Je Biblia jasná? (I.)

Úvod

V laboratóriách Electricite de France (EDF) sa ošetruje hmota, aby ostala nemenná v budúcnosti. Týmto spôsobom EDF ošetrovala napríklad, tzv. „rukopisy Mŕtveho mora,“ čo znamenali v 50. rokoch 20. storočía úplnú revolúciu v oblasti štúdia biblických textov a dejín Židovstva a Kresťanstva.

Ale prečo toľko námahy na ošetrovanie takého starého textu? Tísíce úlomkov z ovčej alebo kozej kože v zlom stave obsahujú posvätné texty. Analýza DNA týchto fragmentov nám pomôže zjednotiť kúsky v jeden celok, a tým pádom rekonštruovať celý text.

Prečo toľko práce, keď už máme Bibliu po ruke? Zdá sa, že biblické texty si zaslúžia celú našu pozornosť, námahu a aplikáciu vedy. Ale načo? Čo tak veľmi hľadajú? Biblia je zaujímavá kombinácia rôznych textov, ktorá zaujala pozornosť vedcov, filozofov, mystikov, veriacich a neveriacich, a spôsobila rôzne úvahy o pôvode všetkých vecí.

Na počiatku (בְּרֵאשִׁ֖ית) stvoril (בָּרָ֣א) Elohim nebo a zem. A všetko bolo prázdne (וָבֹ֔הוּ תֹ֙הוּ֙). Niektoré preklady hovoria, že „zem bola neladná a prázdna,“ čo je protirečenie, lebo nič nemôže byť uplné prázdne a zaroveň neladné, s neporiadkom. Inak povedané: „Ničota“ nemôže byť neporiadna. A jeho Dych (ר֣וּחַ) trepotá všade okolo. Boh vysloví (וַיֹּ֥אמֶר) jedno slovo a hneď nato sa objaví svetlo.

V prvom verši je Boh Stvoriteľ (בָּרָ֣א), v druhom verši je Dych alebo Duch (ר֣וּחַ) a v treťom verši je Slovo alebo Bytosť, ktorá hovorí (וַיֹּ֥אמֶר).

Keď ďalej čítame, uvedomujeme si, že štvrtý deň stvorenia doplňuje to, čo bolo stvorené v prvom dni; to, čo je stvorené v piatom dni doplňuje druhý deň a to, čo je stvorené v šiestom dni má priame súvislosti s tým, čo bolo stvorené v treťom dni. Prvé tri dni Boh oddeluje, druhé tri dni Boh plní to, čo oddelil. Je určitá tajomná architektúra v tejto stvoriteľskej predohre. Akoby to išlo o nejakú veľkú sýmfóniu, autor Genezis sa snaží vyjadriť niečo, čo nie je uplné v tých slovách.

Hebrejské slovo, ktoré vyjadruje čin „stvoriť“ (בָּרָ֣א) sa objavuje v 3 veršoch v prvej kapitole (1:1, 1:21, 1:27) a v poslednom z tých veršov je tam 3 krát. Prvý verš má 7 hebrejských slov, druhý verš má 14 hebrejských slov (7×2) a slovo „zem“ (אָֽרֶץ) sa objavuje 21 krát v príbehu stvorenia (7×3). Siedmy odsek má 35 hebrejských slov (7×5), slovo Boh sa objaví 35 krát v celej básni stvorenia, čo končí v 2. kapitole 3. verši (7×5). Veta „a bolo“ (וַֽיְהִי־) sa objaví 7 krát, veta “a videl Boh” (וַיַּ֧רְא) tiež 7 krát. Po celej básni nájdeme vzorce s číslom „7“ a s číslom „3“. Tiež môžeme nájsť vzorce s číslom 10 (spojenie 7 a 3), ako napríklad slovo „robiť/učiniť,“ „podľa … druhu“ a tiež „a povedal Boh,“ toto posledné sa vyskytuje 3 krát ohľadom človeka a 7 krát ohľadom zvierat. Rovnako veta „Nech je…!“  je v texte 10 krát, 3 krát ohľadom vecí neba a 7 krát ohľadom vecí zeme.

Takto začína naše čítanie knihy kníh, básne stvorenia vybudovanej s neporovnateľnou, úžasnou, prekvapujúcou umeleckou architektúrou. Toto je kniha, ktorá pritiahne každého, ktorý sa nechá zviesť zložitosťou jej obsahu.

Práve preto veta „Biblia je jasná“ je útok voči prirodzenosti samej Biblie. V nasledujúcich troch článkoch sa tomu budeme venovať z troch iných pohľadov:

–Zložitosť jej jazykov.

–Zložitosť jej textu.

–Zložitosť jej prekladov (I. časť)

–Zložitosť jej prekladov (II. časť)

So súhlasom autora prevzaté z blogu „Imperfectos“ (Nedokonalí), od Joseho Chacona