Je Biblia jasná? (II.)

Biblia: Zložitosť jej jazykov

Biblia je jasná! Počujem túto vetu veľmi často, hlavne pri napätých situáciach. Je to veta, ktorou sa snažíme ukončiť diskusie, dať všetky argumenty dú kúta nedôležitých vecí a ukázať samých seba ako vyšších od akejkoľvej myšlienky, ktorá je nám protivná. Táto veta ukončí akýkoľvek rozhovor, lebo sa vyvyšuje ako najlepší možný argument so slovami: „Biblia je jasná, keď hovorí, že…“.

Židovská spisovateľka Eliete Abécassis nám vo svojom teologickom románe „Qumran,“ venuje tento krásny odsek:

„V Biblii, ktorú ja čítam, nie je prítomný čas, a ten budúci a minulý sú takmer rovnaké. V istom zmysle, minulosť sa vyjadruje pomocou budúcnosti. Hovorí sa, že aby si tvoril minulý čas pridáš jedno písmeno, „vav,“ k budúcemu času. Volá sa to „kopulatívný vav“. Ale toto písmeno znamená tiež „a,“ takže keď čítame časované sloveso, môžme to prekladať napríklad ako „robil“ alebo „urobí“.

Ďalej dá spisovateľka, ktorá je tiež režisérkou, do úst zapisovateľa svätého textu tieto slová:

„Každé písmeno je celý svet, každé slovo je celý vesmír […] Ako moji predkovia, píšem do veľmi tenkej zvieracej kože, do ktorej som predtým než som začal písať,  nakreslil čiarky s mojím perom, aby som zabránil tomu, že by sa moje pierko stratilo zo svojej cesty a zablúdilo medzi písmenami, hore a dole, mimo tých čiarok, po ktorých má ísť. […] Je to rez do samotnej kože, ktorá má byť dostatočne hlboká, aby ho bolo dobre vidno, ale zároveň jemná, aby rez neprešiel naskrz. […] Pomaly pokračujem vo svojej práci. Keď prídem nakoniec zvitku, opatrne ho zošijem, aby som nezlomil pergamen, a začínam s ďalším. Musím písať celý text bez prestávky, pretože, keby som sa pomýlil, nedá sa to vymazať, a ani nemôžem začať od začiatku. Začnem najprv s tým, že si zhromaždím svoje myšlienky a spomienky, pretože si nemôžem dovoliť spraviť chybu. Ale ak by som aj chybu spravil, ak sa mi pohne pierko a moja rovná čiarka skočí krivo, môžem to opraviť bez toho, aby som to zničil tak, že napíšem iné pismeno nad alebo pod to pôvodné. Takže, ak chceš čítať môj text s úplnou presnosťou, nezabudni čítať aj medzi riadkami.“

Takto opisuje Abécassis prácu zákonníka, pisára Biblie. Ukazuje nám ťažkosť, zložitosť procesu, spojenú s únavou, bolesťou, ktoré by mohli tú prácu ovplyvniť. Aby sme napravili chyby pisára, Abécassis nám pripomína, že nemôžeme zabudnúť „čítať aj medzi riadkami“.

Prvá zložitosť Biblie sa nachádza v jazykoch. Každý čitateľ Biblie musí vedieť, že  bola písaná v hebrejčine, aramejčine a gréčtine Septuaginty (LXX) a Novej Zmluvy. Ale Biblia je tiež spojená s okolitými jazykmi tej doby, ktoré ovplyvnili jazyky používané v Biblii, tak ako aj my v slovenčine máme čechizmy alebo slová, ktoré pochádzajú z nemčiny. Jazyky ako akkajdščina, ugaritščina, fénitščina a neskôr latinčina, sýrčina, koptščina alebo arménščina ovplyvnili biblické texty.

Práve preto renesančné verzie Biblie boli polygloti, teda mali viacero jazykov v jednom texte. Orígenesova verzia v 3. storočí po Kristovi sa volala “Hexaplá,“ pretože mala 6 stĺpcov so 6 verziami toho istého textu. Tie verzie boli: hebrejčina, hebrejčina s gréckymi znakmi, Aquilov grécky preklad, Symmachosov preklad, Septuagintu a Theodontiov preklad.

