Pieseň Pútnikov – Komunita

Pieseň Pútnikov – Komunita

Asi sa nemusím veľmi namáhať, aby som ťa presvedčil, že život v cirkvi nie je vždy ľahký. Problémy, hádky, nedorozumenia a konflikty medzi bratmi a sestrami sú bežnou skúsenosťou. Niekedy kazatelia trávia viac času týmto „zahasovaním ohňov,“ ako vyučovaním, vedením cirkvi alebo rozvojom ďalších vedúcich. Jednoducho, komunita je ťažká úloha. Možno nás preto prekvapia slová nasledujúceho žalmu. Ja si ale myslím, že Žalm 133 plne vyjadruje krásu (a zápas), ktoré sú súčasťou každej komunity:

Dobré a milé

„Aké je dobré a milé, keď sú bratia spolu!“ (Ž 133:1) Tí, čo ste vyrástli so súrodencami viete, že nie vždy je to „dobré a milé“, že niekedy by ste svojho brata alebo sestru najradšej zabili! Tieto problémy nie sú len vecou detí, veď aj keď sme starší máme konflikty so svojou rodinou.

Myslím, že nie náhodou Dávid vybral metaforu súrodencov na vyjadrenie podstaty komunity: my sa skutočne máme radi, ale konflikty sú neoddeliteľnou súčasťou nášho vzťahu. Rovnako je to v rodine, ktorú nazývame cirkev: konfliktom sa vyhnúť nevieme, ale držíme spolu, lebo to, čo nás spája je silnejšie než to, čo nás rozdeľuje. Potrebujeme sa ako Cirkev naučiť, že základ komunity je rodina.

Do rodiny sa narodíš

Neviem ako vy, ale mňa sa nikto nepýtal, či chcem patriť do mojej rodiny. Jednoducho, tvoji rodičia patria do nejakej rodiny a keď sa narodíš, tak tam patríš aj ty.

S cirkvou je to (aspoň v niečom) podobné. Boh sa ťa nepýta, či chceš patriť do Rodiny (teda do Cirkvi). Keď sa narodíš (z Ducha) tak patríš do Božej rodiny, bez ohľadu na to, ako sa ti páčia tvoji súrodenci. Samozrejme, môžeš meniť kontext, môžeš byť súčasťou iného lokálneho zboru, ale tvoji bratia ostávajú bratmi aj na diaľku.

Kňazmi tomu druhému

„Je to sťa najvzácnejší olej na hlave, čo steká na bradu, […] na okraj jeho rúcha“ (Ž 133:2) Tento obraz nám pripomína pomazanie kňazov pre službu Bohu. Ako by sa zmenil náš vzťah k bratom a sestrám ak by sme vedeli, že Boh ich pomazal a považuje ich za kňazov? Boh robí kňazov z nás, ale aj z našich bratov a sestier. Boh nám dáva ako komunite vysokú hodnotu a cenu nie preto, akí sme úžasní, ale preto, že nás miluje. A miluje, keď sa navzájom milujeme za to, kým nás on urobil.

Ako v nebi, tak i na zemi

Je úžasne keď sa komunita vzájomne miluje a má medzi sebou zdravé vzťahy. Keď komunita usiluje o dobrotu, lásku a vzájomnú službu. Ale realita je ťažká a krutá a nevidíme v nej to, čo tento žalm hovorí. Je vôbec možné mať takúto komunitu? Nie je to skôr tak, že to bude až neskôr, až budeme v nebi?

Určite plnosť tohto žalmu zažijeme až vtedy, keď bude hriech porazený a naše životy úplne uzdravené. Ježiš nás ale pozýva do života, v ktorom sa dejú veci „ako v nebi, tak i na zemi“ (Mt 6:10). Máme usilovať o to, aby už dnes boli naše životy a vzťahy také, ako ich Žalm 133 opisuje. A hoci to nebude nikdy dokonalé a budeme stále zápasiť s vlastným hriechom a s hriechom ostatných, Boh nás už dnes uzdravuje. A vtedy môžeme naozaj hovoriť: „Aké je dobré a milé, keď je komunita spolu!“ (Ž 133:1 parafrázované).

Chceš vedieť viac o ceste pútnikov? Ostatné články tejto série si môžete prečítať TU.