Rytmy komunity #4: Oslava

Rytmy skupiny #4: Oslava

Oslavovať je pre Španiela snáď najpríjemnejšia vec, ktorú robíme. Myslím si ale, že sa to netýka len Španielov. Predsa všetci máme dobrý dôvod nájsť si nejaký oddelený čas, kedy môžeme oslavovať nejaký úspech, či pracovný, študijný alebo aj osobný. Oslava je v nás hlboko zakódovaná: sme bytosti, ktoré vyhľadávajú dôvod na oslavu a radosť.

Oslava ako rytmus

Ak chceme byť zapojení do Božej misie obnovenia a záchrany sveta, oslava musí byť súčasťou tej misie. Boh to nielen do nás vložil ako túžbu, ale nám to aj prikázal. Boh dal Izraelu sedem sezónnych festivalov,  počas ktorých mali oslavovať Boha a jeho milosť, pretože ich zachránil z otroctva v Egypte. Festivaly ako Pascha (Lev 23:4-5), Nekvasené chleby (Lev 23:6-8) Vďakyvzdanie za prvotiny (Lev 23:9-14), Slávnosť týždňov (Lev 23:15-22), Slávnosť plesania (Lev 23:23-25), Deň zmierenia (Lev 23:26-32), Slávnosť stánkov (Lev 23:33-44). Oslava bola hlbokou súčasťou izraelského života (ako túžba aj ako príkaz).

Naša oslava ako Jeho oslava

Všetky tieto festivaly a slávnosti mali spoločné to, že oslavovali Božie mocné činy a cez nich mohli ostatné národy vidieť dobrotu a lásku Boha voči svojmu ľudu. Rovnako aj my dnes potrebujeme oslavovať a radovať sa z toho, čo nám Boh dáva. Keď s radosťou oslavujeme požehnanie, ktoré v Ňom máme, naši susedia a blízki uvidia, aký úžasný je Boh. Keď oslavujeme úspechy a radosti druhých ľudí, oslavujeme tým samotného Boha.  Takto vedieme ľudí k hlbšiemu poznaniu Božej lásky voči nám. Oslava vecí, udalostí a úspechov, ktoré máme od Boha (či už sme to my alebo naši blízki, susedia, atď.) je oslava Boha sama o sebe a vedie ľudí okolo nás k tomu, aby sa pozreli nielen na veci, ktoré sú dobré ale aj na Boha, ktorý dobré veci dáva.

Oslavujeme, aby svet oslavoval

Je jasné, že kultúra oslavuje. Ľudia okolo nás sa tešia z vlastných úspechov a oslavujú ich. Ale naša úloha a povolanie nie je kultúru kopírovať alebo zopakovať, ale zlepšovať. Nemáme ju odsúdiť, ale viesť ju k plnosti pod Božou vôľou. Človek sa teší a oslavuje svoje vlastné úspechy, keď sa mu darí, ale nepraje druhým, aby sa im darilo. V tomto nás Pán Boh povoláva na oslavu nielen „našich“ vecí, ale aj druhých. Je veľmi ľahké závidieť, predsa to vidíme každý deň okolo nás. Niekto si kúpi lepšie auto, ako mám ja, lepší telefón alebo byt, a ja závidím.

Ale Boh nás volá k oslave, len tak, bez podmienok. Oslavujeme, keď sa nám darí a rovnako oslavujeme, keď sa darí druhým (aj keď sa im možno darí viac ako nám!). Je to niekedy ťažké, áno, ale je to úžasný spôsob, ako prezentovať krásneho, dobrého a milujúceho Boha, ktorého ľudia nepoznajú a o ktorom určite nepočuli. Oni sami sú zvyknutí na závisť a nepríjemné poznámky poza chrbát (oni sami to určite robia…) takže keď príde niekto, kto sa s nimi teší a oslavuje, bude to naozaj niečo revolučné.

Na túto sériu článkov vychádzame z knihy „Život Misijní Skupiny„ zo série Porterbrook, ktorú v Českom jazyku vydal zbor Maják Vsetín.

Ostatné články môžeš čítať tu:

1. Rytmy komunity #1: Jedlo
2. Rytmy komunity #2: Oddych
3. Rytmy komunity #3: Žehnanie
4. Rytmy komunity #4: Oslava