Z dobrej skvelá mládež #2 Úspech nástupcov

V tomto päťdielnom seriáli uvažujem nad tým, ako sa poznatky z knihy od Jima Collinsa „Z dobrého skvelé“ dajú aplikovať do služby v cirkvi, mládeži či práce s dobrovoľníkmi. V minulom diely som písal o optimisticky realistickom vedení. Dnes budem písať o zameraní na úspech nástupcov.

Kto je tu pre koho?

Podľa Jima Collinsa, lídri, ktorí budujú nie priemerné, ale skvelé spoločnosti, majú jednu veľmi silnú ambíciu: nastaviť svojich nástupcov na úspech. To znamená, že „chcú svoju spoločnosť vidieť ešte úspešnejšiu v ďalšej generácii, cítiac sa pohodlne pri predstave, že väčšina ľudí ani len nebude vedieť, že korene tohto úspechu siahajú k ich úsiliu“. Možno sa to zdá ako samozrejmé, no podľa Jima v spoločnostiach, ktoré zlyhali v snahe stať sa skvelými, lídri „často zlyhali nastaviť spoločnosť na úspech v ďalšej generácii“. „Napokon, čo je lepším svedectvom vašej osobnej veľkosti, než to, že miesto sa po vašom odchode rozpadne?“ Je to veľká téma. Ako keby v tomto zmysle existovali dva typy lídrov.

Prvý z nich je líder typu „vy ste tu pre mňa“. Alebo inak – „one man show“. Celú organizáciu, tím či komunitu chápe ako zdroje, ktoré mu pomáhajú zažiariť. Všetko v komunite/organizácii je o ňom a keď on už jedného dňa nebude v jej čele, všetko bude oničom. Neznesie okolo seba lepších, skúsenejších či schopnejších lídrov, pretože by ho mohli zatieniť. Nevytvára atmosféru, kde by ostatní ľudia rástli a stávali sa samostatnými a kompetentnými. Vyhovuje mu stav, kde ostatní sú tam len od toho, aby napĺňali jeho sny a masírovali jeho ego.

Druhý z nich je líder typu „som tu pre vás“. Tento rozumie, že komunita/organizácia nemôže byť o ňom a dlhodobo stáť na ňom. Ako svoje poslanie vníma rozvíjať ľudí, ktorých vedie, tak, aby jedného dňa mohli bez jeho pomoci pokračovať ďalej. Svoje postavenie v čele komunity/organizácie chápe ako možnosť disponovať a vytvárať zdroje, ktoré smeruje k ľuďom pod ním a možnosť vytvárať také prostredie, kde sa ľudia vypracujú. Niežeby nemal ambície. Naopak! Má ich veľké. No jeho najväčšou ambíciou je nastaviť svojich nástupcov na úspech.

Zodpovednosť pásť stádo

Ak to ešte k tomuto riadku nie je jasné, tak prvý typ lídra je nežiadúci a druhý veľmi, veľmi, veľmi žiadúci 🙂 Žiaľ, v každom – aj cirkevnom – prostredí sa stretáme s lídrami typu „vy ste tu pre mňa“. Ak by sme ich prirovnali pastierom, ktorí pasú stádo, tak potom sú ako takí, „ktorí pasú samých seba“. Píše o tom prorok Ezechiel v Biblii, keď kritizuje vodcov Izraela. Ďalej pokračuje:

„Či pastieri nemajú pásť stádo?  Jete tuk, odievate sa vlnou, zabíjate tučné zvieratá, ale stádo nepasiete. Slabé ste neposilňovali, choré neliečili, poranené neobväzovali, porozháňané nezavracali, ani stratené nevyhľadávali, ale ovládali ste ich mocou a násilím. Rozpŕchli sa, boli bez pastiera, slúžili za potravu všelijakej divej zveri a boli rozptýlené. Moje ovce blúdili po všetkých vysokých kopcoch. Moje ovce sú rozptýlené po celej šírej krajine, ale ich nik nehľadá.“

Budujú si svoje ego, svoju úlohu viesť vnímajú ako príležitosť zviditeľniť sa, realizovať sa, využívajú ostatných na posilnenie svojho statusu… Je to natoľko vážny problém, že prorok Ezechiel zjavuje Božie rozhodnutie:

„Hľa, ja som proti pastierom, budem požadovať svoje stádo z ich ruky a nedovolím im pásť stádo. Pastieri už nebudú vypásať samých seba, lebo vytrhnem svoje ovce z ich úst a už im viac nebudú pokrmom.“

Potom Ezechiel hovorí, že Boh Izraelu pošle pastiera typu „som tu pre vás“. Izrael takého potrebuje. Cirkev takého potrebuje. Národy takých potrebujú. Organizácie takých potrebujú. Je to veľká výzva. Kľúčová. Ak si líder, ak si dostal do svojich rúk zverené „stádo“, aké je tvoje nastavenie? Je tu ono pre teba, alebo ty preň?