V Starom Zákone je hebrejský jazyk nazvaný ako „jazyk Kanánu“ (Is. 19:18) alebo „jazyk Židov“ (Is. 36:11). Tento jazyk obsahuje 22 spoluhlások. Niektoré z týchto spoluhlások, nazvané BeGaDKeFaD (b, g, d, k, f, d) majú dvojité znenie, podľa toho, aké spoluhlásky majú vedľa seba. Písmená alef (א) a ayin (ע), neznelé glotálne plozivá a znelé glotálné frikatíva boli často pomýlené a z toho vzniklo veľa variacíi. Biblista Julio Trebolle poukazuje napríklad, že keď si pomylime alef za ayin, to, čo by malo znamenať „nad“ znamená „do/k“.

V samotnej Biblii mali važné problémy s jazykom. Rôzne dialekty spôsobili veľké konflikty. Niekedy jedno slovo trochu inak vyslovené mohlo mať úplne iný význam a dokonca aj spôsobiť smrť, ako v knihe Sudcov 12:5-6, kde zmätok pri vyslovení slova shibbolet (שִׁבֹּ֜לֶת), ktoré prezradilo mnoho Efrainitov, ktorí to vyslovili ako sibbolet (סִבֹּ֗לֶת) a boli za to zavraždení.

Na začiatku sa hebrejský jazyk písal len spoluhláskami, bez samohlások, takže niekedy spoluhlásky mohli fungovať tiež ako samohlásky keď boli na konci slova, a toto spôsobilo veľa nedorozumení. Vieme si predstaviť, aké ťažké to muselo byť pre pisárov skopírovať text bez samohlások a prízvukov. Trebolle nám dáva ďalší príklad, keď nám pripomína, že v 1. Kráľov 5:32 nájdeme v Masoretskom texte slovo boné, čo znamená „stavitelia,“ ale v jednej kópii Septuaginte sa písalo bené, čo znamená „synovia“. Takže tú istú vetu môžeme čítať ako „Šalamúnovi stavitelia“ alebo „Šalamúnovi synovia“. Iný príklad môže byť spojenie spoluhlások „MLK,“ ktoré môžu znamenať „kráľ,“ ak pridáme samohlásky „MeLeK,“ alebo to môže znamenať „kraľoval,“ ak prídame samohlásky „MeLeK“.

Tiež, ako čas plynul, slová mohli meniť pôvodný význam; tak ako v slovenčine „nebo“ môže znamenať atmosferická obloha nad zemou s obvykle modrou farbou alebo miesto duchovného blaha, tak aj slovo olam mohlo mať význam „večnosť“ alebo neskôr znamenalo jednoducho „svet“.

Keď sa pozrieme na Novú Zmluvu, môžeme hovoriť, že je napísaná v gréčtine „koiné“ alebo spoločnej. Preklad Starej Zmluvy do gréčtiny bol tiež písaný v tomto jazyku, čo bol bežný jednoduchý jazyk. Tento jazyk mal základnú štruktúru attičtiny s vplyvom ionštiny, dórčtiny a aiolčiny, okrem latinčiny a iných semických jazykov.

Ako vidíme, Biblia je spojenie starých, pomiešaných jazykov, tisíc-krát skopírovaných ľuďmi, ktorí nemali k dispozícii digitálne ani elektronické zariadenia. Ako hovorila Eliette Abécassis v jej knihe: „Každé písmeno je celý svet, každé slovo je celý vesmír.“

Práve preto, hovoriť, že „Biblia je jasná,“ je útok proti prirodzenosti samotnej Biblie. V tomto článku sa na to pozeráme z 3 perspektív:

-Zložitosť jej jazykov.

–Zložitosť jej textu.

–Zložitosť jej prekladov (I. časť)

–Zložitosť jej prekladov (II. časť)

So súhlasom autora prevzaté z blogu „Imperfectos“ (Nedokonalí), od Joseho Chacona