Skala

Rybár, ktorý obrátil svet hore nohami. Jeho život je plný bolesti a pádov. Pripomienka jeho zlyhania, kohút, sa stal symbolom na vežiach kalvínskych kostolov po celom svete. Napriek tomu napísal 2 listy, ktoré sa dostali do Biblie, stal sa vedúcim apoštolov a pilierom rannej cirkvi. Je pochovaný v najväčšom kostole na svete, ktorý nesie jeho meno. 

Jeho príbeh sa začína pri Galilejskom jazere, kde sa stretol s Ježišom a rozhodol sa ho nasledovať. Pôvodne sa volal Simeon, po grécky Šimon a bol rodák z Betsaidy, kde žil so svojim bratom Ondrejom. Bol ženatý (mal svokru, ktorú Ježiš uzdravil), bol to rybár a bol pravdepodobne najstarší z apoštolov. Je to dominantná postava 12 učeníkov, vždy je menovaný ako prvý a často hovoril za celú skupinu. 

Šimon dostal od Krista nové meno, Peter, čo znamená skala. Ak je nejaké slovo, ktoré však najmenej vystihovalo tohto muža v momente stretnutia s Ježišom, je to práve slovo „skala.“ Ježiš, ktorý mu to meno dal, si musel hrýzť do jazyka keď to mu to hovoril.

Jeden psychológ opísal povahu apoštola Petra takto: „Komicky impulzívna osobnosť s vysokou mentálnou energiou, nerozvážny, necitlivý, prchký, nevyzretý, nemajúci v záľube disciplínu, netrpezlivý sangvinik, pravdepodobne s poruchou pozornosti.“ Bol to on, ktorý Ježiša zaprel. Bol to on, ktorý odťal ucho vojakovi, ktorý zatkol Ježiša (ktovie kam mieril). 

Tento muž bol všetko, len nie skalou. V evanjeliu podľa Marka vidno jeho impulzívny charakter, keď je pri jeho mene použité slovo „ihneď“ gr. eitheos až 42x. Bol to najmenej pravdepodobný kandidát na vedúceho hnutia, ktoré má obrátiť svet k Bohu. 

Po stretnutí so vzkrieseným Kristom, pravdepodobne po ich spoločnej prechádzke zaznamenanej v Jánovi 21:15-19, sa takým však naozaj stal. Peter v knihe Skutkov apoštolov a Peter evanjelií sú dve úplne odlišné osobnosti. Kristova trpezlivá láska ho priviedlo do bodu, kedy celého seba Kristovi naozaj odovzdal a stal sa novým stvorením, lídrom hodným nasledovania a nakoniec aj mučeníkom pre vieru. 

Jeho posledné minúty života zaznamenáva Caravaggio na tomto obraze, z ktorého idú zimomriavky. 

Ukrižovanie Petra už pred Caravaggiom namaľoval Michelangelo. Na pestrofarebnom obraze mal okrem Petra až 50 rôznych ľudí. Caravaggio má štyroch. 

Traja z nich sa z celej sily namáhajú, aby dokončili popravu odsúdeného. Peter naopak v tichosti prijíma svoj údel. Tváre troch uskutočňovateľov popravy sú skryté; sú neznámi a nevedomí. V ich tvárach môžeme vidieť kohokoľvek, kto sa snaží zničiť vieru. Celý proces sa zdá byť neorganizovaný a chaotický, akoby ťažoba kríža realizátorov popravy prekvapila. Vojaci však netušia, s kým majú dočinenia. Práve zabíjajú, toho, ktorému Kristus dal kľúče od nebeského kráľovstva (Mt 16:19). 

Mučenícka smrť apoštolov Cirkev nezastavila. Naopak, ich vytrvalosť a presvedčenie poháňali ďalších k odvahe vytrvať vo chvíľach nevýslovnej fyzickej bolesti. O 150 rokov neskôr Tertulián napísal, že krv mučeníkov je semenom cirkvi. Historicky je to nepopierateľný fakt: krv Kristových nasledovníkov vždy zavlažila srdcia ich potomkov. 

Tento Peter sa už nebojí ako kedysi, keď zaprel, že Krista pozná. V posledných chvíľach svojho života je osvetlený lúčom. Nie je prekvapený. Plne si je vedomý svojej misie a prijíma ju.

Jeho výraz tváre je vrcholom celého obrazu. V posledných minútach svojho života sa díva na klinec pribitý v jeho ruke, ktý ho stíska, akoby sa snažil uchopiť ho ešte viac. Možno práve spomína na chvíle, kedy Krista zaprel, ale tentokrát už nie. Možno myslí na to, ako toto isté zažil Jeho Kráľ. Kristovi tento krát úplne patrí. 

Pripomína to hlavne veľký kameň, ktorý je na zemi. Kristova predpoveď sa naplnila.  Peter je naozaj skala.  

Svoje rybárske remeslo musel zanechať. Zabudol aj na svoje detské sny, predstavy o kariére a pohodlnom živote. Ktovie či občas premýšľal nad tým, ako dobre by sa mal, keby na dávnej rybačke, Ježišove pozvanie odmietol. Mohol by teraz sedieť s udicou a fajkou pri jazere a lúštiť si krížovky. Teraz je prakticky nahý. Nemá nič. Alebo inak: Má všetko, lebo ak máš Boha a všetko ostatné, nemáš viac ako ten, ktorý má Boha a nič iné, alebo, ako povedal Augustín, ten, kto má Boha, má všetko a ten, kto má všetko okrem Boha, nemá nič.  

Podľa starovekej tradície bol Peter ukrižovaný dole hlavou, pretože povedal, že nie je hoden zomrieť, ako jeho pán. Teraz, v posledných chvíľach života ho vidíme takého, akého ho videl Kristus, keď sa s ním stretol prvýkrát pri rybačke. Nie ako zabudnutého rybára a nestabilného sangvinika, ale ako pilier Cirkvi, ktorý je pevný ako skala.Pozri sa teraz na obraz znovu. Toto je ten nestabilný rybár v ktorom Ježiš videl skalu. Dívaj sa okolo seba na ľudí rovnako ako on: nie na takých, akí sú, ale akí by mohli byť.