Identity Cirkvi #4: Učeníci

To, čo robíme vychádza z toho, kým sme. Preto ako cirkev potrebujeme rozmýšľať nielen nad tým, čo máme robiť (programy a ako na to), ale musíme riešiť hlavne otázku kým sme (aká je naša identita? Prečo chceme niečo robiť?).

Hovorili sme už o tom, že sme rodina: rodina, ktorá je na misii a rodina, ktorá sa stará o druhých. Hovorili sme o tom, že sme misionári: poslaní do sveta ako Ježiš, ako individuálne, tak aj spoločne ako komunita. Hovorili sme aj o tom, že sme služobníci: Ježiš sa vzdal svojich práv z lásky k nám a my budujeme Jeho kráľovstvo (aj) cez službu druhým ľuďom. Dnes ukončíme tento náš seriál poslednou (ale nie preto menej dôležitou) identitou: sme učeníci.

Nasleduj ma

Ježišove pozvanie bolo celkom jednoduché: „poďte za mnou“ (Mk 1:17). Je zaujímavé vidieť, že Peter a ďalší opustili všetko, čo robili, aby nasledovali Ježiša. Vo svete, kde stať sa učeníkom nejakého rabína by stálo mnoho rokov v rôznych synagógach a školách, títo rybári sú povolaní. Nespĺňajú hoci ľudské predpoklady na to, aby sa stali učeníkmi nejakého rabína (nie ešte Ježiša!), ale Ježiš ich k sebe volá.

A jeho pozvanie neobsahuje množstvo pravidiel, zákonov, príkazov alebo zákazov, ale len jedno sloveso: „poď“. Nasledovať Ježiša znamená kráčať v jeho šľapajách, robiť to, čo On robil, hovoriť tak, ako On hovoril. Učeník je ten, ktorý „kopíruje“ svojho učiteľa, ktorý kráča ako On. V hebrejskom myslení, keď vidíš učeníka je akoby si videl rabína samotného.

Ako On

Presne z tohto dôvodu mali rabíni veľmi prísne „výberové konanie“ učeníkov. Museli sa uistiť, že daný učeník má potenciál stať sa takým, aký je rabín sám. Len tí najlepší sa mohli stať učeníkmi najlepších rabínov, lebo žiadny rabín by neriskoval, aby nejaký učeník nebol „dosť dobrý“.

Ale čo robí Ježiš? Pozýva všetkých. Každého, kto ho počúva. Ľudí, ktorí boli „pod priemer“, ako Peter a iní. Ľudia, ktorí by nesplnili podmienky ani najhorších rabínov. Ježiš riskoval to, že by ho Jeho učeníci mohli zahanbiť (a určite aj zahanbili, keď ho Judáš alebo Peter zradili, alebo keď sa Ján a Jakub hádali o tom, kto bude sedieť po Jeho pravici…), a o to viac musel byť zahanbený, keď ho pri Jeho súde a ukrižovaní opustili.

Ale napriek celému risku, napriek celému potencionálnemu a reálnemu sklamaniu, ktorému čelil, Ježiš nielen pozýval týchto 12, aby sa stali učeníkmi, ale taktiež ich poveril úlohou robiť ďalších učeníkmi – ako On. To znamená, že učeníci majú riskovať, majú sa venovať nielen tým, s ktorými máme istotu, že to bude „úspech“ (a čo je vlastne úspech? Kto to definuje?). To znamená, že ako s nimi Ježiš riskoval (nikto by nechcel za učeníka rybára v tom kontexte), tak aj oni majú riskovať a pozývať tých, ktorých by nikto nepozval. Lebo Ježiš s nimi riskoval a učeníci sú povolaní žiť ako svoj rabín.

Ako ty – ako ja

A Peter, Ján a ďalší svoje poverenie splnili. Dávali to ďalej. Pozývali ľudí ďalej bez ohľadu na to, či sú „dosť dobrí“ podľa nejakých ľudských meradiel alebo nie. A tí pozývali ďalej. A ďalej. A potom niekto pozval teba, aby si nasledoval Ježiša. Aj mňa. A teraz je náš čas ďalej pozývať. V našich mestách a dedinách, v našich mládežiach a zboroch. Pozývať tých, ktorí by nikto iný nepozval, do ktorých by nikto iný neinvestoval, lebo sú to „stratené prípady“. Aj my sme boli stratenými prípadmi, možno pred ľuďmi, určite pred Bohom. Ale niekto v nás veril. Ježiš v nás veril a volal nás ho nasledovať. Tak ako veril v Petra, v Ondreja a v ďalších, ktorých mi dnes nazývame „apoštolmi“.

Peter bol neschopný chytať ryby pri Galilejskom mori, nikto by nepovedal, že raz bude apoštolom. A kebyže mne niekto povedal pred 10 rokmi, že budem slúžiť Bohu, tiež by  tomu nikto neuveril. Ale Ježiš veril v Petra a v to, čo cez neho môže robiť. A Ježiš veril vo mňa a preto niekto do mňa investoval. Aj do teba. A preto je teraz náš čas, aby sme hľadali tých ľudí, ktorých Ježiš miluje, v ktorých Ježiš verí, a urobili z nich „rybárov ľudí“ (Mt 4:19).

Nevieš kde začať? Ktokoľvek je blízko teba, či už pozná alebo nepozná Ježiša. ten je potencionálny učeník 🙂