„Predstav si, v nedeľu išiel ráno o deviatej do kostola a vrátil sa až o polnoci,“ sťažoval sa môj známy na syna, ktorý slúži v chválospevovej kapele. Bol smutný a nahnevaný.V nejednej milujúcej kresťanskej domácnosti dochádza často k podobným konfliktom kvôli službe mladých. Svoje deti rodičia milujú a sú veľmi hrdí a šťastní, že deti slúžia v cirkvi, všemožne ich v tom podporujú, ale všetko má svoje hranice. Ak bývajú spoločne s rodičmi v jednom byte, ale prídu sa domov iba vyspať, s ničím nepomôžu a/alebo zanedbávajú školu, nestretáva sa to s pochopením. Ako tomu predchádzať? Ako si zadeliť priority? 

Každá rodina si musí nájsť svoju jedinečnú cestu vo vzájomnom dialógu, predsa však môžeme identifikovať určité spoločné princípy, ktorými môžu mládežnícki vedúci viesť svoje ovečky k správnemu a zdravému životnému rytmu. 

  1. Slúžiť Bohu neznamená iba v cirkvi. Niekedy zvykneme nazývať službou Bohu iba tu v cirkvi, v zbore – ako vedúci mládeže, dorastu, na chválach, na skupinkách. To je však veľký omyl. 
    V I. Kor. 10, 31 sa hovorí: „Či teda jete alebo pijete, alebo čokoľvek robíte, všetko robte na Božiu slávu.“ V službe Bohu sa máme dokázať najskôr vo vlastnej rodine a až potom v cirkvi. Mládežníkov vedieme, aby získali správne návyky nielen pre tento čas, ale po zvyšok života. Ak sa naučia, že všetok čas trávia iba mimo domova a vlastná rodina zostáva na chvoste, je veľmi pravdepodobné, že tak budú raz fungovať ako otcovia, mamy či partneri, čo nie je dobré ani zdravé. 
  2. Aj domáce práce majú svoje miesto. Pomoc v domácnosti nie je „menej duchovná“. Pokiaľ žiješ v spoločnej domácnosti s rodičmi či dokonca ťa živia, je úplne samozrejmé, že sa zapájaš do domácich prác.  
    Je možné, že práve teraz, dočasne, máš mimoriadnu situáciu v zbore a potrebuješ dať svojej službe všetko. Napríklad organizuješ konferenciu mládeže alebo tábor. V takom prípade je dobré sa s rodičmi dohodnúť, vysvetliť im situáciu, stanoviť nejaký termín, po ktorom budú vaše rodinné rytmy zasa fungovať a ty im budeš znova pomáhať. Ak svoj sľub dodržíš a oni sa na teba môžu spoľahnúť, určite ťa radi podporia. Inokedy zasa bude mimoriadna situácia v rodine (choroba rodičov apod.) a ty obmedzíš službu, aby si viacej pomáhal doma. Treba v tom hľadať Božiu múdrosť. 
  3. Aj štúdium má svoje miesto. Ak si obdarovaný natoľko, že môžeš študovať, mal by si to zobrať vážne a robiť to zodpovedne. Štúdium trvá iba krátky čas, jeho ovocie môžeš využívať celý život. Ak budeš raz ITčkár, právnik či učiteľka, svojimi znalosťami môžeš byť spoločenstvu a Bohu veľmi užitočný. Úprimne povedané, už nikdy nebudeš mať toľko voľného času, ako počas štúdia. A opäť: sú obdobia, kedy ide škola trocha bokom a služba má prioritu. Ale také veci si treba naozaj dobre uvážiť a premodliť. Zboroví vedúci by mali byť na takéto situácie rozhodne opatrní a konzultovať ich s rodičmi. Služba by nemala prikrývať záškoláctvo či lenivosť.
  4. Služba tu nie je na to, aby si sa na ňu vyhováral. Každý si musí vstúpiť do svedomia, či niekedy nepoužil službu v zbore ako výhovorku. Tráviš celý deň v zbore nie preto lebo je to potrebné, ale preto lebo je to príjemné. Nie preto lebo slúžiš, ale preto lebo si s priateľmi. Doma sa potom odvolávaš na náročné duchovné poslanie. 
  5. Každý si musíme vybrať. Každý si musíme vyberať zo širokej ponuky. Nikto nemôže byť všade a robiť všetko. Niekto toho stihne viacej, niekto menej. Treba mať určité rezervy na neočakávané komplikácie a netreba si množstvom aktivít zničiť zdravie. Ak študuješ, slúžiš na chválach a pomáhaš rodičom, možno že nebudeš stíhať ešte aj závodne hrať volejbal alebo chodiť každý týždeň do kina. Toto si každý z nás musí dobre zvážiť a starostlivo usporiadať.
  6. Plánuj a informuj. Vždy je lepšie, ak rodičom včas povieš, že nebudeš doma a že sa musia zaobísť bez tvojej pomoci. Prípadne, že plánuješ priviesť domov mládežnícky tím alebo skupinku. Dohodnite sa na pravidlách a tie sa usiluj dodržať. 
  7. Rodičia nie sú nepriatelia. V každej rodine je občas dusno. Napriek tomu, že sa rodičom niečo nepáči a vypočuješ si od nich nevyžiadané rady, sú na tvojej strane. Je skvelé, ak ich zapojíš do svojej služby tak, že im o nej porozprávaš. O svojich radostiach aj starostiach, že ich požiadaš o modlitby, zoznámiš ich so svojimi spolupracovníkmi v tíme. Môžeš si nájsť zvláštny čas, kedy im poďakuješ za to, že ťa uvoľnili na tábor, že nechali prespať tvojich priateľov u vás doma, že napiekli koláče na skupinku. Základom je otvorenosť a dobrá komunikácia.

Autor fotky: Thirdman na Pexels

Eva Bechná pracuje ako pastoračná asistentka v zbore Cirkvi bratskej v Žiline. V zbore sa okrem iného venuje dlhodobo práci s deťmi a mamičkami a tiež vydávaniu zborového newsletteru Fajo.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Na našej webovej stránke používame cookies

Potvrďte, že akceptujete naše sledovacie súbory cookie: Google Analytics, Facebook Pixel. Môžete tiež odmietnuť sledovanie, takže môžete naďalej navštevovať našu webovú stránku bez toho, aby sa do služieb tretích strán odosielali údaje.