Pieseň Pútnikov – Práca

Pieseň Pútnikov – Práca

Západná postmoderná kultúra je silno zameraná na výkon. Snáď to ani nemusím vysvetľovať, ale môžete to pocítiť či už v škole (nejde o to, aby si sa učil ale o to, aby si si zapamätal kľúčové informácie) alebo v práci (je úplne jedno, aké sú podmienky, máš 8 hodín na to, aby si podal obrovský výkon bez prestávok, okrem malej prestávky na obed). Výkon je meradlom úspechu, teda čím viac pracuješ, tým lepší človek si.

Žijeme v dobe silného workoholizmu. Nebolo to tak dávno, keď sme slovo workoholizmus ani nepoznali. Hoci by toto slovo malo vzbudiť skôr negatívny dojem, bežne je podnetom, ktorým sa chválime alebo ktorý hodnotíme pozitívne: „pracujem 300h mesačne, pozrite aký som výkonný.“

Ako si môžeme budovať správny (alebo aspoň správnejší) pohľad na prácu v dobe, keď výkon určuje našu identitu a hodnotu? Verím, že Žalm 127 nám v tom bude veľkou pomocou.

Márnosť, všetko je márnosť

„Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú […] ak Hospodin nestráži mesto, márne bedlí strážnik…“ (Ž 127:1). Mohli by ste tento text použiť proti práci: „Načo pracovať, však Boh je ten, ktorý všetko robí.“ Tento postoj by nás viedol k extrémnej pasivite a ignoroval by podstatu Boha Otca aj Syna. Boh na začiatku pracoval (Gen 1-2) a sám Ježiš povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ (Jn 5:17)

Práca sama o sebe nie je zbytočná vec ani márnosť, tak ako sa môže zo spomínaného textu zdať. Kritika textu nie je proti práci, ale proti tým, ktorí nie sú odovzdaní Bohu. Keď staviame domy, keď strážime mesto alebo keď vykonávame akúkoľvek inú prácu, musíme hľadať Božie vedenie skrze Jeho Ducha. Keď sa modlíme, keď čítame Jeho Slovo a sme súčasťou spoločenstva, ktoré ho hľadá, vidíme, či naša námaha má alebo naopak nemá zmysel. Keď pracujeme s Božím Duchom, naša práca bude požehnaná aj v bolestiach a bude napredovať (hoci Boží úspech vyzerá inak ako naše definície úspechu). Ak sa ale budeme usilovať o niečo, čo nie je v súlade s Božím plánom, márne sa budeme namáhať, márne budeme mať najlepšie služby, svetlá, zvukové systémy či rečníkov: dom spadne, mesto bude zničené a naša práca zbytočná.

On svojmu milému dáva spánku

Služba (alebo práca) v Cirkvi je často veľmi vyčerpávajúca. Nepracujeme len s číslami, grafmi alebo inými technickými záležitosťami (veľmi potrebnými pre naše každodenné fungovanie), ale s dušami utrápených ľudí, ktorí hľadajú pomoc (do tohto bodu by sme mohli pridať aj rôznych psychiatrov, psychológov a iných poradcov). Duchovná a duševná práca má svoj špeciálny typ únavy, ktorá sa nevyrieši spánkom či wellnessom (hoci aj tieto pomôžu). Často potrebujeme niečo iné, niečo hlbšie, aby sme si oddýchli. A verím že aj o tento oddych sa Boh postará.

Stalo sa vám niekedy to, že sa vrátite z tábora alebo inej konferencie, na ktorej ste veľmi tvrdo pracovali a viete, že to niekomu skutočne pomohlo? Prídete domov rozbití, nevládzete si ani obliecť pyžamo, lebo potrebujete spánok, ale previedli ste niekoho ďalej po duchovnej ceste a tá fyzická únava sa nechytá na tú duchovnú radosť, ktorú vnútri prežívate.

Určite každý z vás počul niekedy frázu: „Boh ťa miluje“. Hoci je to už pomaly také klišé, podľa Šalamúna „[Boh] svojmu milému dáva spánok“ (Ž 127:2b). Boh nás volá k tomu, aby sme pracovali, aby sme mu slúžili z celého srdca a so všetkým, čo máme. Ale nemusíme sa starostiť. Nemusíme sa báť, že náš výkon bude nedostatočný a že nebudeme mať u neho priazeň. Nemusíme mať strach o našu identitu a hodnotu. Lebo Boh je ten, ktorý stavia dom (cez ruky poslušných pracovníkov). Boh je ten, ktorý stráži mesto (skrze pozorných strážcov). Boh je ten, ktorý buduje naše mládeže, zbory či iné služby (cez verných a poslušných služobníkov, akými ste aj vy). A Boh dáva vám, svojim milým a milovaným, zaslúžený a potrebný spánok.

Ostatné články tejto série si môžete prečítať TU.