Urob niečo! #11: Spolupráca generácií

Tu povedal Samson chlapcovi, ktorý ho vodil za ruku: „Veď ma a nechaj ma ohmatať tie stĺpy, na ktorých spočíva budova, aby som sa o ne oprel.“ 

Kniha Sudcov 16, 26

Je to už štrnásť rokov, čo sme s manželkou Karlou pricestovali z Mexika do Španielska. Pozvala nás Evanjelická cirkev z Palmy de Malorka, aby som sa stal mládežníckym pastorom. Keď sme prišli do zboru v Palme, zistili sme, že tam chýba presne moja generácia. Ľudia narodení v sedemdesiatych rokoch. A keď sme poznali aj iné miesta v Španielsku, aj tam títo ľudia chýbali. Väčšina pastorov v krajine bola (a pravdepodobne sú stále) „baby boomers“, generácia, ktorá sa narodila tesne po druhej svetovej vojne (teda medzi 1945 – 1965). Sú to ľudia, ktorí sa tiež nazývajú „sendvičová generácia“, pretože sa musia súčasne starať o svojich rodičov (s rastúcou priemernou dĺžkou života) a zároveň o svoje malé deti. Tiež ako generácia, ktorá bola kritizovaná zo všetkých strán. Jednak ich karhali ich rodičia, ktorí požadovali rešpekt a poslušnosť a tiež na nich mali požiadavky ich deti. To ich stálo nemálo úsilia. Je to generácia hodnôt, usilovnej práce, lojality, rešpektu a disciplíny. 

Pre túto generáciu bolo ťažké delegovať vedenie. Ťažko sa sami dostávali do vedenia a tak nebolo jednoduché ho prepustiť ďalším generáciám, pretože u nich nevideli rovnaké hodnoty, rovnaký záväzok, aký sami prezentovali. Po nich nasledovala generácia s názvom X. Sú to deti narodené medzi 1965 – 1980. Títo ľudia, nazývaní tiež generácia MTV (podľa televízneho kanálu) sú označovaní za lenivých, cynických, s veľkou nezávislosťou. Opustili zásady svojich rodičov, pretože boli nimi sklamaní. Rodičia im hovorili, že ak vyštudujú a budú mať úspešnú kariéru, tak to bude najlepší úspech v živote. A tiež manželstvo, ktoré vydrží celý život. Lenže to prvé nebola pravda a to druhé bolo ťažko realizovateľné. Sú známi aj ako generácia sklamania, pretože nezastávali rovnaké hodnoty ako ich rodičia. Tie sa im zdali zastarané a neaktuálne. 

Ich rodičia ich učili, že pred tým, ako uzavrú manželstvo, mali by dokončiť univerzitu, začať kariéru, postaviť dom, mať auto v garáži a sporiaci účet v banke s dobrým základom, ale rôzne krízy tomu zabránili. Rozvodovosť narastala a pôrodnosť naopak v tejto generácii klesala. A toto je generácia, ktorá v španielskych zboroch chýba. Títo ľudia sa cítia podvedení aj čo sa týka otázok viery. Myslím si, že keď ich rodičia (baby boomers) videli, že tieto deti kritizujú všetky predchádzajúce systémy a nechcú sa nijakým spôsobom viazať, rozhodli sa, že budú musieť počkať, až táto generácia dospeje. Problém bol v tom, že táto generácia zrela príliš dlho a v čase, kedy sa začali objavovať prvé stopy zrelosti, bolo už neskoro. Boli už príliš zaneprázdnení na to, aby sa zaviazali k niečomu, čo bolo nad rámec práce, rodiny a voľného času (voľný čas sa stal centrom ich života). Ich rodičia od nich požadovali „všetko alebo nič“. Preto keď sa raz stratili, už sa nikdy nevrátili. 

Táto generácia je stratená. Vedenie stále držia v rukách „boomers“ a už sa začínajú obávať či sa im podarí nájsť nasledovníkov v ďalšej generácii ich mladších detí alebo v niektorých prípadoch aj vnúčat – v generácii Y, mileniálov. Tzn. generáciu, ktorá sa narodila medzi 1980 a polovicou 90. rokov. 

