Ako (ne)aplikovať Bibliu #4: Jablká, nie mušt

V predošlých troch článkoch vysvetľujem, že podstatou aplikácie Biblie nie je v prvom rade zmena správania navonok. Je ňou vnútorná zmena nášho svetonázoru, presvedčení, viery. Spomínal som tiež, že pred samotnou aplikáciou sa musíme diagnostikovať. Musíme zistiť, čo konkrétne v našom myslení majú Biblické pravdy naprávať. 

Ak sme tento náročný diagnostický proces zvládli, čaká nás terapia. Ak už vieme, čomu neveríme, o čom málo premýšľame, akým klamstvám podlieha náš život – naše obavy, túžby, naše pocity, hodnoty, presvedčenia… môžeme ich začať liečiť biblickými pravdami. 

Zoznámte sa, toto je Július.

Július a jeho komunita posledný semester študujú Evanjelium podľa Marka. Počas tohto semestra spolu dospeli k záveru, že Július má sklony usilovať sa o zásluhy pred Bohom pomocou náboženského správania: každý deň si číta Bibliu, modlí sa, pravidelne chodí na bohoslužby, finančne prispieva na život zboru. Napriek tomu máva často pocit, že sa musí robiť ešte viac: mal by viesť skupinku, čítať si s niekým Bibliu 1 na 1, hrať v kapele, príležitostne kázať… Boh s ním určite nie je spokojný. Inokedy zase, keď sa mu podarí byť na čas v zbore aktívnejší, sa pristihne pri tom, že je pred Bohom pyšný na svoje zásluhy.

Ako teda bude Július Evanjelium podľa Marka aplikovať? Tak, že sa sústredí na texty z Marka, ktoré riešia tento problém. Nebude ich už čítať študijne – nebude sa snažiť prísť na to, čo nimi autor chcel povedať. To už v tejto fáze potrebuje vedieť (preto je veľmi dôležité, aby v spoločenstve bolo dobré vyučovanie a aby kresťana vedeli, čo Biblia na ktorom mieste hovorí). 

Július teda potrebuje vedieť, že Evanjelium podľa Marka, 8.-13., kapitola riešia tento problém. Hovoria, že cestou do Božieho kráľovstva je pokora pred Ježišom, a nie dodržiavanie náboženského zákona. Ale ani vedieť toto zhrnutie nestačí. Nestačí význam textu vydestilovať do jednej vety a tú si pripomínať. Ten význam tam istým spôsobom je, podobne, ako je mušt prítomný v jablkách (hoci v inej forme). Piť mušt však nestačí. Podrobne riešiť, čo je hlavná myšlienka textu, je dobrá prax počas štúdia, ktorá pomáha ujasniť si, čo text naozaj hovorí. No opakovať si hlavnú myšlienku textu nestačí. 

Boh nám nedal v Biblii len stručný súbor plus-mínus 66 viet, ale kníh. Neoddeliteľnou súčasťou toho, ČO Boh hovorí, je však aj to, AKO to hovorí – formou biblických kníh, nie pár výrokov. Preto potrebujeme čítať celé Biblické knihy, prípadne ich väčšie state, ktoré hovoria pravdy, ktoré potrebujeme. Nestačí piť mušt. Musíme jesť jablká.  

Július bude texty čítať aplikačne. Pokorne, s modlitbou o konanie Svätého Ducha v jeho živote. Július už bude vedieť, čo autor daným textom chce docieliť, a keď ho bude čítať, bude „počúvať“ práve tento zámer. Bude jesť jablká.

Je to ako keď pozeráte film alebo čítate román, ktorý už poznáte. Nerobíte to preto, aby ste sa dozvedeli, čo sa stane a ako sa to skončí. Práve naopak, robíte to, lebo viete, čo sa stane a ako sa to skončí, a práve to vás fascinuje. Fascinuje vás, že a ako sa Gandalf Sivý stane Gandalfom Bielym, že a ako sa Anna a Gilbert dajú dokopy, že a ako Andy Dufresne utečie z väznice Shawshank… Ani jablká nejete, aby ste zistili, ako chutia, ale preto, lebo viete ako chutia, a preto, lebo vám dodajú živiny a energiu. 

Tak aj Július bude čítať text, ktorého význam pozná, aby si ho pripomínal, aby sa ním sýtil a aby si ho a jeho význam lepšie pamätal. Bude preto čítať Evanjelium podľa Marka, 8. – 13. kapitolu, ktoré hovoria práve o tom, že cesta do Božieho kráľovstva nevedie cez dodržiavanie zákona, vlastnú snahu, formálne náboženstvo, ale cez pokornú vieru v Ježiša. Toto Július bude mať na pamäti, keď bude čítať tieto kapitoly. Bude sledovať, ako ho Svätý Duch cez tento text učí túto pravdu. 

Ak je Július v cirkevnom zbore, kde sa dobre káže, tak možno bude mať aj príležitosť pochutnať si na jablkovom koláči – bude môcť počúvať kázeň na túto tému z tohto textu. Keďže už vie, čo a ako text chce povedať, Július bude počúvať kázeň nastavený nechať pravdu textu na seba pôsobiť (aj preto je dôležité, aby kázne boli aplikačne zamerané). 

Okrem aplikačného čítania a počúvania však o biblických textoch Július aj premýšľa. Medituje nad nimi. Nie ako vo východných náboženstvách, kde cieľom meditácie je stratiť sám seba, prestať myslieť, splynúť s vesmírom a podobné nezmysly. Meditujeme tak, že aktívne, dôsledne a intenzívne premýšľame o textoch, ktoré sme čítali, o ich význame a zámere. Poriadne prežúvame tie jablká. Všimnite si, že Biblia nám nikde nekáže Božie slovo každý deň čítať, ale káže nám o ňom každý deň premýšľať. (Samozrejme, že čítať Bibliu potrebujeme, aby sme mali o čom premýšľať – z jablka si musíme odhryznúť, aby sme mali čo prežúvať).  

Aplikácii teda predchádza štúdium a aplikácia vyžaduje poznanie významu textu a jeho zámeru. Taktiež potrebujeme vedieť, že aplikácia sa týka hlavne zmeny svetonázoru. Aby u nás táto zmena mohla nastať, potrebujeme diagnostikovať, v čom a ako u nás konkrétne. Po týchto krokoch aplikujeme Bibliu (pokorne, závislí na Svätom Duchu) tak, že biblické texty čítame, počúvame a premýšľame o nich, pamätajúc na ich význam a zámer a necháme sa nimi premieňať. 

A hoci sa to nezdá, tá zmena nakoniec bude viditeľná. Bude to zmena srdca, ale aj činov. Viac sa na to pozrieme v ďalšom článku.