Rozhovor s Bedřichom Smolom o zakladaní zborov

Bedřich Smola je kazateľom Cirkvi bratskej Maják na Vsetíne. Každý príbeh zakladania zborov a jeho zakladateľov je jedinečný. V tomto prípade prišiel Bedřich ako kazateľ už do novo založeného zboru, ktorý asi dva roky fungoval, avšak sám bol prítomný tomu, keď z Majáku vznikali ďalšie zbory. Jeho skúsenosť je teda iná, neopakovateľná.

Ako vznikol zbor CB Maják na Vsetíne? Kto bol otcom myšlienky?

B: Nositeľom myšlienky založiť na Vsetíne ďalší zbor z materského zboru na Jasenke, bol Dan Hurta (brat starší materského zboru) . Bol to dlhý proces rozhovorov priamo v zbore. Ja som po štúdiu teológie nastúpil na vikariát v Hradci Králové a do Majáku som prišiel asi po dvoch rokoch od jeho vzniku. Vtedy tam bolo asi 30 ľudí.

Čo ťa oslovilo, že si sa rozhodol prijať službu kazateľa v novom zbore?

B: Išiel som na Maják, pretože ľudia túžili vyjsť mimo hranice cirkvi za ľuďmi, ktorí sú vonku. To mi bolo vždy veľmi blízke. 

Kedy bol Maják ustanovený ako samostatný zbor?

B: V roku 2008.

Aké aktivity tam fungovali v čase tvojho nástupu?

B: Boli to jednak nedeľné bohoslužby a skupinky počas týždňa. Potom sa organizoval športový futbalový klub pre deti, angličtina pre dospelých a ďalšie aktivity pre deti. Práve sa prisťahovala jedna misionárska rodina, ktorá sa plánovala venovať mládeži. 

Vsetín je pomerne malé mesto. Aký image tu má Cirkev bratská? Ako je vnímaná?

B: Cirkev bratská je na Vsetíne vnímaná dobre. Je to zásluhou materského zboru CB Jasenka, ktorý prispel so sociálnymi projektami ako je ELIM, práca s bezdomovcami a nízkoprahové centrum pre deti a mládež. V súčasnosti je dokonca člen Cirkvi bratskej Jasenka starostom mesta. Maják zasa prenajal staré zničené futbalové ihrisko, ktoré zrekonštruoval, a doteraz na ňom organizujeme športy pre deti.

Akým spôsobom funguje športový klub či angličtina pre dospelých? Je ich obsahom iba šport a angličtina alebo aj nejaké biblické vyučovanie?

B: Priamo na týchto aktivitách nie je žiadne vyučovanie, ale sú zvyčajne naviazané na ďalšie aktivity. Napríklad angličtinu, ktorú organizujeme doteraz, robíme formou trojmesačných kurzov. Jeden kurz na jar, jeden na jeseň. Potom nasleduje víkend alebo polvíkend s angličtinou, kde sú večerné kresťanské programy a ďalej dovolenka s angličtinou, čo je v podstate letný anglický kemp pre celé rodiny. 

Hlavným zmyslom založenia Majáku bolo priblížiť Ježiša ľuďom. A to nielen geograficky, kedy sme sa presunuli viac do centra mesta, ale aj formou. Tzn. pomáhať ľuďom, hovoriť o veciach, čo ich zaujímajú a vytvárať komunitu. Od začiatku tiež začali fungovať tzv. misijné skupiny.

Môžem nám o tom povedať viac?

B: Sú to také malé cirkvi uprostred cirkvi. Zvyčajne fungujú v zboroch skupinky tak, že zhromažďujú dospelých jednotlivcov. Rodina je potom niekoľko večerov v týždni rozdelená. Misijné skupinky zhromažďujú celé rodiny, vytvárajú komunitu, ktorá spolu prirodzene funguje a pozýva nových priateľov. 

Vy ste však nezostali len u Majáku, ale pokračovali ste v zakladaní ďalej. Teraz je z pôvodného Majáku celá sieť zborov, tzn. Maják Network. Pri tom si už bol osobne. Ako sa to rodilo?

B: Súčasťou vízie Majáku bolo, že keď zbor narastie na určitý počet ľudí, tak založí ďalší zbor. Prvotná predstava bola taká, že sa časť ľudí z materského zboru zdvihne a presťahuje do iného mesta a tam založí ďalší zbor. Čo sa napokon ukázalo ako nereálne. Väčšina ľudí v produktívnom veku s deťmi a stabilnou prácou nie je pripravená sa niekam zrazu sťahovať.

Ako ste to teda nakoniec riešili?

B: Každý prípad bol iný. Ja som poznal dosť ľudí v rámci cirkvi, pracoval som pre odbor mládeže a tak som okolo roku 2010 našiel a oslovil mladých ľudí z celej republiky, aby sa presťahovali do Olomouca, kde sme chceli založiť nový zbor. V roku 2011 ich tam prišlo asi osem bývať. Tak to bolo napríklad v Olomouci.

