Mala som prísneho otca, ktorý nám deťom od malička vštepoval, že máme byť systematickí, pracovití a spoľahliví. „Žiadna improvizácia,“ hovorieval a myslel tým, že máme mať svoj život pod kontrolou, plánovať a byť pripravení. Mám svojho ocka veľmi rada a nemyslím si, že jeho výchova bola zlá. Len keď som uverila, vnímala som veľmi podobne svoj vzťah s nebeským Otcom. Usilovala som sa zo všetkých síl byť dobrým dievčaťom, ktoré sa nespolieha na druhých, nesedí z vyloženými nohami, ale má všetko pekne pod kontrolou. Slovám ako: „Odovzdaj to na Pána,“ som buď vôbec nerozumela alebo som ich vnímala ako čudné, nezodpovedné. A to akože nemám robiť nič? 

Vďaka Bohu, že som sa roky nedostala do skutočne ťažkých situácií a viac či menej som to takto zvládala. Veľakrát ma však napadlo či by som obstála, ak by prišlo niečo skutočne ťažké. Vo svojom okolí som počula dosť príbehov, pri ktorých som si vôbec nedokázala predstaviť, ako by som ich zvládla. A taký čas prišiel. Čas, kedy ľudské sily nestačili. Z ľudského hľadiska boli mnohé výzvy neriešiteľné. Nestačilo byť pracovitým a húževnatým, chcelo to nadprirodzený zásah. A vtedy som konečne pochopila a učila sa odovzdávať veci Pánu Bohu. „Neviem si rady, neviem ako ďalej. Len Ty to môžeš vyriešiť!“ A Pán Boh konal. Neuveriteľne ma sprevádzal krok za krokom. Nebolo to na lúsknutie prstu a nebolo to presne podľa mojich predstáv, môjho manuálu, ale bolo to dokonalé, neuveriteľné. 

Ešte vždy si robím starosti. Modlím sa, odovzdám veci, ale stále sa chvejem a rozmýšľam, či som na niečo dôležité nezabudla a nemohla urobiť viac. Nakoniec je prirodzené, že máme tieto emócie. Ale stále sa učím dôverovať a nestrachovať sa, nenechať sa strachom ovládnuť. On nám nesľúbil, že všetko zariadi podľa objednávky, že nebudeme trpieť a že si môžeme vyložiť nohy, ale že bude stále s nami. Každý deň, každý okamih, aj keď to nevidíme. 

Chcem nás povzbudiť, aby sme aj my, pracovníci, služobníci, každý z nás vstupovali do nového roka s týmto vedomím. V službe cirkvi zažívame obdobie, aké sme ešte nezažili. Na našich pleciach je veľká zodpovednosť a môžeme mať obyčajný ľudský strach. Nevieme, čo nás čaká a nemáme to pod kontrolou, ale môžeme vedieť, že to, čo robíme, je predovšetkým Jeho zámer a Jeho dielo. On je nad tým a celkom isto to pod kontrolou má.

Autor fotky: Negative Space na Pexels

Eva Bechná pracuje ako pastoračná asistentka v zbore Cirkvi bratskej v Žiline. V zbore sa okrem iného venuje dlhodobo práci s deťmi a mamičkami a tiež vydávaniu zborového newsletteru Fajo.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Na našej webovej stránke používame cookies

Potvrďte, že akceptujete naše sledovacie súbory cookie: Google Analytics, Facebook Pixel. Môžete tiež odmietnuť sledovanie, takže môžete naďalej navštevovať našu webovú stránku bez toho, aby sa do služieb tretích strán odosielali údaje.