Rozhovor s Honzom Heřmanským o portále HledamBoha.cz

Portál HledamBoha.cz je miestom, kam ktokoľvek môže napísať a hľadať odpovedi na otázky viery, dozvedieť sa, čo hovorí kresťanstvo na konkrétne problémy, môže nájsť spriaznenú dušu, ktorá ho vypočuje a pokúsi sa mu poradiť v zložitých životných situáciách alebo si môže i posťažovať na sklamanie z cirkvi. Je to skvelá on-line služba, funguje zdarma s pomocou asi 45 dobrovoľníkov a jej riaditeľom bol osem rokov Honza Heřmanský. V rozhovoru s ním som sa zaujímala, ako to všetko vzniklo, ako to funguje a aké názory má sám Honza na osobnú evanjelizáciu.

Honza, ako táto myšlienka vznikla?

Táto myšlienka vznikla vo Francúzsku, kde muž menom Eric Célérier, pastor a zaujímavá osobnosť, vytvoril webovou stránku ConnaitreDieu.com (Poznať Boha) a bol veľmi prekvapený, koľko ľudí na to reagovalo, koľko ľudí využilo možnosť položiť anonymne otázky o viere, o kresťanstve apod. Neskoršie sa spojil s tímom ľudí z Nizozemska, ktorí chceli robiť niečo na spôsob Alfa kurzov online. Vznikol network Jesus.net a vytvorili rôznu nadväzujúcu starostlivosť o ľudí, ktorí na web napíšu, systém, ako konkrétneho človeka spojiť s dobrovoľníkmi, kresťanmi, ktorí sa mu budú venovať. V Čechách sme to sledovali. A postupne vznikli podobné platformy, ako napr. Promisecz.org na Sliezsku. A tiež HledamBoha.cz. Asi pred 8 rokmi som do neho nastúpil a dostal som tento projekt na starosť. Priznávam sa, že som k tomu bol dosť skeptický. Mal som pocit, že v Čechách, v našej ateistickej kultúre, to nebude fungovať. Ale v priebehu prvého roka som bol hodne prekvapený, že začali písať desiatky až stovky ľudí, ktorí mali otázky o viere, o zmyslu života a mnohé iné. Dostali sa do ťažkej životnej situácie a premýšľali, či kresťanstvo, Boh, k tomu nemá čo povedať. Postupne sa na základnú myšlienku začali nabaľovať ďalšie možnosti: webová stránka, online kurzy, sociálne siete, video tvorba. Zásadné je, že okolo toho vyrástol tím asi 45 dobrovoľníkov, ktorí sú vyškolení a píšu si s ľuďmi. 

Dá sa povedať, že ste boli inšpirovaní príkladom Francúzska a vytvorili niečo české? 

Áno, ale sme zároveň súčasťou systému Jesus.net, kde jednotlivé krajiny vzájomne zdieľajú nástroje, zdroje a pomáhajú si. 

Na vašej webovej stránke sú uvedené rôzne formy, ktoré môžu ľudia využívať pri osobnom vzdelávaní. Čo všetko ponúkate?

Cestičiek je množstvo, viac ako nájdete na webu. Priamo na webe je uvedená možnosť písať si s online sprievodcom. Potom sú k dispozícii online kurzy, ktoré sú vedené tiež sprievodcom. Podobne sa môžu ľudia pýtať a kontaktovať nás cez sociálne siete, Facebook a Instagram. V podstate všade, kde sa prezentujeme, nám môžu ľudia napísať a dostanú sa do kontaktu jeden na jedného s nejakým sprievodcom, vyškoleným dobrovoľníkom.

Online sprievodca znamená, že si dobrovoľník so záujemcom iba píše alebo využíva aj rôzne video hovory?

Začína sa to tým, že si vymieňajú emaily a odkazy, ale naším zámerom je, aby postupne prešli k takým formám ako skype, zoom nebo dokonca k osobnému stretnutiu. Snažíme sa spájať ľudí z rovnakých miest, aby si boli nablízku a operatívne sa mohli stretávať. Rozhodne nechceme našich záujemcov držať iba v online priestore, pokiaľ to nie je nutné.

Rozumiem tomu dobre, že vaši dobrovoľníci sú z rôznych miest? Pokiaľ máte dobrovoľníka a záujemcu o komunikáciu v rovnakom meste, snažíte sa ich spojiť, aby sa mohli osobne stretávať. Je to tak?

Áno.