Potom v Šumperku bola skupina ľudí u baptistov, ktorí chceli založiť zbor a my sme ich zaštítili a ponúkli im pomoc. Podobne to bolo v Brne. Svojho času prišiel ku nám na Maják mladý vikár Janči Máhrik na stáž, ktorý tu zostal dva roky, získal skúsenosti a následne vytvoril nový zbor v Žiline, ktorý sa tiež stal súčasťou nášho networku. Na Veľkej Lhote je 90-ročný zbor Cirkvi bratskej, ktorý však prechádzal krízou. Ponúkli sme im tiež našu pomoc. Každý príbeh bol iný, špecifický. Jednotlivé zbory sú teraz súčasťou nášho networku a my ako materský zbor sa im snažíme pomáhať.

V čom spočíva vaša pomoc?

B: Podľa toho, čo ktorý potrebuje. Niekedy pomáhame s takými čisto technickými záležitosťami, administratívou, účtovníctvom, právne ich zaštítime. Niekedy pomáhame prakticky. Chodíme do týchto zborov kázať, investujeme do nich čas a snažíme sa prakticky pomôcť a poradiť. Záleží nám na tom, aby sa zbory rozvíjali aj misijne a ak nemajú pracovníkov, pomáhame im hľadať ľudí, ktorí by pomohli s konkrétnou službou.

Určite ste sa pri zakladaní stretli s množstvom problémov. Na čo si budúci vizionári majú dať pozor?

B: Špeciálne ťažké to bolo v Olomouci, kde sa prisťahovali do mesta ľudia, ktorí tu nikdy pred tým nebývali. Nikoho tu nepoznali, museli sa zabývať. Prvých päť-šesť rokov bolo ťažkých. Dynamika práce zboru je úplne iná, ak zakladáš zbor v svojom vlastnom meste, kde máš dlhodobé vzťahy. Okrem toho sa jednalo väčšinou o mladých ľudí, ktorí boli v tom čase dosť nevyzretí a nemali žiadne skúsenosti. 

Každý služobník môže byť v pokušení mať nesprávne motívy. Robiť správne a dobré veci z nesprávnych dôvodov. V takejto extrémne náročnej službe ste sa s tým určite tiež stretávali.

B: Špatné motívy je veľmi ťažké hodnotiť a sledovať. Určite tam boli aj zlé motívy. Väčšinou s nami spolupracovali ľudia veľmi mladí a nevyzretí. Zlé motívy sa ľahko skryjú za duchovné nadšenie. 

Ako ste to mali ošetrené? Mali ste napríklad nejaké tímy, ktoré boli kazateľovi a vedúcim určitou oporou, ktorí by mu poskytovali spätnú väzbu?

B: My robíme všetko v tíme. Je to určite pomoc vyhnúť sa aj týmto problémom. Keď sme zakladali zbor v Olomouci, tvorili ho mladí chalani, teológovia, ktorí mali veľké očakávania. Určitou školou pre nich bola zrážka s realitou. Veľa vecí sa tým vyrieši. Lebo napokon zistili, že služobník je tu predovšetkým, aby bol k dispozícii ľuďom, aby im slúžil. A tí ľudia sú rôzni. Okrem toho, práca pri tvorbe nového zboru ide pomaly. Ak tam boli zlé motívy, realita mu môže pomôcť transformovať jeho pohľad. 

Aké iné zaujímavé misijné aktivity sa v rámci vášho networku objavujú?

B: Na Veľkej Lhote, čo je dedina, majú výbornú prácu s deťmi. Každý týždeň k nim na detský klub príde z okolia až 60-80 detí. Na to nadväzuje dorast a mládež. Na Vsetíne robia tzv. Manželské večery. Manželské dvojice prídu na stretnutie, kde im pustia buď video alebo je tu nejaká prednáška a sami manželia spolu potom o tejto téme diskutujú. K tomu je pre nich pripravené príjemné prostredie s nejakým jedlom. Je to veľmi populárne. Ďalej sa robia kurzy o výchove detí, tam diskutujú všetci dospelí spoločne. V Olomouci a Brne sa zasa venujeme vysokoškolákom, keďže sú to univerzitné mestá. 

Viem, že máte jedno veľké spoločné stretnutie v rámci celého networku. Sama som ho zažila, bolo to skvelé.

B: Áno. Kedysi bývalo dvakrát za rok, teraz iba raz. Druhýkrát bývajú tieto akcie na regionálnej úrovni. Tiež organizujeme stretnutia vedúcich z rôznych zborov. 

Akú rolu dnes v celom Networku zohrávaš ty?

B: Ja som stále kazateľom na Vsetíne, aj keď fyzicky bývam v Olomouci. Pomáham tu v Olomouci v zbore a tiež v Brne. Starám sa o výchovu nových vedúcich. 

Ďakujem za rozhovor.Bedřich Smola má 39 rokov. S manželkou Lenkou býva v Olomouci.