Je Biblia jasná? (V.)

Zložitosť jej prekladov (II časť.)

Hľadanie tajuplného rukopisu, ktorý sa stratil

Tento príbeh je naozaj úžasný. Constantin von Tischendorf (Nemecko, 1815-1874) je považovaný za takého biblického Indiana Jones. Jeho život sa môže porovnávať k dobrodružnej knihe, pretože bol lovcom biblických rukopisov. Bez neho by sme Bibliu nemali tak, ako ju dnes poznáme. Tischendorf našiel Codex Sinaiticus (najdôležitejší z nálezov rukopisov Novej Zmluvy dodnes) tým najzaujímavejším spôsobom: keď mal Constantin 19 rokov, stal sa učňom veľkého odborníka na grécku gramatiku, Johana Winnera, ktorý mu ukázal možnosť obnoviť text NZ vo forme, ktorá bola čo najbližšie k originálom vďaka porovnaniu tých najstarších rukopisov medzi sebou. Vtedy Constantin napísal svojej priateľke: „Mám pred sebou svätú misiu: boj za pôvodnú formu Novej Zmluvy.“

Keď mal 25 rokov, vydal sa na cestu po Európe a Strednom Východe za hľadaním rukopisov NZ, ktoré sa nachádzali v rôznych knižniciach a kláštoroch. Jeden z jeho najväčších úspechov bolo dešifrovanie Codex Efhraemi, ktorý nikdy nikto predtým nedokázal prečítať. Bolo to tým, že pôvodný text bol poškrtaný a  zmazaný, keď tento pergamen v 12.storočí použili na zapísanie niečoho nového (čo nazývame palimpsestom). Constantinovi sa pomocou chemikálií podarilo dostať na povrch pôvodný text. Takto sa dostal do „elity“ odborníkov v tejto oblasti. Vynašiel a preložil mnoho kódexov, ale to, čo zmenilo dejiny Biblie bol vynález Sinajského Kódexu. Takto opisuje jeho vynález sám Constantin:

„Bol Apríl 1844, keď som šiel na cestu do Egypta. Mal som túžbu nájsť nejaké cenné zvitky rukopisov, hlavne biblických, tak starých, že by nás vrátili do prvých rokov kresťanstva, a tá túžba sa splnila nad moje očakávania. Šiel som na Sinajský vrch a v Kláštore Sv. Kataríny som našiel perlu všetkých mojich vynálezov. Navštívil som knižnicu kláštora v Máji 1844 a tam som našiel, uprostred jednej veľkej sály, veľký košík plný starých rukopisov. Knihovník, ktorý o tom niečo vedel mi povedal, že dve kopy papierov, ktoré boli už zničené časom hodili do ohňa. Aký som bol len prekvapený, keď som v tej kope papierov našiel veľké množstvo strán akejsi kópie Starej Zmluvy v gréčtine čo, podľa mňa, bola najstaršia, akú som bol kedy videl.“

V roku 1853, 9 rokov po tom, sa Constantin do toho kláštora vrátil, aby mohol texty skopírovať a následne ich preložiť, ale nenašiel ich a nazdával sa, že ich spálili. V roku 1859 sa tam znovu vrátil a nič nové nenašiel. Keď sa už chystal odísť, niečo nečakané sa stalo:

„Ten večer sme sa prechádzali so správcom kláštora. Deď sme sa vrátili, poprosil ma, aby sme si išli dať nejaké občerstvenie k nemu do izby. Len čo sme do nej vstúpili, začal mi hovoriť: „Tiež som čítal kópiu Septuaginty (grécka verzia SZ),“ a vytiahol jeden veľký zväzok. Otvoril som ho a našiel som v ňom nielen tie zvitky, čo som už našiel pred 15 rokmi, ale aj iné časti Starej Zmluvy, celú Novú Zmluvu, List Barnabášovi a časť Hermasovho Pastiera. Plný radosti, ktorú som musel skrývať pred správcom a zvyškom komunity som ho poprosil, akoby to nebolo nič dôležité, či by som si mohol zväzok požičať, aby som mohol lepšie preštudovať. Zobral som si ho do izby, kde som už mohol pustiť svoju radosť von, pretože som vedel, že som mal v rukách najcennejší biblický poklad, aký kedy existoval, rukopis, ktorého vek a dôležitosť boli nad všetky rukopisy, ktoré som za posledných 20 rokov študoval.“