Pre každú generáciu sú najcitlivejšie spomienky na čas dospievania. Mileniáli videli ako sa s dvojičkami zrútil svet, ktorý vybudovali ich rodičia. To ich hlboko poznačilo. Pre nich sú všetky inštitúcie zraniteľné a každú chvíľu môžu spadnúť. Preto je pre nich skutočne dôležitá sieť kontaktov a priateľstiev, ľudí, na ktorých sa môžu skutočne spoľahnúť. Sú viacej sebeckí (nazývaní tiež generáciou JA lebo najviac premýšľajú o sebe) a narcistickí. Stáli pri zrode sociálnych sietí a tie ich formovali. Aj ostatné generácie používajú tieto siete, ale pre mileniálov sú ich biotopom. 

Boomeri sú lojálnejší, etickejší a stabilnejší. Generácia X je viac náročná. Chce mať rovnováhu medzi prácou, rodinou a voľným časom. Nechodia do kostola, lebo to videli u svojich rodičov a tento vzor nechcú nasledovať. Zatiaľ čo mileniálové chcú mať úspechy v práci, zároveň hľadajú aj kreatívne zamestnania a páči sa im ocenenie ich práce. Nechcú dať celý svoj život jedinej spoločnosti. Chcú experimentovať, skúšať alternatívy, ktoré ich vedú k dynamickejšiemu a menej predvídateľnému životu, než mali ich predchodcovia. Sú viacej spolupracujúci a orientovaní na prácu v tíme (pokiaľ im to niečo prinesie).

Buďme úprimní. Baby boomers to nemajú jednoduché ani so svojimi deťmi z generácie X, ktorí zdieľali prostredie a preferencie. Ale s mileniálmi to majú oveľa ťažšie. Dokonca aj dialóg medzi nimi je ťažký, pretože záujmy a prístupy sú veľmi rozdielne:  rodičia chcú konzistenciu, málo zmien, udržiavať formy a premýšľať o dobrých zvykoch, pričom mileniáli chcú inovácie. Ak hovoríme o vedení, boomers veria vo viacúrovňové organizačné schémy, kde existuje jeden človek, ktorý všetko riadi zhora. Ale mileniáli veria naopak v siete a plošné štruktúry. Zaujímavé je, že táto generácia – mileniáli – ešte stále chodia do kostola. Je veľmi pravdepodobné, že je to len preto, že stále bývajú u rodičov. Prežili krízu za krízou, ich výplata nestačí na to, aby sa osamostatnili a odišli z domu. Žijú s partnermi bez toho, aby sa zosobášili alebo si spoločne s kamarátmi prenajmú bývanie a delia sa o výdavky.

Keď majú takúto možnosť, tak jeden z platov slúži na úhradu nájomného a druhý platí účty za jedlo a príležitostné reštaurácie, ale s najväčšou pravdepodobnosťou budú aj naďalej chodiť k rodičom, aby sa dobre najedli. Chlapci a dievčatá tejto generácie by mohli veriť Bohu… ale je pre nich ťažké veriť v cirkev. Pre nich je to rovnako omylná inštitúcia ako rodina, štát, monarchia alebo ekonomika. Zobrať zodpovednosť a stať sa vodcom je pre nich príliš veľké sústo. Budú súhlasiť, ak sa môžu spoľahnúť na tím, v ktorom sa zodpovednosť delí. Ak nemôže jeden, môže druhý. 

Čiže lídri z generácie boomerov to majú ťažké, pretože ťažko nájdu nástupcov medzi svojimi najstaršími synmi, ale tiež medzi mladšími deťmi, generáciou Y. Možno táto situácia poslúži k diskusii, či model cirkvi, aký obhajujú, je jediný možný, alebo či môžeme Nový zákon čítať a rozumieť ako východiskový bod s flexibilnými formami pre rôzne kultúry a rôzne historické epochy. 

