Urob niečo! #3: Viesť znamená dávať

„Tak Boh miloval svet, že dal svojho jediného Syna….“

Ján 3.16

Autor knihy Vedúci, urob niečo, Edmundo Hernandéz hovorí, ako sa v roku 2016 stretol s hnutím Church Renewal. Toto hnutie poriada rôzne konferencie a prednášky a na jednu z nich bol Edmundo pozvaný do Kanady.  Bolo to v čase, kedy začínal ako kazateľ v Barcelone, nemal veľa peňazí a nechcel nechať svoju ženu a malé deti dlho doma samých. Nakoniec však organizátori získali prostriedky na to, aby rodina mohla ísť do Kanady celá, zaplatili im polovicu leteniek a kompletné náklady na pobyt. Prednášky boli veľmi užitočné a fascinujúce a Edmundo dostal možnosť ďalšieho mentoringu aj do budúcnosti. Mentoring poskytlo hnutie aj ďalším kazateľom zo Španielska a Mexika. 

A za to všetko nechceli vôbec nič. Jediné, čo chceli, aby zbory mohli byť obnovované cez týchto kazateľov. Týždeň, čo týždeň venujú čas prekladaniu a posielaniu materiálov potrebných pre ich rast a modlí sa za ich potreby. Milujú Ježišovu cirkev a za svoju službu neočakávajú nič späť. Iba chcú vedieť, že materiály, ktoré kazateľom dali, poslúžia zasa ďalej. Je skvelé vedieť, že niekto dá k dispozícii všetky svoje skúsenosti a nenechá si ich pre seba, bez toho, že by za to niečo čakal.

Závislý vodca nemá čo dať, je schopný iba prijímať. Nezávislý vodca začína dobre, ale ak dlho zotrváva v tejto polohe, môže sa dostať do situácie, že svoje skúsenosti neposúva ďalej, ale necháva si ich iba pre seba. Vzájomne závislý vodca, o ktorom sme hovorili v minulej kapitole, sa učí zhromažďovať všetky dobré zdroje z komunity a dávať ich ďalej. Váži si talentov, ktoré sú v tíme, deleguje úlohy aj za cenu, že sa občas stane nejaká chyba, ocení iniciatívu. 

Zrelý vodca je ten, ktorý žije, aby dával, pretože toto je jeho cesta ako ukázať tým, ktorým slúži, ako ich má rád. Najtoxickejšia forma vedenia je tá, ktorá pomáha iba vtedy, keď z toho niečo má. Vodcovia, ktorí zostávajú na čele, pretože milujú moc (aj keď je to iba päť ľudí), radi prijímajú poctu, sú tými, ktorí velia a všetci sa im podriaďujú. Vedú, pretože milujú samých seba. Nie Boha, nie ľudí, ich cieľom nie je zmeniť svet. 

Vodca by sa vždy mal považovať za „amatéra“. To neznamená, že sa nemá zlepšovať alebo nemôže za svoju prácu brať peniaze. Ide tu o koncepciu interakcie s druhými ľuďmi. Viete, čo znamená amatér? Je to prevzaté z francúzštiny a koreň slova je z latinského amadore, čo znamená ten, kto miluje. A teda vodca-amatér je ten, ktorý nie je motivovaný platom, ale vášňou, láskou. Robí veci aj vtedy, ak by mu za nich nebolo zaplatené. Miluje ľudí, ktorým pomáha rásť a rozvíjať sa. Jeho životný štýl je dávať. 

Ako vyzerá tento druh lásky? Najlepšie je charakterizovaná v Korintským 13:

A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom. A čo by som vedel aj prorokovať a poznal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie, a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal, a lásky by som nemal – nič nie som. A čo by som rozdal všetok svoj majetok, i telo si dal spáliť, a lásky by som nemal, nič mi to nepomôže. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou; všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí. Korintským 13, 1-7 

A všimnite si ďalej 11. verša „Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, zmýšľal som ako dieťa, usudzoval som ako dieťa; ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.“ V našom kontextu by som to parafrázoval takto: „Keď som bol ešte nedozreté dieťa, vedel som iba prijímať (byť závislý), teraz, keď som dozrel, som otvorený dávať, nielen prijímať. Dosiahol som vzájomnú závislosť, a….. páči sa mi to!“

* Inšpirované knihou LIDERhAZalGO od autora Edmundo Hernández, 2020.

Foto od Tim Mossholder na Unsplash