Našiel najdôležitejší text zo všetkých. Nové Biblie berú ako podklad verzie, ktoré pramenia z tohto nálezu. Akákoľvek verzia, ktorá vychádza z iných textov alebo z Receptus je považovaná za „menej rafinovanú.“ Je to preto, že niektoré Biblie ako NIV neobsahujú niektoré verše, ako napríklad Lukáš 17:36, pretože tento verš sa nenachádza v tých najrešpektovanejších a najstarších rukopisoch, ako v Tischendorfovom Sinajskom. Toto nás nemusí naľakať, pretože ten verš nachádzame v Matúšovi 24:40. KJV má Lukáša 17:36, hoci ten bol pridaný neskôr pisármi, ako čítame v ich archíve. NIV tiež nemá Matúša 17:21 z tých istých dôvodov, hoci ho nájdeme v rovnakom príbehu v Markovi 9:29. To isté platí pri konci evanjelia podľa Marka. Najstaršie verzie nemajú Marka 16:9-20 a končia pri 8. verši. Niektoré verzie, hoci obsahujú tento odsek, majú poznámku pod čiarou, v ktorej vysvetlia, že tento text bol neskôr pridaný a nebol písaný Markom

Koza, ktorá zmenila Bibliu

Toto je druhý príbeh, ktorý zmenil dejiny Biblie. Dej sa odohráva na konci roku 1946 pri Mŕtvom Mori, v mieste menom Kumrán. Mladý beduín pásol svoje kozy medzi skalami. Jedna z tých kôz sa vzdialila a vošla do jednej jaskyne. Pastier robil to, čo sa v tých prípadoch zvyklo robiť: hodil po nej kameň, aby sa zľakla a vrátila. Náhodou ale kameňom trafil keramické nádoby. Beduín vošiel do jaskyne a našiel tam ďalší poklad: v tých nádobách boli veľmi staré zvitky. Veľa z tých zvitkov bolo roztrhnutých na časti a rozpredaných, aby sa zvýšila ich cena. Nakoniec sa im ale podarilo ich zhromaždiť (príbeh, ktorý stojí za to si prečítať) a našli 972 rukopisov od roku 250 pred Kr. až po 66 po Kr.

Tieto nálezy boli neskutočne dôležité, keďže obsahovali najstaršie texty SZ ako aj iné rukopisy s veľkým významom pre judaizmus i kresťanstvo. Kumránske zvitky priniesli nové svetlo do prekladov SZ a porozumenia Ježišovej doby.

Kvôli tomuto dnes môžeme nájsť verzie Biblie s nejakými drobnými rozdielmi, hlavne ak ju porovnáme so staršími prekladmi založenými na latinskej Vulgáte alebo na Textus Receptus.

Ďalší rozdiel, ktorý môžeme nájsť pri prekladoch sa netýka rukopisov alebo zvitkov, ale žánru ich prekladu. Niektoré preklady sú doslovné, niektoré skôr výkladové, dynamické alebo parafrázy. V každom prípade môže čitateľ zistiť o aký typ Biblie ide, ak si prečíta jej úvod. Moje odporúčanie je čítať Biblie z rôznych prekladov, dopredu oboznámení s typom danej Biblie. Tým pádom budeme môcť študovať Božie slovo lepšie a lepšie tomu rozumieť.

Predchádzajúce články nájdete tu:

–Úvod

–Zložitosť jej jazykov

–Zložitosť jej textu

–Zložitosť jej prekladov (I. časť)

So súhlasom autora prevzaté z blogu „Imperfectos“ (Nedokonalí), od Josého Chacona.