Ako motivovať a pritom nemanipulovať? [Tibor Máhrik]

Iba motivovaný človek robí svoju prácu s nasadením, vášnivo, s radosťou, zápalom a tvorivo. Demotivovaný človek je brzdou v každom kolektíve. Naopak – iba niekto, kto „horí pre vec“ dokáže zapáliť ďalších.

Ako motivovať a pritom nemanipulovať?

Tie dve slová „motivácia“ a „manipulácia“ označujú pomerne odlišné veci, ale v praxi sa niekedy, žiaľ, prekrývajú. A ľudia ich aj nesprávne zamieňajú. Pri manipulácii dochádza k tomu, že človek je získavaný pre také činnosti, postoje a prípadne vyjadrenia, ktoré nie sú na osoh ani jemu samotnému, ani ľuďom všeobecne, ale profituje z nich nejaká skupina alebo jednotlivec pre ciele, ktoré nie sú ani správne ani dobré.

Pri motivácii sa dávajú do pohybu pozitívne vnútorné sily v človekovi na to, aby sa nadchol pre nejakú prácu, cieľ, smerovanie v živote. Motivovaný človek vie, čo robí, prečo to robí a pre koho to robí. Zmanipulovaný človek je podvedený. Hýbe ním strach, falošné emócie a iluzórna predstava budúcnosti. Budúcnosť je preto z istého hľadiska dôležitý faktor pri posudzovaní toho, či hovoríme o motivácii alebo manipulácii.

Dôvod motivovať

Zodpovedzme niekoľko dôležitých otázok. Prvá – treba vôbec motivovať? Nie je to ľudská intervencia do Božieho diela? Odpoveď je jasná – treba! Písmo nalieha na rodičov, aby motivovali svoje deti k správnym hodnotám a životu. Apoštoli motivovali svojich nasledovníkov a vyzývali k tomu, aby motivovať (povzbudzovať) neprestávali. Prečo? Iba motivovaný človek robí svoju prácu s nasadením, vášnivo, s radosťou, zápalom a tvorivo. Demotivovaný človek je brzdou v každom kolektíve. Naopak – iba niekto, kto „horí pre vec“ dokáže zapáliť ďalších. Iba motivovaný človek unesie aj neúspechy a prekážky.

A presne o to ide. Evanjelium je totiž epidémia záchrany a nádeje, ktorá sa šíri tam, kde je láska a teda aj nadšenie, radosť. Abrahám vstal ochotne a s odhodlaním na cestu do zasľúbenej zeme. Mohol byť nemotivovaný? Mojžiš musel prekonať skepsu, aby sa vrátil do Egypta vyviesť Izrael na slobodu. Išlo by to bez motivácie? Eliáš upadol do depresie a stratil motiváciu bojovať… Učeníci na pozvanie Pána Ježiša Krista „hneď“ pustili siete a išli za Ním. Na ceste do Emmaus učeníkom „horelo srdce“ pre posolstvo Slova… Môžeme povedať, že motivácia predstavuje akýsi dáždnik, pod ktorým nachádzame dôležité duchovné kvality a disciplíny, ktoré tam vyrastajú a kvitnú, pričom sú chránené pred skepsou, neochotou a laxnosťou padajúcou v daždi dnešnej kultúry a životnej filozofie.

Kontext motivovania

Kedy treba motivovať?– je druhá otázka. Dobrý líder svojich teamových kolegov neustále motivuje. V dnešnej dobe to nie je ľahká vec. Pretože životná filozofia dneška pravý význam motivácie ani nepozná. Hovoríme o „barteri“, teda niečo za niečo. Spravím pre teba niečo… ale chcem za to niečo. Funguje to nielen v biznise, ale aj v cirkvi – žiaľ. Častou „motiváciou“ bývajú peniaze. Nehovorím proti platom pre kazateľov a iných pracovníkov. Hovorím proti tomu, aby v zbore sa služba merala výškou peňazí. Milovanie peňazí je smrť. A život je tam, kde je láska a láska je tam, kde je radostná ochota čistej motivácie človeka. Viete si predstaviť rodinu, v ktorej by si „platili“ služby medzi sebou? Motivačné za vysávanie v sobotu bude 10EUR, za umytie riadov 5 EUR, vyčistenie WC 7 EUR… Druhým problémom dneška je neochota, apatia a nezáujem. Takých ľudí je ťažké motivovať. Dnes by som už nestrácal čas liatím vody do deravej cisterny. Treba hľadať tých, ktorých posiela Duch svätý do služby. Tí čakajú na motiváciu. A takí sa aj motivovať nechajú. A nesú čoskoro ovocie.

