Je Biblia jasná? (III.)

Biblia: Zložitosť jej textu

V tomto treťom článku sa budeme ďalej zaoberať otázkou: „Je Biblia jasná?“ tým, že ju dáme do protikladu s biblickou zložitosťou. Zložitosť neznamená „tma“ alebo nepreniknuteľnosť, neznamená to, že len odborníci k nej môžu pristupovať.  To, o čo sa snažíme, je širší pohľad na túto našu knihu, pohľad, ktorý nám umožní k nej pristupovať s novým úžasom, novou láskou a novou pozornosťou. Biblia nie je jasná, je zložitá!

Stačí si spomenúť na staré papyrusy a na to, ako neskutočne zložité bolo čítať ich aj vtedy, keď boli práve napísané a kým ešte neprešli žiadnym poškodením. Nebolo to vôbec ako s modernými knihami. Hebrejské písmo nemalo samohlásky ani prízvuky. Grécky text mal málo interpunkcie, medzery medzi slovami takmer neexistovali a vo väčšine prípadov sa používalo len veľké písmo.

SKUSSIPREDSTAVITCITATCELUKNIHUTAKTO. Alebo skús si predstaviť, že by sme sa museli rozhodovať nad zmyslom slova „D.M.“ Môže to byť „dom,“ „dáma,“ „dám,“ alebo „duma.“ Okrem jazykov Biblie je jej ďalšia zložitosť v samotnom texte, čo je pre čitateľa obrovskou výzvou, ktorá nás má povzbudiť, aby sme ju dobili.

Máme pred sebou celý svet literárnych žánrov. Nájdeme tu básne, históriu, múdroslovnú literatúru, listy a prorocký žáner. Nájdeme v nej tiež štýl evanjelia, apokalyptickú literatúru, mýtickú, legislatívnu alebo podobenstvá.  Samozrejme, že nebudeme čítať rovnakým spôsobom báseň a knihu dejepisu, zemepisu alebo politickú ústavu. Napríklad:

Nemilujem vás, naopak, neznášam vás, ste pre mňa nedôležitá, ťarbavá, hlúpa, taká Popoluška. Vy mi nikdy nepíšete, vy nemilujete vlastného manžela; vy viete aké potešenie mu dajú vaše slova, ale aj tak ste mu nebola schopná napísať ani šesť riadkov!

Nemohli by sme tento text čítať ako báseň, nie je to metafora, nie je to hudba, nie je to história, je to list! Následne ale nemôžeme rozumieť listu, ak nevieme, kto je jeho autorom, v tomto prípade Napoleón. Tiež potrebujeme zistiť jeho adresát, v tomto prípade Jozefína. Ak zle identifikujeme žáner, autora a adresáta, a ignorujeme pôvodný kontext (dátum písania, politické, geografické, historické a osobné okolnosti) nakoniec by to celé mohlo vyzerať ako zlý vtip alebo nejaká sranda!

Len keď rozumieme tieto okolnosti, môžeme rozoznať, či nejaký text máme brať doslova alebo nie. Naozaj had povedal žene: „Nie, určite nezomriete!“? (Gen. 3:4) Príbeh stvorenia je báseň, a teda ho nemáme čítať doslovne. Ak by to bolo tak, hady by ešte dodnes rozprávali, pretože trest, ktorý im Boh dal bol plaziť sa po bruchu a nie stratiť schopnosť hovoriť (Gen. 3:14).

A tak veľa krát v Biblii nájdeme symbolické a nie doslovné štruktúry. Žalmy sú hebrejské básne, veľa z nich sú písané ako piesne. A už medzi žalmami sa nájdu rôzne né druhy: pomstychtivé, ako v Žalme 7:13, alebo 35:5-6:

„Ak sa človek neobráti, ak si ostrí meč, napína luk a chystá sa strieľať“

„Nech sú ako plevy vo vetre, nech ich Hospodinov anjel rozoženie! Nech je ich   cesta tmavá a klzká, nech ich Hospodinov anjel prenasleduje!“

Výklad bez kontextu by mohol viesť čitateľa k použitiu týchto viet ako inšpiráciu proti svojim nepriateľom alebo k nejakému zlému porozumeniu Božieho vzťahu k človeku.

Ďalší problém je to, že niekedy odsekneme kontext Biblie do bodu kedy čítame už len po veršoch. Musíme rozumieť, že Biblia nebola písaná v dvoch stĺpcoch a s očíslovanými veršami od Genezis po Zjavenie. Veľa kresťanov pristupuje k Biblii ako „biblickí lekárnici,“ ktorí predpisujú Bibliu v malých dávkach, ako malé tabletky. Jeden jediný verš je použitý ako odpoveď na náš problém. Ale problém s takýmto prístupom je práve to, že je neverný k pôvodnému textu, ktorý takto nebol písaný, a berieme ho mimo kontextu.

Oveľa častejšie sa stáva to, že „predpisujeme“ odseknutý verš. „Neťahajte cudzie jarmo“ (2. Kor 6:14), ale ignorujeme zvyšok verša „s neveriacimi! Veď čo má spravodlivosť spoločné s neprávosťou a aké spoločenstvo má svetlo s tmou?” Keď čítame takéto „tabletky“ určite sa budeme mýliť vo výklade. „Nerobte si zárezy do tela“ (Lev. 19:28) je použité ako zákaz tetovania, ale úplne ignoruje druhu časť verša, kde hovorí „pre mŕtveho,“ alebo tiež ignoruje vedľajšie texty v tom istom odseku, v ktorých je zákaz ostrihať sa alebo oholiť (v. 27), siať dvojakým druhom semena jedno pole alebo nosiť šaty z dvojakého tkaniva (v. 19). Keď takto čítame Bibliu môžeme dôjsť k naozaj čudným myšlienkam, ako to, že stolička, na ktorej si sadla žena počas menštruácie, je nečistá (Lev. 15:20).

Hugo Grotius (1583-1645) a Thomas Hobbes (1588-1679) boli tí, ktorí prvý krát hovorili, že by sme mali k čítaniu celej Biblie pristupovať rovnako, ako k čítaniu akéhokoľvek iného textu. Spolu s ďalšími nasledovníkmi začali s tým, čo dnes nazývame „biblickou exegézou.“ Je celá Biblia doslovná? Nie. Tak je teda celá Biblia symbolická? Tiež nie. Záleží na tom, aký žáner práve čítame. Radikalizmus pri čítaní Biblie je pri najhoršom fikcia. Veď ani keď sa s ľuďmi rozprávame nie sme takí prísni. Používame metafory, porovnania, hovoríme veci doslovne, ale niekedy si aj vymýšľame, preháňame príbehy, a to všetko v jednom rozhovore. Keby sme boli takí prísni pri takejto konverzácii, asi by sme neporozumeli tomu rozhovoru.

Práve pre toto všetko, prehlásenie, že „Biblia je jasná“ je útok proti vlastnej Biblii. A práve preto ju študujeme.

Predchádzajúce články nájdete tu:

Úvod

Zložitosť jej jazykov

Zložitosť jej prekladov (I. časť)

Zložitosť jej prekladov (II. časť)

 

So súhlasom autora prevzaté z blogu „Imperfectos“ (Nedokonalí), od Joseho Chacona

Zůstaň v kontaktu

Přihlas se k odběru našeho info listu a budeme ti posílat nejen informace o novém obsahu na našem webu, ale i zajímavé materiály, které na našem webu nenajdeš.

Tvůj email zůstane u nás, nikomu ho nebudeme dávat.

Související příspěvky

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.