Sama podľa seba viem, že rozprávať sa s niekým o viere a o Bohu nemusí byť jednoduché. O to viac, pokiaľ má hľadajúci človek nejaký závažný osobný problém. Je to veľká zodpovednosť. Akým spôsobom svojich dobrovoľníkov pripravujete, aby dokázali kvalifikovane reagovať?

Príprava trvá zhruba 3 mesiace. Je tam asi 10 krokov, ktoré musia postupne absolvovať. Dobrovoľníkom hovoríme interne e-kouči, pretože sme prevzali určitú filozofiu z koučingu, a síce aby dokázali sprievodcovia klásť dobré otázky. Nechceme byť kresťanmi, ktorí majú všetky správne odpovede, na ktoré sa nikto nepýta. Nechceme ľudí hneď ubiť biblickými pravdami a veršami. Chceme, aby ľudia zažili to, že keď nám napíšu, tak im niekto na druhej strane načúva, niekto ich sprevádza, niekto kladie otázky. To je základný prístup. Pri školení sa rieši komunikácia, náročné situácie v komunikácii. Máme i kurz zdieľanie evanjelia online. Zároveň sa snažíme, aby si dobrovoľníci mohli prakticky vyskúšať túto prácu. Napríklad trénujú, ako písať empatickú odpoveď, alebo ako sa vyhnúť argumentačným faulom. V rámci prípravy si to skúšajú. Meníme si s nimi role a potom im dáme spätnú väzbu, ako ich komunikácia na nás pôsobila. Je jednoduché si v komunikácii niečoho nevšimnúť, niečoho dôležitého, čo ten človek napísal, pýtal sa na to, ale my sme nezareagovali. 

Akí ľudia sa vám ozývajú? Máte nejaký prehľad, či sú to mladí, starší…?

Sú to najrôznejší ľudia. Píšu nám ľudia od mladšej puberty až po 70-80ročných. Záleží, ako sú na tom s internetom. Silnejšiu skupinu máme žien než mužov a napr. z Moravy a Sliezska nám píšu viacej než z Čech. Najviac chyba stredná generácia, ktorá je asi hodne zaneprázdnená. Podobne i naši koučovia sú zmesou rôznych ľudí. Mladších i starších. 

A s akými potrebami sa na vás obracajú? Chcú skôr poradiť v ťažkej situácii, zveriť sa, hľadajú niekoho, kto ich vypočuje alebo sa rovnou zaujímajú o kresťanské otázky, vieru, Boha?

Jedna veľká skupina ľudí sú tí, ktorí riešia nejaký životný problém. Skúšajú, či na to kresťanstvo alebo Boh nemajú nejakú odpoveď, pomoc. To je obecne najväčšia skupina. Ich otázky a hľadanie je odvodené od niečoho ťažkého, čím v živote prechádzajú. Ďalšou veľkou skupinou sú ľudia, ktorí sa zabývajú ezoterikou. To je celkom zaujímavá skupina. Obyčajne sa snažia presvedčiť nás. Nepochybujú o existencii duchovna a chcú sa o tom baviť, ale zároveň, pretože majú len tú svoju vlastnú skúsenosť, tak je ťažké s nimi diskutovať. 

Mávate medzi respondentami aj nejakých provokatérov, ktorí sa vás snažia presvedčiť, že ste mimo? Alebo ľudí, ktorí sú rozčarovaní z cirkvi a potrebujú to niekomu „vytmaviť“?

Všetko z toho (smiech). Za rok nám píše 2000 ľudí, tak medzi nimi sú aj podobné prípady. Ľudia, ktorí sa nám snažia dokázať, že kresťanstvo nemá pravdu a niekedy sú i agresívni. Ale často sa podarí, keď na to zareagujeme s humorom, nadhľadom, že uvidí, že sme normálni a začnú sa s nami rozprávať. A pritom zo začiatku chceli len provokovať. Cirkev obecne je obrovská bariéra, je voči nej množstvo predsudkov. Medzi respondentami sú aj ľudia, ktorí sú kresťanmi, ale prešli nejakou dezilúziou. Niektorí píšu úprimné otázky, ale niektorí sa vyjadrujú proti cirkvi veľmi negatívne. 

Aj mňa sa občas ozvú ľudia zvonku na telefón, často nečakane a chcú sa baviť o duchovných veciach. Môj telefón je totiž uvedený na webovej stránke zboru. Nie som si istá, či som im dobre odpovedala, často je to nečakané.