Nástroje motivovania

Tretia otázka je – Čím motivovať? Ako? Odpovede sme naznačili hore vyššie. Každý líder učí vidieť veci v perspektíve zjavenia v Písme svätom a pri motivácii musí vychádzať z brutálnej pravdy:

1. Boh ti dáva dary na to, aby si Mu slúžil. Nie preto, aby si sa staral len o seba a svoj biznis. [Ef 4,16]
2. Pán neba a zeme hovori: Kto bude slúžiť mne, toho bude ctiť Otec. [Jn 12, 26] Teda istá budúcnosť. Nie prelud.
3. Môže byť niečo väčšie a krajšie a zmysluplnejšie, ako byť zapojený do „projektu večnosti“? Firmy vznikajú a zanikajú, národy menia svoje hranice, kultúra svoje paradigmy… ale Cirkev je tu a bude až do skonania sveta. [Mt 28,20] Investovať svoj život v spojení so zborom je najlepšia investícia, ktorú môže človek urobiť.
4. Božie požehnanie je realita, ktorá prichádza do životov tých, ktorí slúžia Baránkovi. [Ef 3,8-11] Pán Boh požehnáva jednotlivcov, rodiny, zbory i národy.
5. Tým, že slúžiš, rozvíjaš aj samého seba. Ak sa zapojíš do duchovného diela v zbore, získavaš veľmi potrebné zručnosti, ktoré sa ti zídu v živote a aj v biznise. Teda istým spôsobom platí to, že investovaním do iných investuješ do seba. Vlastný rozvoj však nesmie byť prioritný, ale by-product, akýsi bonus, ktorý sa dostaví v dôsledku správne motivovanej služby. Tento argument som často dával hyper-ambicióznym rodičom, ktorí mali sklon vidieť čas ich detí strávený v cirkvi ako „stratu“ pre ich kariéru a osobnostný rozvoj. Žiadny krúžok športový, umelecký či bádateľský neponúkne dieťaťu to, čo môže ponúknuť dorast, či fungujúca mládež.
6. Cirkev bez teba pôjde ďalej. Ty bez cirkvi nepôjdeš.

Riziká motivovania

Štvrtá rovina súvisí s premotivovanosťou. Je to ako v športe alebo v umení, či iných činnostiach. Premotivovaný človek prepáli tempo, snahu, energiu… a spôsobí viac škody ako osohu. Sebe aj druhým. Premotivovaný vedúci dorastu nevníma skutočné možnosti svojej skupiny. Ignoruje hranice a obmedzenia v svojom kontexte. Sníva nereálne sny, ktoré deformujú život v komunite. Uháňa druhých ale nevedie ich. Na druhej strane dajme pozor, aby sme nesprávne neoznačili vizionárov za premotivovaných lídrov! Jozue ani Kaleb určite na hraniciach zeme zasľúbenej neboli premotivovaní, keď volali Boží ľud do boja s obrami…

Piata rovina je varovaním, ako to nerobiť. Videl som mnohé chyby a zlyhania, ktoré majú na triku vodcovia, resp. lídri, ktorí „získali“ človeka pre prácu v zbore, či v misii, ale urobili hrubé chyby.

1. Nesmieme motivovať človeka do práce, ktorú nezvládne a v ktorej ho/ju necháme bez pomoci.
2. Nesmieme sľubovať to, čo nevieme splniť.
3. Ak poveríme niekoho k službe, musíme byť blízko, po ruke, dostupní a kompetentní. Musia vedieť, že za nimi stojíme a kryjeme im chrbát, že urobíme pre nich všetko, čo bude v našich silách a možnostiach.
4. Ak motivujeme človeka do služby, musíme mať jasnú perspektívu, plán a riešenia rôznych alternatív, ktoré môžu nastať. Ak toto vedúci nemá, nie je dobrý vedúci. Nemal by viesť.
5. Ak dôjde k zlyhaniu služobníka, dobrý vedúci nepristupuje nadradene z morálneho „vrchu“, ale ide na kolená spolu s ním ako ten, ktorý je „väčší hriešnik“. Takéto duchovné puto vytvára tie najsilnejšie väzby v službe, ktoré pretrvajú roky.

Motivácia je teda veľmi silným nástrojom v rukách lídrov. Nie je to však zručnosť, ktorú sa naučíme na kurze alebo školení. Je to kvalita, ktorá sa rodí v teréne, v živote. Najmä vtedy, ak my sami sme zažili niekoho, kto taký dar mal.