Jednou z najčastejších otázok, ktoré riešia mladí kresťania pri chodení, je: Môžem chodiť aj s človekom, ktorý nie je veriaci (nasledovník Ježiša)? Dal som dokopy 7 najčastejších mýtov, ktorým ľudia veria o chodení s človekom, ktorý neverí v Ježiša. Dúfam, že vám pomôžu pri vašich rozhodnutiach..
MÝTUS #1: KAŽDÝ POTREBUJE SVOJU SPRIAZNENÚ DUŠU
Veď aj Boh povedal Adamovi, že nie je dobré byť človeku osamote. Čím skôr ju nájdem, tým lepšie. Treba začať možno aj na strednej, ak sa dá.
Zapneš rádio a počuješ: All you need is love… Pustíš si YouTube a vidíš vysmiate páry, ako cestujú okolo sveta. Pozeráš svoj obľúbený seriál, ktorý sa točí — ako ináč — okolo toho, kto s kým chodí a kto sa komu páči.
Nikoho z nás nemíňa kultúra, v ktorej žijeme, a tá je nastavená jednoznačne. Všetko, čo v živote potrebuješ, je láska. Keď to budeš mať, budeš šťastný.
Každý hlas, ktorý počuješ, ti „šepká“, že čím skôr vyriešiš tento zásadný problém svojho života (samotu), tým lepšie. Na to, aby si bol šťastný/šťastná, potrebuješ svoju spriaznenú dušu, svoju druhú polovičku, chýbajúci kúsok puzzle.
Hollywood vraví, že keď sa tak stane, všetko sa vyrieši. Všetko bude v poriadku. Každý romantický film takto končí.
Lenže život sa nekončí romantickým večerom, nocou ani svadbou. A realita ťa môže riadne vydesiť. Priemerná rozvodovosť, množstvo partnerov, ktorých človek vystrieda pri hľadaní „toho pravého“, sklamania, bolesť, zlomené srdce, frustrácia, hnev, smútok… Toto nám už hlava spracovať nechce. Ako je to možné?