Rytmy komunity #5: Načúvať

Ako načúvať v hlučnom svete?

Bernie Krause má veľmi zaujímavú prácu: nahráva zvuky prírody pre filmy a iné soundtracky. V roku 2013 na TED konferencii hovoril, že keď chcel pred  40 rokmi nahrať 1 hodinu nerušeného zvuku prírody, trvalo mu to približne 10 hodín práce. Avšak v dnešnej dobe, na tú istú úlohu potrebuje nie 10, ale viac ako 1000 hodín nahrávania, pretože ľudský hluk (autá, stroje, lietadlá, atď.) ruší čistý zvuk prírody.

Ani nemusíme ísť do vedeckých kruhov, aby sme zistili, ako hluk prevláda v našich životoch. Poznám ľudí, ktorí keď sú sami doma, pustia televíziu (hoci sú v inej miestnosti) len preto, aby nebolo doma ticho. Ja sám nie som na tom lepšie: vždy keď idem von z domu, mám pustenú v slúchadlách hudbu alebo nejaký podcast, ktorým „utíšim“ ako vonkajší svet, tak aj svoj vnútorný hluk.

Posledné mesiace si uvedomujem, že táto cesta nie je dobrá pre mňa a verím, že ani pre vás. Čím ďalej tým viac nevieme načúvať ľuďom a svetu okolo nás, čím strácame možnosť im rozumieť a slúžiť im. Rovnako nevieme načúvať svojmu vnútornému svetu, tomu, čo nám naše emócie a pocity hovoria o našom duševnom zdraví.  Napokon nevieme načúvať ani Bohu, ktorý je nad nami. Ako teda sa môžeme učiť načúvať?

Ako načúvať vonkajšiemu svetu?

To, že je náš svet sebecký a do seba uzavretý je nám celkom jasné (a keď hovorím svet, rátam doň aj nás, nielen svet „neveriacich“). Preto ako kresťania, a o to viac ako vedúci, sa potrebujeme  usilovať o to, aby sme načúvali. Ak nebudeme počúvať ľudí okolo nás, ako im chceme hovoriť evanjelium a viesť ich k naplneniu Božích plánov?

Ako môžeme pastoračne viesť ľudí v našich zboroch a mládežiach ak nenačúvame ich problémom a potrebám? „Na to, aby sme si mohli navzájom kázať evanjelium potrebujeme poznať svoje príbehy.“1 Jedine takto budeme vedieť ako evanjelium aplikovať do konkrétnych situácií a problémov ľudí okolo nás, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú kresťania.

Ako načúvať vnútornému svetu?

Ak ste podobní ako ja (a poznám už veľa takých ľudí), tak nemáte v živote tiché miesta. Keď čakáte v rade v obchode, keď čakáte na výťah (alebo ste práve v ňom), keď čakáte na autobus alebo keď sedíte na tróne (kto má uši, nech počúva) vypĺňate si čas na mobile. Pod hlukom teda nemyslím len na sluchové rušenie, týka sa to aj vizuálneho sveta (taktiež zvané smog). Facebook, Instagram, YouTube, 9GAG a milión ďalších sociálnych sietí vypĺňajú naše tiché miesta a zahltávajú nás do „displejového sveta“. Hluk naplnil náš život a nezdá sa, že by nás plánoval opustiť.

Prečo potrebujeme načúvať samým sebe? Lebo strácame kontakt so svojím „ja“. Práve v tej čakárni, v tej prázdnote či „nude“ sa môžeme zastaviť a uvažovať nad svojimi emóciami a pocitmi: „Ako je na tom moje srdce? Aké emócie prežívam? Prečo ma tak naštvala tá jedna poznámka môjho kolegu? Prečo mi je tak ťažko odpustiť tú jednu vec svojej manželke?“ Keď máme neustále mobil v ruke, prichádzame o ten čas, kedy by sme mohli svoj vnútorný svet riešiť. Namiesto toho sa každý deň rozhodujeme odpojiť sa od svojho srdca, aby sme boli pripojení k cudzím ľuďom.  

Musím priznať, že toto je zvlášť ťažké pre mňa. Som rovnako „závislý“ na vypĺňaní prázdneho času mobilom či už keď čakám alebo keď idem spať. Posledné mesiace na tom pracujem a chcem vás povzbudiť, aby ste to aj vy vyskúšali. Už 3 mesiace neberiem mobil do spálne, ale kúpili sme si klasický budík. Kúpil som si taktiež hodinky (na eBay vieš zohnať do 2€), aby som nemusel každú chvíľu pozerať na telefón koľko je hodín (lebo keď pozerám čas a vidím notifikáciu, už automaticky reagujem). A robím všetko možné preto, aby som nevytiahol telefón, keď čakám na čokoľvek, ale snažím sa zamyslieť sa a uvažovať nad tým, čo sa vlastne v mojom vnútri deje. Naozaj vás povzbudzujem, aby ste to vyskúšali, vaše mentálne zdravie vám bude veľmi vďačné!

Ako načúvať Bohu?

Kľúčom pre toto všetko je načúvanie Bohu. V mojom živote vnímam 3 spôsoby, ako Bohu načúvať: Písmo, Modlitba a Spoločenstvo.

Verím, že Boh k nám hovorí cez svoje Slovo tak, aby nás viedol do podoby Krista. Evanjelium nám hovorí do nášho života a ukazuje nám ako by sme mali postupovať. Keď čítame Písmo musíme byť citliví na Boží hlas a načúvať na Jeho vedenie.

Rovnako verím, že Boh k nám hovorí v modlitbe. Nie je to monológ, ale istým spôsobom je to dialóg (hoci nie taký klasický). V modlitbe, keď prosíme a ďakujeme Bohu, on nám dáva myšlienky a podnety na to, čo máme robiť, za čo máme ďakovať a z čoho máme činiť pokánie. Aj v modlitbe musíme byť citliví, aby sme nielen hovorili, ale aj počúvali na Boží hlas.

Napokon, verím že Boh hovorí skrze spoločenstvo. Keď sa rozprávame s inými kresťanmi, v pastoračných rozhovorov (keď nás niekto vedie, ale aj keď my niekoho vedieme), cez kázne a chvály a podobne, musíme byť otvorení tomu, ako k nám Boh môže  hovoriť. Keď sme citliví na Boží hlas pri tých príležitostiach a sme pripravení načúvať, Boh si môže použiť všetky tieto okolnosti na to, aby k nám hovoril.

Na túto sériu článkov vychádzame z knihy „Život Misijní Skupiny„ zo série Porterbrook, ktorú v Českom jazyku vydal zbor Maják Vsetín.

Ostatné články môžeš čítať tu:

1. Rytmy komunity #1: Jedlo
2. Rytmy komunity #2: Oddych
3. Rytmy komunity #3: Žehnanie
4. Rytmy komunity #4: Oslava
5. Rytmy komunity #5: Načúvať

1.- Porterbrook Život Misijní Skupiny, kap. 5 „Misijní rytmy“, s. 41