V tom máme výhodu, že nemusíme reagovať v reálnom čase. Ľudia napíšu a my máme čas si pripraviť reakciu. A i tak sa nám vždycky nepodarí odpovedať tak, ako by to bolo potrebné. Keď sa ľuďom niečo nepáči, čo napíšeme, tak sa koľkokrát už neozvú. Nikdy teda nemáme istotu, či budeme môcť povedať A i B. Začať a pokračovať v diskusii.

Okamih, kedy človek otvorí svoje srdce Bohu a stane sa kresťanom, je veľké tajomstvo, niečo, čo nie je v našich rukách. Úspešnosť podobných projektov ako je váš sa preto nemôže hodnotiť podľa množstva obrátených. Podľa akých hľadísk vnímate úspešnosť vášho projektu?

Niekedy nevidíme, či sa títo ľudia, ktorým sme sa venovali, obrátili. Reálne som videl asi 20 ľudí, ktorí sa stali kresťanmi. Na YouTube máme takéto príbehy natočené. My skôr sledujeme, či sa nám podarí ľudí nasmerovať do cirkvi alebo medzi kresťanov. A to býva ročne od 20 do 50 ľudí. Skúsenosť je, že ich cesta k Bohu býva dlhá. Čo sa týka nasmerovania do cirkvi, problémom býva, že nie vždy majú nejaký funkční zbor v blízkosti a museli by dochádzať hoci aj 50 km. Niekedy si tiež so zborom nesadnú. Než si taký človek nájde spoločenstvo, snažíme sa zostať v kontaktu. 

Čo sa týka kurzov, znamená to, že je určený pre skupinu ľudí?

Nie, všetky aktivity sú vždy jeden na jedného. Človek si vyberie kurz a dostane sprievodcu, ktorý ho týmto kurzom sprevádza. Zámerom je, aby sa mohli spriateliť a dôverovať si, aby si mohli vymieňať odkazy. Hľadajúci, keď má otázky, môže si priamo písať s dobrovoľníkom, ktorý sa mu venuje. Dobrovoľník môže reagovať veľmi flexibilne a individuálne na to, ako hľadajúci kurz prijíma, ako mu rozumie. 

Máte nejaké špeciálne zamerané kurzy?

Máme základný kurz, ktorý sa venuje základom kresťanstva, ale máme i špeciálne kurzy, zamerané na konkrétne problémy. Napr. kurz venovaný pornografii. Teraz už tieto aktivity fungujú pod organizáciou NePornu. Fungovala s nami súbežne 2 roky. Bol to taký náš start up. Ale teraz riešia túto problematiku oni a my s nimi dlhodobo spolupracujeme. Počas kovidu sme rozbehli kurz o strachu a úzkosti, čo je v poslednom čase jeden z najpopulárnejších kurzov, bohužiaľ. Máme i kurz o sexuálnom zneužívaní. Sme si však vedomí, že je to hraničná téma a preto musíme veľmi zdôrazňovať, že nie sme odborníci.

Je v poriadku, keď v rámci odpovedi, povie sprievodca hľadajúcemu NEVIEM?

Určite, ja hovorím, že je to jedna z najlepších odpovedí. Keď nemáme tu správnou odpoveď, tak je to poctivé. To je taký náš pocit kresťana, že musíme na všetko mať správne odpovedi a všetko vedieť. Myslím si, že je lepšie povedať neviem, ako keď sa do toho zapletieme. A naši respondenti by to na nás určite poznali, že si nevieme rady. Na niektoré otázky je tiež dosť ťažko odpovedať. Napr. prečo Boh dopúšťa zlo? V Biblii sú náznaky, ale nie je to tak komplexné, aby sme na to mohli jednoznačne odpovedať. 

Určite so mnou súhlasíte, že evanjelizácia je našou prvoradou kresťanskou úlohou. To, čo sme získali, máme šíriť zasa ďalej. Doba sa mení, obrovské evanjelizácie na štadiónoch alebo na uliciach sú už asi preč. Ako si myslíte, že by sme v dnešnej dobe, mohli svedčiť o Kristovi?

