Ako konfrontovať ľudí v tíme? [Janči Máhrik]

(Pod “problémom” rozumej celé spektrum – problém, problematiku, projekt, zadanie, výzvu…)

I. kvadrant. Človek na probléme pracuje a má potrebné zručnosti. Vtedy ho podporuj a povzbudzuj. Prines mu nové podnety, inšpiráciu.

II. kvadrant. Človek na probléme pracuje, no nemá potrebné zručnosti. Vtedy ho vzdelávaj a podporuj. Dotyčnému človeku nechýba motivácia a ochota na probléme pracovať, no nevie ho úspešne zvládnuť. Vysvetľuj, predvádzaj a pomôž človeku pochopiť, ako môže zlepšiť to, na čom pracuje.

III. kvadrant. Človek zjavne má potrebné zručnosti na zvládnutie problému, no nepracuje na tom. Tu je na mieste človeka poučiť. Poraď, aký dlhodobý dopad bude mať takáto pasivita a povzbudzuj k využitiu schopností, ktoré má. Ak ani po povzbudzovaní či nabádaní nenastane posun, pristúp ku konfrontácii.

IV. kvadrant. Človek nemá potrebné zručnosti na zvládnutie problému a ani na tom nepracuje. Konfrontuj. Vysvetli, prečo takéto správanie alebo výkon nie je prijateľný a spoločne hľadajte konkrétne riešenie.

Ako na to? 

Čo znamená konfrontovať? Čo si predstavuješ pod konfrontovaním? Zvýšený hlas? Drsné slová? Urazenosť a krivdu? Nie je to tak. Človeka možno konfrontovať veľmi pokojne. Cieľom nie je vyliať si emócie, ani uľaviť si, ani poskytnúť akúsi formu trestu: “ale som Ti naložil/a, to máš za to, aspoň vieš ako sa cítim…” Jedná sa o nástroj, ktorý má druhému človeku pomôcť jasne pochopiť dlhodobý negatívny dopad jeho prístupu k problému a nájsť cestu k náprave.

Ako by to malo prebehnúť? Ak sa niekoho chystáš konfrontovať, je dôležitých niekoľko vecí, ako sú tvoje motívy, pripravenosť či jasnosť problematiky, ktoré Dawson vo svojom článku spomína. Navyše k tomu nezabudni na tieto tri kroky:

1. Popíš problém a vysvetli dôsledky, ktoré tento problém vyvolá v prípade, že sa neodstráni.
2. Spoločným dialógom sa dopracujte k ceste nápravy problému.
3. Po čase spolu vyhodnoťte, či sa problém podarilo odstrániť a v prípade potreby zopakujte tieto 3 body.

Čo ak sa na to necítim?

Konfrontovať niekoho, hoci všetko prebehne v pokojnej atmosfére, vôbec nemusí byť ľahké. Možno dokonca vieš, že niekoho v tvojom tíme treba konfrontovať a už to dlhodobo odkladáš. Niekedy je odklad vhodný – napr. hľadanie vhodných slov, správne časovanie či hľadanie správnej osoby, ktorá rozhovor zvládne najlepšie. Niekedy však človeka nekonfrontujeme z nesprávnych motívov. Napríklad pretože sme pohodlní a nechceme týmto spôsobom vynakladať energiu. Alebo sa chceme všetkým páčiť. Alebo sme voči dotyčnému ľahostajní. Nezabúdaj, že pravá láska voči druhému človeku sa prejaví v láskavej konfrontácii, nie pasivite. Pasivita v konfrontovaní vyústi do toho, že trpia všetci – ty, dotyčný/á a celý tím.

Pár rád na záver

Pri konfrontovaní sa chceš vyhnúť tomu, aby to bol len spôsob, ktorým sa na druhom človeku ventiluješ. Ani nechceš, aby to bola len obyčajná kritika. Cieľom je druhého človeka posunúť, budovať. Týchto pár rád ti v tom môže pomôcť:

Buď pripravený/á zmeniť paradigmu. Keď začneš rozhovor, predpokladaj, že druhá strana vie niečo, čo ty nevieš. Tento postoj ťa bude viesť k tomu, že budeš klásť veľa otázok. Možno prídeš na to, že veci správne vnímaš a možno zistíš, že v celom puzzle ti unikal jeden kúsok, ktorý mení celkový obraz. Možno ťa to povzbudí pokračovať v konfrontovaní a možno zistíš, že daný problém vlastne nie je problém.

Nesúď motívy. Zmýšľaj o druhom človeku vyššie. Nepripisuj mu zlé motívy. Možno za jeho výkonom či prístupom k veci je nevedomosť, choroba alebo mimoriadna situácia a nie túžba škodiť, ľahostajnosť, lenivosť alebo neporiadnosť.

Stretni sa osobne. Nekonfrontuj človeka cez email, SMS, IM a pod. Vyvolaj osobné stretnutie. Veľká časť komunikácie prebieha neverbálne. Písaná forma komunikácie je v tomto veľmi nemotorná a nepresná. Niekedy viac uškodí, než pomôže. Tie isté slová napísané a vyslovené vyznejú úplne ináč.

Jeho/jej najlepšia verzia. Tento bod platí najmä pre konfrontovanie v pastoračnom/poradenskom rozhovore. Niekedy človeka konfrontujeme, pretože ho chceme prerobiť na vlastný obraz. Samozrejme takto to nepovieme, ale v princípe ho konfrontujeme, pretože robí veci ináč, ako by sme ich robili my na jeho mieste. Niekde vnútorne cítime, že nedosahuje náš štandard. Nezabúdaj, že každý človek je v inom kontexte – zdravotnom, rodinnom, mentálnom, osobnostnom, manželskom/partnerskom, pracovnom… Každý má inú nosnosť, kapacitu a možnosti. Keď sa rozhodneš človeka konfrontovať, uisti sa, že mu dopomáhaš stať sa jeho najlepšou verziou, nie tvojou.

Zakončím myšlienkou, ktorá je z Biblických Prísloví: “Lepšie je priame karhanie ako skrývaná láska. Dobre sú mienené údery milujúceho a hojné sú bozky toho, kto nenávidí.” (Pr 27:5-6)

Máte aj vy otázky pre vedúcich? Napište nám do komentu alebo pozrite se na našu sekciu HOW TO