Nikdy sme nemali tak skvelé kamarátstva

Maša Horova a Yarka Naumenko prišli na Slovensko po začiatku vojny na Ukrajine. Maša s rodičmi a troma súrodencami do Žiliny, Yarka s mamou najskôr do Bardejova. Neskôr si našla rovnakú komunitu ako Maša v Cirkvi bratskej v Žiline. 

Maša pochádza z Cherkasy, veľkého mesta v centre Ukrajiny, 200 km od Kyjeva. Mesto je pomerne bezpečné, preto tu už od r. 2014 nachádzajú útočisko utečenci z východu Ukrajiny. 

„Najskôr sme nemali veľa mládeže a ani aktivity pre nich, ale v r. 2017 prišli do Cherkasy ľudia z jedného malého zboru z východu. Mali medzi sebou mladých a hlavne chuť a túžbu niečo pre nich robiť. A tak sme organizovali prvý letný mládežnícky tábor.“ 

Maša mala vtedy len 13 rokov a nemala poňatie, čo taký tábor obnáša. Chcela sa najskôr iba zúčastniť. Len sa zistilo, že nie je dosť ľudí do tímu, ktorý by tábor pripravil a tak prežila krst ohňom a rovno ju zapojili do tímu. Odvtedy robí tento baptistický zbor tábory každý rok. Spolupracuje s organizáciou Josiah Venture a preto sú tábory v podobnom nastavení ako naše Edge campy. 

Keď prišla Maša na Slovensko, automaticky si našla komunitu s mladými. Prvý rok iba sledovala a konečne sa prvýkrát v živote stala iba „obyčajnou“ účastníčkou letného Edge tábora, ale potom sa už hneď zapojila do tímu. Tímu tábora aj tímu pre prípravu pravidelných mládežníckych stretnutí počas školského roka. „Nechcela som iba prijímať, ale aj dávať.“

Ako sa zmenila situácia v Cherkasy po začiatku vojny? Určite veľa ľudí z mesta odišlo. 

„Niektorí odišli, ale veľa nových prišlo zasa z východu. Okrem toho prichádza stále veľa mladých prostredníctvom táborov. Lebo tie sme neprestali robiť ani počas vojny. Cherkasy zostáva stále pomerne bezpečným priestorom. Keď pozerám fotografie z môjho zboru, zisťujem, že poznám asi tak desať percent ľudí. Ostatní sú noví. Mládežnícka práca sa pretavila do klubu s názvom Iceberg. A začali sme robiť tzv. Klub dobrého tesára.“

Čo si pod tým predstaviť? „Starší a skúsenejší muži sa venujú chlapcom. Učia ich manuálne pracovať s drevom. Začalo to v našom zbore a rozšírilo sa to do ďalších baptistických zborov. Naši to chodia prezentovať ďalej, kde ešte nezačali.“

Yarkina situácia je smutnejšia. Jej charizmatický zbor leží v Kramatorsku v Doneckej oblasti. Už od 2014 sa mesto zmietalo v zápase o to, kde povedie hranica. Nakoniec zostalo Ukrajine. Yarkin zbor je maličký, mládeže bolo pomenej a hoci boli mnohé pokusy o rozbehnutie práce a pozvania nových ľudí, celkom sa to nepodarilo. Po začiatku vojny v 2022 veľa ľudí z mesta odišlo. Hlavne rodiny s malými deťmi. 

„Pokiaľ viem, zapojili sa do zborov v novom pôsobisku,“ hovorí Yarka. Pastori a vedenie zboru sa pravidelne vracia do Kramatorska a snaží sa pomáhať tým, ktorí tam ešte zostali. Väčšinou starší ľudia, ktorí už nevládali odísť. Nosia im humanitárnu pomoc, ale aj slovo. Miestny zbor slúži viac ako miesto týchto stretnutí. 

Yarka sa podobne ako Maša zapojila do tímu mládeže v Cirkvi bratskej v Žiline. 

„Ako sa vám páči na Slovensku? Čo najviac?“ Maša študovala na Ukrajine na univerzite angličtinu, teraz pokračuje na Žilinskej univerzite. Rodičia si v Žiline našli prácu. Súrodenci chodia do školy. 

Yarka ukončila vysokú školu online a už má plány na to, kde sa zamestná. Má rada tanec, rada by ho využila v rámci služby mladým. Maša zasa hudbu. Chcela by sa naučiť hrať na gitare. Ale najviac sa im na Slovensku páči komunita. Obidve prikyvujú. Komunita cirkvi a mládeže, kam sa zapojili. „Neveriaci človek by to nepochopil, ale my sme tu veľa získali aj za takýchto okolností. Nikdy v živote sme nemali takéto priateľstvá.“Pán Boh je dobrý. Hoci odišli za ťažkých okolností, napokon im dal niečo ešte lepšie. A doma tiež neprestal konať. Obidve dievčatá sa už druhýkrát v lete vracajú domov na Ukrajinu, aby tam pomáhali na miestnych táboroch. So sebou si vždy berú svojich nových kamarátov zo Žiliny.