Kmeň vs komunita
Ježišova modlitba (tzv. „veľkňazská modlitba“ v Jn 17) ma vždy fascinovala. Je úžasné vidieť, ako často Ježiš išiel do samoty a trávil čas so svojim otcom. Úžasne je aj to, čo sa modlil v posledných dňoch svojho života, lebo to sa týka Jeho, nás a nášho okolia.
Prvá časť jeho modlitby je o ňom samom. Niečo, čo ma na tom veľmi zaujalo, je to, keď hovorí „ja som ťa oslávil na zemi tým, že som dokonal dielo, ktoré si mi dal vykonať.“ (Jn 17:4, SEB) Aké bolo to dielo? Je to krásne vidieť v evanjeliu podľa Lukáša, kde Ježiš preberá slová proroka Izaiáša na seba: “Duch Pánov je nado mnou, lebo ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium a uzdravovať skrúšených srdcom. Poslal ma oznámiť zajatým prepustenie, slepým vrátiť zrak, utláčaných prepustiť a vyhlásiť milostivý rok Pánov.” (Lk. 4:18-19, SEB, môj dôraz) Ježiš prišiel uzdraviť, odpustiť hriechy, obnoviť ľudí a pripomínať im, aké bolo ich povolanie už od čias Abraháma, kedy ich národ vznikol.
Boh povedal Abrahámovi: „urobím z teba veľký národ. V tebe budú požehnané všetky národy“ (Gen. 12:2-3, SEB, môj dôraz). A Ježiš im presne toto veľké povolanie potreboval pripomenúť. Povolanie, ktoré im dal Boh: požehnám ťa, aby si bol požehnaním pre tvoje okolie. Lebo Izrael na to zabudol, a žili pre seba, zaujímali ich len vlastné starosti.
Aký je rozdiel medzi „kmeňom“ a „komunitou?“
Toto nie je typická „kmeňová mentalita.“ V Antike kmene fungovali sebeckým spôsobom. Kmeňom bol zhromaždenie ľudí (väčšinou niekoľko rodín), ktoré sa spojili, aby boli silnejší, aby prežili, aby sa ich moc zväčšovala. Spôsob, ktorým to robili bol sebaobrana a zničenie menších alebo slabších kmeňov pre vlastný prospech. Čím slabšie sú ostatné kmene, tým silnejší som ja.
Znie vám to povedome? Konzum a kapitalizmus dnešnej doby nás učí presné to isté: ty si stred sveta. Hlavne aby si sa mal ty dobre. Ale oproti tomu príde Boh a hovorí Abrahámovi: „urobím z teba veľký národ (kmeň), ale nie preto, aby si si vybudoval vlastnú moc, ale aby si bol požehnaním pre všetky ostatné národy.“ A 2000 rokov po Abrahámovi príde Ježiš a svojim vlastným životom im tento základný princíp pripomína: „boli ste požehnaní pre viac ako len prežitie vášho vlastného „kmeňa“ (váš zbor, vaša komunita, rodina, kruh priateľov…). Boli ste požehnaní, aby ste boli požehnaním práve tým ostatným kmeňom!“ Naše komunity, či už veľké (zbor) alebo malé (skupina) majú sa radikálne oddeliť od akéhokoľvek „kmeňového“ myslenia, lebo sme boli požehnaní preto, aby sme druhých požehnali.