Rozpoznanie problému je prvým krokom k jeho riešeniu, vraví sa. Problémy, ktoré Biblia rieši, sa týkajú našich nesprávnych presvedčení o realite. Keď hovoríme o aplikácii Biblie, máme teda na mysli zmenu svetonázoru – vysvetľujem v predošlom článku. 

Úlohou nás učiteľov Biblie je teda našim dorastencom a mládežníkom (prípadne iným ľuďom, ktorých vedieme) ukázať na základe textu, AKO sa má náš svetonázor má meniť. 

Nestačí však pri tom len vedieť, aký má byť želaný stav. Potrebujeme taktiež poznať, kde, v čom problém spočíva. Čo konkrétne máme naprávať. 

Slovo „naprávať“ používam zámerne. Keďže stále trpíme hriechom a jeho následkami, náš pohľad na život, vesmír a všetko nie je úplne správny. Jeho chyby majú viaceré podoby:

  • O niektorých biblických pravdách jednoducho nerozmýšľame či nevieme. 
  • Iných uvažujeme nesprávne – úplne chybne alebo nedostatočne, nepresne. 
  • Ďalším zase veríme len povrchovo – teoreticky, nie funkčne. Súhlasíme s nimi, ale bytostne nás nezasahujú. 

Ako príklady si pozvime troch „pacientov“:

1. Kleofáš verí v Ježiša ako svojho Spasiteľa a Pána – tak ho to koniec-koncov učili v nedeľnej škole, na doraste i mládeži. Ježiš je ten, ktorý zachraňuje, a ten, koho poslúchame. Kleofáš však nikdy poriadne nepočul, že Ježiš je aj Kráľ – a čo to vlastne znamená.  

2. Justínia vie, že Ježiš je Kráľ, ale ak by ste sa jej opýtali, čo to znamená, asi by odpovedala, že „Kráľ“ je len iné označenie pre „Pán“ – teda niekto, koho poslúchame. Nevie, že Kráľ je vládca, ktorý okrem iného zabezpečí Božiemu ľudu ochranu a prosperitu a stará sa o to, aby bol Boží ľud zbožný. 

3. Rafael toto všetko vie. Bez váhania by vyznal, že Ježiš sa postará o všetky jeho potreby a posväcuje ho. Keď však Rafael každodenne zápasí s hriechom a trápi sa so životnými problémami, zabúda na to. Má silné sklony spoliehať sa na vlastné sily a nesústreďuje sa na to, čo preňho Ježiš robí a urobí, keď sa vráti. 

Ako rôzni ľudia teda potrebujeme rôzne spôsoby nápravy svetonázoru v rôznych oblastiach – či už ide o štart z bodu 0 (Kleofáš), otočku (Justínia), alebo spresnenie a posilnenie už známeho (Rafael). 

Preto je pred samotnou aplikáciou potrebný ešte jeden krok – diagnostika. Sme v konkrétnej veci viac ako Kleofáš, Justína, či Rafael? Alebo nejaká ich kombinácia? 

Zistiť to nám pomáhajú diagnostické otázky ohľadom právd, ktoré sa z Biblie učíme:

  1. Ako by môj život vyzeral, keby som absolútne veril tejto pravde?
  2. Vyzerá tak môj život? Ak nie, prečo? 
    a) Vôbec som o tejto pravde nevedel? 
    b) Viem o tejto pravde, ale málo o nej uvažujem?
  3. Akým lžiam verím namiesto tejto pravdy? 

Pri pohľade na tieto otázky si možno poviete, že keď už nejakej pravde veríte, tak už jej neviete veriť viac, a preto neviete viac text aplikovať. Pri tom vám pomôže 1. otázka – naozaj je váš život absolútne poznačený touto pravdou, vo všetkých oblastiach a do najmenších detailov? 

Z prvej otázky vyplýva druhá, najmä bod b). V akých situáciách, za akých okolností a pri ktorých príležitostiach na túto pravdu zabúdam? Kedy ju ignorujem? Kedy ju potláčam? 

Odpovede nás potom vedú k otázke č. 3. Čomu (všeobecne aj v konkrétnych situáciách) veríme namiesto tejto pravdy? Ak by sa nad sebou zamyslel Rafael, mohol by povedať niečo takéto: Keď počúvam o koronakríze a jej dopade na ekonomiku, myslím si, že musím urobiť všetko preto, aby som sa z vlastných síl zabezpečil. Keď v hneve vyletím na priateľku a uvedomím si to, domnievam sa, že sa musím sám vyhecovať k láskavému správaniu. Keď počúvam o rastúcej intolerancii voči kresťanom a ich prenasledovaniu, zmocňuje sa ma strach o seba aj o ňu. Takto napríklad môžu vyzerať lži, ktorým veríme namiesto právd o Ježišovi a jeho kráľovskej vláde.        

Lži tohto druhu nám vyhovujú, lebo im veríme automaticky a sme na ne zvyknutí. Ich diagnostika nám je nepríjemná. Vyžaduje od nás intelektuálnu i emočnú námahu. Jednak sa musíme nad sebou sústredene, cieľavedome a konkrétne zamýšľať, a jednak musíme pripustiť svoju padlosť, priznať si (a aj druhým) o sebe nepríjemné pravdy – hriech. 

Diagnostika je však nesmierne dôležitá. Ak nedovolíme Svätému Duchu, aby nás svojim Slovom premieňal, a ak k tomu nevedieme tých, o ktorých sa staráme, tak naše „vyučovanie“ je maximálne nejakým mysľovým cvičením. Práve poriadna aplikačná diagnostika je súčasťou toho, čo znamená dovoliť Božiemu slovu premieňa nás. V tom je rozdiel medzi mysľovým cvičením a milovaním Boha svojou mysľou.

Pri diagnostike ako dôležitom kroku smerom k aplikácii je tiež veľmi užitočné, keď sa deje v spoločenstve iných kresťanov. Často svoje hriechy nevidíme – sme voči nim slepí, alebo pred nimi úmyselne zatvárame oči – a preto potrebujeme bratov a sestry, aby nám na ne posvietili. Samozrejme, s patričnou rovnováhou intimity a súkromia, podľa závažnosti a okolností konkrétnych hriechov. 

A keď máme diagnostiku úspešne za sebou, rozpoznali sme problém a spravili sme dôležitý krok na ceste k jeho riešeniu. Teraz čaká nás terapia – v ďalšom článku. 

Šimon má vášeň pre objavovanie Božích právd v Biblii a ich odovzdávanie ďalším. Venuje sa tomu najmä v Cirkvi bratskej v Leviciach ako jeden z vedúcich mládeže, v skupinkách, 1 na 1 či kázaním. Okrem toho veľa číta, píše, prekladá, tlmočí a popri Biblii fičí na angličtine vo všetkých jej podobách. Na živote ho najviac teší nádej na jeho pokračovanie v dokonalej Božej večnosti s Kristom.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Na našej webovej stránke používame cookies

Potvrďte, že akceptujete naše sledovacie súbory cookie: Google Analytics, Facebook Pixel. Môžete tiež odmietnuť sledovanie, takže môžete naďalej navštevovať našu webovú stránku bez toho, aby sa do služieb tretích strán odosielali údaje.