Aj keď sa teraz (v auguste 2020) nachádzame v kritickom období z dôvodu pandémie, zároveň má cirkev dobrú príležitosť na prepojenie generácií. Treba napredovať v správe sociálnych sietí, online prenosov, príspevkov na Instagrame, služieb vysielaných cez YouTube alebo Facebook Live, treba sa naučiť pracovať so Zoom. A čo urobili baby boomers? Mnohí pripravili kamery a stlačili tlačidlo live, ale ďalší zistili, že majú v kostole mileniálov, a k tomu ešte aj generáciu Z (narodenú po roku 2000), ktorá mala tieto techniky a žargón dokonale zvládnutý. Generácia Z kupodivu chodí do kostola, ale majú vážne otvorené otázky o homosexualite, právach transrodových ľudí, legalizácii marihuany, jednoduchšieho používania pornografie, o potratoch a rodovej rovnosti, otázky, ktoré sa nedajú položiť a odpovedať tak, ako ich zodpovedala generácia X („lebo tak to jednoducho musí je“), pretože generácia Z je preinformovaná (čo mimochodom neznamená, že je dobre informovaná). Táto generácia si vyžaduje koherentné vysvetlenia podporené koherentnými životmi. A nie „tak sa veci majú a tak to musí byť a pokračovať“. Stojíme pred veľkou príležitosťou na vzájomné porozumenie a otvorený dialóg. 

A po generácii Z prichádza generácia T (narodení po r. 2010). Jej biotopom je digitálny svet a jej prirodzeným prostredím sú obrazovky. Čo teda s tím? Ukázalo sa, že sme už stratili jednu generáciu, ktorá nemohla prevziať vedenie. Ale teraz, keď má táto stratená generácia deti, je tu možnosť, že sa vrátia. Aj keď je pravda, že sa teraz cítia veľmi pohodlne bez cirkvi a že neboli pozvaní, aby o niečom rozhodovali. Dôležité je, aby sme neprišli o ďalšie generácie. Lebo tie nechcú byť len užitočné, ale chcú mať pocit, že ich názory budú vypočuté. 

Musíme si uvedomiť, že ďalšie generácie sú jednoducho iné ako tie predchádzajúce. Prorok Joel ohlásil príchod Ducha Svätého na zem, keď povedal: „Potom vylejem svojho Ducha na každého človeka. Vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať. Vaši starci budú mávať sny, vaši mládenci budú mávať videnia.“ (Joel 3,1) Toto je dynamická realita, v akej sme povolaní žiť, ak je Ducha Svätý v nás. Je to krásna interakcia generácií. Je to vzájomná závislosť, kde každý môže niečím mocným prispieť:

A)Nechajme deti nech tvoria budúcnosť. Nech povedia, čo je potrebné pre tento svet a čo je potrebné pre cirkev. Ak je Duch Svätý s nami, nechajme naše deti prorokovať, oznamovať, čo má prísť, ukázať nám cestu, pretože či sa nám to páči alebo nie, Boh sa im zjaví. Sú to naše malé deti, ktoré chodia do cirkvi a ktoré tento svet potrebuje. Mali by sme počúvať, čo nám Boh cez nich hovorí, mali by nás formovať smerom k plodnejšej budúcnosti ako rodiny a zbory. Nie, že by oni poznali trendy… oni sú trendom! Naučme sa niečo od spoločnosti ako je McDonald´s. Jej zameraním bol názor a spokojnosť detí. Vedia, že ak k nim chodia radi deti, privedú celú rodinu a rodičia si tiež kúpia ich produkty. Nechajme deti hovoriť, nech vyjadria svoj názor. Možno nám dajú kreatívne nápady, na ktoré by sme sami neprišli.

