Je Biblia jasná? (IV.)

Biblia: Zložitosť jej prekladov (I. časť)

Prečo mi v Slovenskej Ekumenickej Biblii chýbajú nejaké verše? Prečo moja verzia Biblie je iná? Prečo sa v mojej Biblii koniec Markovho evanjelia nazýva „Kánonický dodatok evanjelia?“ Prečo má moja Biblia niekedy v poznámke pod čiarou, že „text nie je jasný“ alebo odkazy na iné rukopisy?

Veľa logických otázok, veľa nelogických odpovedí. Väčšinou nájdeme odpovede, ktoré sú bližšie ku konšpiračným teóriám: „Tá Biblia je ekumenická“ (nie je Biblia ekumenická odkedy vznikla? Nemá sväté knihy Judaizmu spolu s kresťanskými? Nie je používaná všetkými kresťanmi z rôznych denominácii?). „Niektorí ľudia chcú odstrániť ten alebo onen hriech, preto si vyberajú tú nejasnejšiu verziu.“ „Zjemňujú“ Božie Slovo, „je to Biblia Antikrista.“ Sú to odpovede, ktoré vzbudia strach a odmietnutie, hlavne keď pridáme absolútne odsúdenie či hrozbu: „Kto uberie alebo pridá len jedno písmeno alebo čiarku…“, v ktorom sú spojené dva úplne odlišné verše (Zj. 22:18-19 a Mt. 5:18, SEB).

Pravda je, že niektoré Biblie odstránili niektoré verše, zmenili nejaké slová a pridali kritický aparát pod čiarou. Ako máme tomu rozumieť?

Každá Biblia je preklad, má teda základ v inej verzii, preklade alebo pri najlepšom v iných rukopisoch. V biblických rukopisoch je niekoľko textualných variantov, nejasností, medzier, poznámok a chýb kvôli ich kopírovaniu počas storočí. Takže biblisti majú dva ciele pri textuálnej kritike: prvý je zrekonštruovať históriu prenášania biblického textu a druhý je snažiť sa text obnoviť do pôvodnej podoby najlepšie, ako sa len dá.

Veľmi dlho mali biblisti k dispozícii len neskoršie rukopisy, rukopisy zo stredoveku a záznamy, ktoré nazvali „Textus Receptus“ (prijatý text), ktoré boli najstaršie tlačené verzie. Časom sa ale našli staršie texty a teda pôvodnejšie alebo bližšie k originálom, ako neskôr ukážeme. Znamenalo to, že Textus Receptus sa stal len čiastočnou referenciou, pretože obsahoval dosť chýb.

Erazmus Rotterdamský vydal v 1522 preklad zo všetkých gréckych rukopisov Novej Zmluvy, ktoré vtedy mali. Tato verzia mala 2 stĺpce: v jednom mal latinskú verziu (Vulgáta, z roku 382 po Kr.) od Sv. Jeronýma, a v druhom mal svoju verziu z gréckych rukopisov. Ľudia ich  takto mohli porovnávať, a to spôsobilo veľký šok: ľudia si všimli, že bolo veľa rozdielov medzi Vulgátou a novou gréckou verziou.

Poznáme cca. 5.000 rukopisov iba z Novej Zmluvy písaných v gréčtine. K tomuto musíme pridať asi o 10.000 viac v rôznych iných verziách alebo jazykoch. Tiež musíme brať do úvahy veľké množstvo citácií od Cirkevných Otcov. Keď to celé spočítame, zistíme, že existuje medzi 150.000 až 250.000 variantov. Neexistuje jedna jediná veta v Novej Zmluve, ktorá nemá inú odlišnú verziu v písanej tradícii!

Našťastie, veľká väčšina týchto variantov sa týka čisto pravopisných alebo gramatických foriem. Málo ktoré sa seriózne týkajú významu textu. Keď sa takéto formy vyskytnú, väčšinou boli vložené zámerne (Trebolle Barrera), ale stále nezmenia všeobecný význam toho, čo kresťanstvo prezentuje ako dogmu alebo pravidlo.

Jeden zaujímavý prípad je verš z Matúša 1:22, ktorý odkazuje na Izaiáša 7:14, preložený ako „Panna počne a porodí syna.“ Hebrejská veta v Izaiášovi 7:14 je ha-almah (הָעַלְמָ֗ה). Gréci, ktorí preložili Starú Zmluvu do gréčtiny veľmi dobré rozumeli, že to slovo znamená „deva“ a preto ho preložili akoo grécke parthénos, ktoré by nikdy neznamenalo „panna.“ Boli to kresťania, ktorí to slovo interpretovali ako „panna“. Izaiáš v skutočnosti hovorí o dievčati, ktoré nikdy nemala predtým menštruáciu. Nie je to teda textualná chyba, variácia alebo nejaké ťažké slovo, ale cielená chyba prekladu s doktrinálnym cieľom.

Bola panna? Bez pochyby, Izaiášove slovo opisuje mladé dievča, a je logické predpokladať jej panenstvo. Ale nie je to jej panenstvo, ktoré sa text snaží zdôrazniť, pretože Izaiáš nedáva dôraz na sexualitu, ale na vek. Zázrak v Izaiášovi nie je v asexuálnom počatí, ale v tom, že dievča, ktoré ešte nemohla byť tehotná kvôli jej veku, počala a porodila. Keď uviedol myšlienku panenstva ako hlavnú tému Ježišovho počatia, kresťanstvo uviedlo aj myšlienku sexuality ako hriešnej.

Aj Vulgáta aj Textus Receptus boli verzie založené na čiastočných, neúplných, nie tak starých textoch, ktoré boli plné chýb. Veľa z Biblií, ktoré sa používali dlhé roky, mali ich základ v týchto dvoch verziách. Je to ako napríklad anglická verzia „King James Version“ (KJV), ktorá bola dlhé roky najpoužívanejšia v anglicky hovoriacom kresťanskom svete. Táto Biblia sa stala v podstate „normou“ pre tých kresťanov do takej miery, že sa aj modlili v tej „reči.“ Jeden z dôvodov, prečo sa KJV stala normatívnou je preto, že sa stala „protestantskou bibliou“ a radikálne sa oddelila od akejkoľvek „katolíckej“ verzie, hoci aj tí už mali lepšie preklady, ktoré vychádzali z Masoretských textov Starej Zmluvy a z Kritického Gréckeho Textu pre Novú Zmluvu. Vzájomný „sektárizmus“ ich prinútil hovoriť, že ich verzia bola skutočne zjavené Božie Slovo, a že akákoľvek iná verzia tým nebola.

Jeden príklad nájdeme v texte z Lukáša 17:21, kde v slovenskom preklade nájdeme „Lebo Božie Kráľovstvo je medzi vami,“ kým iné preklady (ASV alebo KJV v angličtine) to preložia ako Lebo Božie Kráľovstvo je vo vás.“ Tento posledný preklad sa zdá správnejší, ak sa pozeráme napríklad na grécky lexikón Strong (G1787 – ἐντός).

Ale ako môžeme povedať, že tento alebo tamten preklad používa lepšie texty ako ten druhý? V krátkosti vám preto porozprávame dva príbehy, ale to si necháme na ďalší článok, aby sme tomu poriadne porozumeli.

Predchádzajúce články nájdete tu:

–Úvod

–Zložitosť jej jazykov

–Zložitosť jej textu

-Zložitosť jej prekladov (II. časť)

So súhlasom autora prevzaté z blogu „Imperfectos“ (Nedokonalí), od Josého Chacona.