Myslím si, že najúčinnejšie je, keď každý z nás žije otvorený kresťanský život a priatelí sa s ľuďmi okolo. U mňa potom prichádzali chvíle, kedy sa ma moji priatelia na Boha začali pýtať. Nebolo to tak, že by som za niekým šiel a začal mu hneď hovoriť o Bohu, ale skôr tak, že ľudia o mne vedeli, že som kresťan, a keď ku mne mali dôveru, tak prišli a začali sa pýtať, čo to vlastne pre mňa znamená. Napr. sa ma pýtali, čo môžem a nemôžem a človek má príležitosť vysvetliť, že to nie je pointou kresťanstva, čo môže a nemôže. A v rámci takého priateľského vzťahu som mal vždycky najviac príležitostí sa s ľuďmi baviť o Bohu. 

Ako to vnímate vo svojom okolí? Vo svojom zbore? Je pre neho evanjelizácia dosť vysokou prioritou? (H. Heřmanský je členom zboru CB Metro Olomouc – pozn. red.)

Myslím si, že je dôležité, pokiaľ je cirkev zameraná na vzťahy, v rámci ktorých potom môžeme s ľuďmi hovoriť o Bohu. A môj zbor to má ako vysokú prioritu.

Ľahko sa cirkevným spoločenstvám môže stať, že sa uzavrú do seba. Nemajú potrebu vytvárať vzťahy s neveriacimi a tým pádom ani nemajú potrebu zvestovať. Čo by ste poradil cirkevným lídrom? Ako podporiť osobnú evanjelizáciu?

Jeden z problémov cirkvi je, že si nastaví svoj program, podľa ktorého ide a stratí sa tam okolitý priestor, okraje stránok, priateliť sa s ľuďmi naokolo, poznávať ich. Takže je veľmi dôležité vytvárať tento priestor komunikácie s okolím. Väčšinou sa nestáva, že by niekto prijal pozvanie na cirkevnú akciu a priamo tam uveril. Najskôr s ľuďmi strávime nejaký čas, aby zistili, že ich kresťanstvo zaujíma a chcú mieriť týmto smerom. Takže považujem za dôležité toto premýšľať. A premýšľať to aktívne. Môže to znieť zvláštne, ale v našom zbore máme zoznam ľudí, ktorí sa pohybujú okolo nás, a my proaktívne premýšľame nad tým, či s nimi trávime čas, či im nejako môžeme pomôcť. Aby sa nestalo, že zbor po rokoch zistí, že ľudia v ňom trávia celý čas len s kresťanmi.

Po 8 rokoch ste, Honza, odovzdal pomyselné žezlo v HledamBoha.cz svojmu nasledovníkovi Markovi Chvátalovi. 

Marka Chvátala by som sa rada opýtala: Marek, aké sú vaše vízie pre projekt do budúcnosti? Viete o oblastiach práce, nových možnostiach, do ktorých by sa projekt ešte mohol pustiť?

Ďakujem za otázku. Po Honzovi preberám projekt vo skvelej kondícii a vďaka tomu môžem tie nové možnosti naozaj hľadať. Rozdelil by som ich do troch oblastí.

Prvá stojí na medzi denominačnej spolupráci. Od začiatku je HledamBoha.cz dielom niekoľkých cirkví. Napriek tomu sa niektorí zapájajú málo. Hlavne preto, že sa s nami ešte nestretli, napr. katolíci alebo husiti. Veľmi zaujímavo tiež pôsobí projekt online cirkvi ICF Česko. Takže sa budem snažiť o hlbšiu spoluprácu medzi cirkvami. Na evanjeliu sa ešte zhodneme, tak prečo toho nevyužiť?

Druhá oblasť je o vytváraní synergie s projektami, ktoré už fungujú a spolupráca prospeje obidvom stranám. Medzi prvými lastovičkami sú teraz napr. Asociace nemocničních kaplanů, Kurzy Alfa či Rádio 7. Hádam sa nám podarí dostať tiež na teologické školy, do väzenia a ďalších inštitúcií a médií.

A ta tretia oblasť zahŕňa hľadanie nových foriem zdieľania evanjelia. Možno to bude práve už zmienená online cirkev. Tiež máme v úmysle ponúkať aj video kurzy vedľa aktuálnych textových. A napriek tomu, že sme si vydobyli už slušný kus internetu, ešte sme sa nedostali všade. Pripravujeme sa na nový podcast, uvažujeme o prítomnosti na ďalších sociálnych sieťach a možno raz bude aj internetová kresťanská televízia. Je to sen, ale kde sú tie časy, kedy ľudia iba snívali o lietaní…

Portál nájdete na tejto adrese:

https://hledamboha.cz/

Ďakujem za rozhovor.