B) Nechajte starších snívať! Jednou z veľkých tragédií je myslieť si, že starší už nemajú čím prispieť a čo je najhoršie, že si to môžu myslieť aj oni sami. Majú múdrosť života a ak majú aj Ducha Božieho, títo ľudia by mali snívať. Starší ľudia majú veľa skúseností a horšie sa ich presvedčuje na niečo nové. Majú tendenciu byť veľmi kritickí, kladú polená pod nohy a to veľmi sťažuje pokrok. Mladí ľudia sa často cítia bez podpory tejto generácie. Starší majú pocit, že sa všetko môže robiť iba tak, ako sa to niekedy naučili. Pletú si formu a obsah. A pritom, obsah sa dá od nádoby oddeliť. Ale musíme prosiť o pomoc Ducha Svätého, aby starší opäť snívali a rozhodli sa veriť novým generáciám, hoci mladí sa púšťajú do vecí, ktorým starší nerozumejú. Ježíš povedal: „Preto každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, je ako hospodár, ktorý vynáša zo svojho skladu nové i staré veci.“ (Mt 13, 52). Nemali by sme stavať iba na tom novom, ale ani iba na tom starom. Synergia obidvoch svetov a ich názorov spôsobí, že cirkev bude mať relevantný hlas tu a teraz. Deti potrebujú starých rodičov ako aj rodičov. Aby im verili. Potrebujú, aby staršia generácia snívala svoje sny a povzbudzovala mladšiu, aby ich napĺňala.

C) Nechajte mladých mať vízie! Milujem tu scénu zo 16. kapitoly knihy Sudcov. Keď Filištínci chytili Samsona, ostrihali mu vlasy, vylúpli oči a priviazali ho k mlynskému kolesu. Potom ho zavolali na hostinu, aby ich zabával. Avšak vďaka rôznym detailom, bolo všetko inak: a) Samsonovi znova narástli vlasy, b) našiel sa mladý muž, ktorý mu pomohol v jeho slepote. Sú to dva dôležité detaily. Prvý vedie k záveru, že vlasy vždy dorastú. Napriek všetkému, čo môže byť stratené, Boh prinesie nové príležitosti. Vstaneš a budeš znova obnovený. Druhý detail nás učí, že hoci vlasy narastú, videnie sa pravdepodobne nespraví a k tomu, aby sme sa pohli vpred, potrebujeme toho, kto vidí. Jeden má silu a druhý má víziu! To sa dopĺňa. Jeden sníva a druhý vidí. Tu povedal Samson chlapcovi, ktorý ho vodil za ruku: „Veď ma a nechaj ma ohmatať tie stĺpy, na ktorých spočíva budova, aby som sa o ne oprel.“ Samson dôveroval mladíkovi, ktorý ho viedol za ruku a vďaka nemu sa priblížil ku stĺpom. Potom sa o nich Samson oprel, vynaložil celú silu a zhodil celý palác na Filištíncov. Biblia nám ukazuje, že to bolo najväčšie víťazstvo tohto hrdinu viery. Samson sníval, mal silu, ale ten, ktorý bol jeho očami, bol mladý chlapec. Staršie generácie môžu viesť, akým smerom sa pustiť, ale zároveň už nemajú správne videnie súčasnej situácie. Vízia mladých je elementárna! Vedia, ako na to, aký jazyk použiť a aké nástroje budú najúčinnejšie. Využime vzájomnú tvorivú závislosť, aby sme nevideli ďalšiu stratenú generáciu odchádzať sklamaných.

Na záver tejto kapitoly by som bol rád, keby ste si pozreli video na YouTube. Ak tomu nerozumiete, zapnite si titulky. Je to o dvoch deťoch, ktoré sa rozhodnú, že vytvoria na plnom štadióne mexickú vlnu. To znamenalo zmobilizovať pre tento nápad tisícky ľudí. Nesmelo diskutujú o tom či to urobia alebo nie, až na scénu vystupuje tretia postava. Je to nejaký starší muž, neviem či otec alebo učiteľ, ktorý ich povzbudzuje, presviedča, aby to skúsili a tlačí ich do toho, kým sa to nepodarí. Video je zaujímavé a modlím sa, aby si ho Boh použil a inšpiroval vás. Deti mali víziu, ale prišiel niekto s väčšími skúsenosťami, kto sníval o podobnej veci a pomohol im ju zrealizovať, uskutočniť poslanie. Budeme takými vodcami? Alebo takými, čo mladým ľuďom hovoria: „Myslím si, že to, čo navrhuješ, je hlúposť. Radšej to neskúšaj, sadni si a dovoľ mi užiť si zápas.“

* Inšpirované knihou LIDERhAZalGO od autora Edmundo Hernández, 2020.
Foto od Rod Long, Unsplash