemali používať, a radšej by sme mali nájsť nejaký iný. Tento výrok totiž bol určený izraelskému národu, ktorý mal pred sebou veľmi temnú vyhliadku -vyhnanstvo v Babylone. 

Taktiež, keď Ježiš v Markovi 13 hovorí, že prídu mnohí falošní Ježišovia, že budú vojny a zemetrasenia, že ľudia budú vydávaní pred veľrady, že budú bití v synagógach, že evanjelium sa bude zvestovať všetkým národom, že Duch Svätí pomôže súdeným ľuďom vtedy správne hovoriť, že súrodenci sa budú vydávať na smrť, že deti budú vydávať na smrť rodičov, nesľubuje to (aspoň nie na tomto mieste) všetkým veriacim. Hovorí to učeníkom ako odpoveď na otázku, ako spoznajú, že jeruzalemský chrám a náboženský systém, ktorý predstavuje, bude zničený.  

Ďalší dôvod, prečo si môžeme sľuby v Biblii nesprávne vyložiť, je, že nie všetky sa plnia v rovnaký čas – aj tie, ktoré platia pre všetkých veriacich. Časť sa totiž už splnila počas Ježišovej služby na svete pri jeho prvom príchode. Časť sa však splní, až keď príde Ježiš druhýkrát – pri nastolení nového stvorenia. Zovšeobecnene môžeme povedať, že sľuby týkajúce sa záchrany od hriechu a trestu za hriech vyriešil Ježiš pri prvom príchode, sľuby týkajúce sa záchrany od dôsledkov hriechu a kliatby za hriech vyrieši Ježiš pri svojom druhom príchode. 

Napríklad Pán Boh cez proroka Sofoniáša hovorí, že nastane doba, keď všetci ľudia budú uctievať Boha, Boh ich už nebude trestať za ich hriechy a všetci budú žiť v radostnom bezpečí pred akýmkoľvek ohrozením. Tento sľub sa očividne splní až pri Ježišovom druhom príchode. Podobne je to so sľubmi ohľadom šťastia, uspokojenia, odpočinku, bezpečia, zdravia, bohatstva, dokonalých vzťahov atď. 

Ten prapôvodný Boží sľub, sľub Abrahámovi: mať svoj ľud, ktorý bude bývať v sľúbenej krajine pod Božou vládou a s Božím požehnaním – sa ešte stále nesplnil. Boží ľud (ktorý Boh počas biblického príbehu rozšíril z izraelského národa na cirkev zloženú zo všetkých národov) ešte nežije v zasľúbenej krajine (novom nebi a novej zemi). Ešte nemáme všetky jeho požehnania. Niektoré už áno – napr. blízky synovský vzťah s Bohom, Svätého Ducha a s ním všetko, čo potrebujeme pre zbožný život a vernosť Kristovi až do jeho príchodu. Ale ešte nemáme bezprostredný prístup k Bohu. Ešte stále trpíme chorobami, ešte stále zomierame, ešte stále nevidíme Boha tvárou v tvár, Boh ešte stále fyzicky medzi nami neprebýva… 

Ak budeme teda pamätať na to, že niektoré sľuby Boh ešte nesplnil, vyhneme sa frustrácii a strate motivácie a práve naopak, pomôže nám to ešte viac túžiť po novom stvorení a motivuje nás to ostať Kristovi vernými.Na druhej strane –  nezľahčujme sľuby, ktoré Pán Boh už splnil. Je už veľa toho, čo nám Pán Boh už dal, a bola by škoda, keby sme si to nepripomínali a nepovzbudzovali sa tým.

Šimon má vášeň pre objavovanie Božích právd v Biblii a ich odovzdávanie ďalším. Venuje sa tomu najmä v Cirkvi bratskej v Leviciach ako jeden z vedúcich mládeže, v skupinkách, 1 na 1 či kázaním. Okrem toho veľa číta, píše, prekladá, tlmočí a popri Biblii fičí na angličtine vo všetkých jej podobách. Na živote ho najviac teší nádej na jeho pokračovanie v dokonalej Božej večnosti s Kristom.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Na našej webovej stránke používame cookies

Potvrďte, že akceptujete naše sledovacie súbory cookie: Google Analytics, Facebook Pixel. Môžete tiež odmietnuť sledovanie, takže môžete naďalej navštevovať našu webovú stránku bez toho, aby sa do služieb tretích strán odosielali údaje.