Choď a uprac si izbu!

Skúste si predstaviť, že by váš otec prišiel za vami a povedal by: „Prosím ťa, choď a uprac si izbu.” Viete si predstaviť, že by ste za pol hodinu išli za ním a povedali: „Ocino, naučil som sa to, čo si mi povedal naspamäť!“ Alebo, „tatino, už viem povedať ‚choď a uprac si izbu‘ po grécky!“ Alebo ešte lepšie: „Tati, dohodol som sa s nejakými kamarátmi a budeme sa stretávať každý týždeň, aby sme spolu rozmýšľali, čo znamená upratať si izbu a ako by svet vyzeral, keby sme si všetci upratali izbu.“

Že by to bolo nezmyselné?

Že by to bolo hlúpe?

A zároveň… prečo takto uvažujeme o tom, čo Ježiš v Biblii hovoril?

Čo keby sme menej rozmýšľali o tom, ako by to bolo super keby sme si upratovali izbu a zobrali by sme si metlu a začali upratovať?

Ježiš v Biblii hovorí svojim učeníkom: „Choďte a získavajte mi učeníkov,“ (Mt 28:19, SEB). Ako vedúci, naša práca nie je tvoriť nejaký program, kde sa budeme učiť teológiu, kde budeme rozmýšľať o princípoch a učení Ježiša Krista. Náša práca je iná: ísť a činiť učeníkov. Môžeme mať veľmi namakanú biblickú skupinu, kde budeme rozoberať implikácie 1. Korinťanom 15 a ako to ovplyvní našu budúcu existencia vzhľadom na parusiu s premileniarismom a tisícročnou vládou Ježiša Krista na zemi (nie, nevymýšľam si náhodné slová, také stretnutia som aj zažil), ale ak ťa to nevedie k tomu, že budeš dnes, tu a teraz, činiť učeníkov, potom „márna je [naša] viera“ (1. Kor 15:17, SEB). Možno na to budeme potrebovať biblické vzdelavanie, programy, teológiu a pod. Ale náš hlavný cieľ, dôvod prečo také priestory budeme otvárať je ten, že budeme tú izbu, svet okolo nás, upratovať, že budeme Ježiša poslúchať, a budeme chodiť a činiť učeníkov. Učeníkov na našich nedeľných bohoslužbách. Učeníkov na našich mládežach, skupinách, pracovných stretnutiach. Učeníkov na každej jednej akcii, čo budeme organizovať a vymýšľať. Nielen tým, že budeme evanjelium „rozprávať,“ ale tým, že budeme evanjeliom žiť: v komunite, spoločne.

Hebrejský koncept učeníctva nám nenechá priestor na vymýšľanie nejakých „vlastných“ definícíi, čo je alebo ako vyzerá učeníctvo: keď sa niekto stal učeníkom nejakého rabína, učil sa od neho absolútne všetko. Učeník chodil kam majster šiel. Hovoril, čo majster vyučoval. Dokonca, dobrý učeník by skopíroval aj intonáciu, mimiku a gestá svojho majstra, a ak učiteľ kríval na jednu nohu, aj to by dobrý učeník skopíroval.

Ježiš chodil po Izraele a kázal, áno. Ale aj uzdravoval. Mal aj malú komunitu okolo seba. Bol im vykazateľný a zároveň držal ich vykazateľných. Prijímal a odpustil. A Ježiš hovorí: „Poď a nasleduj ma!“ (Lk. 18:22, SEB).