Rytmy komunity #3: Žehnanie

Rytmy komunity #3: Žehnanie

Rovnako ako oddych, žehnanie (alebo prianie druhému) je v dnešnej spoločnosti niečo veľmi cudzie. Žijeme vo svete, kde chce byť každý lepší ako ten druhý. Ak si on kúpi iPhone 7, ja musím mať iPhone 7 Plus! A ak on má iPhone 7 Plus, ja musím mať väčšiu pamäť alebo nejaký iný coolovejší doplnok! Preto sa naše komunity potrebujú (ako ďalší rytmus pre ich život) naučiť žehnať si a dopriať ostatným dobré veci – a tento rytmus aplikovať do každodenného života!

V tebe budú požehnané všetky národy

Život Božieho ľudu začína jedným človekom a jeho stretnutím s Bohom. Abrám (neskôr ho Boh premenoval na Abraháma) stretne Boha a ten s ním uzavrie zmluvu. Boh mu hovorí ,,Urobím z teba veľký národ… v tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme…” (Gen 12:2-3). Dejiny Izraela začínajú v tomto kľúčovom bode, keď Boh požehnáva Abráma, aby bol on požehnaním všetkým národom okolo.

Toto je veľmi zaujímavé, pretože v tej dobe spoločnosť fungovala veľmi podobne ako dnes. V tom čase fungoval kmeňový systém, na princípe ,,môj kmeň/môj život”. Tvojou úlohou (ako súčasť) kmeňa bolo zabezpečiť, aby sa ľuďom v tvojom kmeni čo najviac darilo a to aj za cenu, že sa nebude dariť iným kmeňom. Ak má susedný kmeň väčšie bohatstvo ako ty, rýchlo ich vyzabíjaj a všetko im zober skôr, ako oni zabijú teba.

Ale zrazu si Boh povoláva Abráma, aby bol jeho kmeň požehnaním pre všetky kmene. Toto je revolučná myšlienka: nie len že nepriať susedom zlé, ale dokonca im dopriať niečo dobré!

Požehnaní, aby požehnali

Slová, ktoré Boh povedal Abrámovi platia pre nás aj dnes: požehnám ťa, aby si bol požehnaním. Jeden vynikajúci kazateľ mi raz povedal: ,,To, čo máš nie je ani tvoje ani pre teba”. Snažil sa ma vtedy naučiť, že všetko čo mám, je od Boha a teda nepatrí mne. A nielen to, ale aj, že mi to Boh dal, aby som tým poslúžil ľuďom okolo mňa.
Poviem vám 2 príbehy, ako som to vo vlastnom živote zažil.

O Starbucksových zlodejoch a dobrých kamarátoch

Pred 5 rokmi, keď som býval v Barcelone, jednému môjmu dobrému kamarátovi raz v Starbuckse ukradli nový iPhone 4S, ktorý si kúpil pred týždňom (iPhone 4S! Mám pocit, že to bolo veeeľmi dávno). Na ďalší deň sa iný kamarát z našej partie (jediný, ktorý mal prácu, ale stále býval u rodičov, takže mal peniaze) rozhodol napísať správu všetkým svojim kamarátom, vysvetlil nám situáciu a poprosil nás, aby sme prispeli každý 10€ na nový iPhone. Keď sa dozbieralo, chýbalo ešte 100€ na nový iPhone a on to doložil zo svojho. Pár dní na to mal môj kamarát nový iPhone a skoro sa pri tom rozplakal. On nový iPhone nechcel (ani nepotreboval), ale môj kamarát ho chcel potešiť a týmto jednoduchým spôsobom mu naozaj doprial a požehnal.

O re:focuse a kobercoch

Naša komunita v Žiline re:focus žije (alebo aspoň sa snaží žiť) podľa tohto princípu (dokonca je to naša vízia). Samozrejme, nie je to vždy (teda skoro nikdy) ľahké, ale vidíme, že je to spôsob, ktorým nás Boh volá žiť. Určite by mali iní ľudia z našej komunity mnoho príbehov, ja sám by som mal ešte niekoľko, ale poviem vám len jeden o tom, ako bola moja komunita pre mňa požehnaním, aby som ja požehnával.
Keď som sa presťahoval do bytu, v ktorom teraz bývam s manželkou, bolo na ňom treba spraviť veľa práce: vymaľovať, namontovať nábytok nalepiť nový koberec do obývačky…

Predtým, ako som sa tam nasťahoval, som strávil jeden týždeň na Malorke s rodinou. A kým som ja bol na Malorke, moja manželka poza môj chrbát zorganizovala ,,veľkú brigádu”, na ktorej niekoľkí chlapi z re:focusu naložili do Transportera nový koberec (a nebol malý, trčal z okna von), vyniesli ho až do bytu (bývame na 5. poschodí, ale koberec sa do výťahu nezmestil) a dali ho do obývačky. Takže keď som prišiel z Malorky domov, zrazu bol nový koberec na mieste (a v podstate skoro celá obývačka nachystaná, ale to je ďalší príbeh). Moji kamaráti sa rozhodli venovať niekoľko hodín a veľa svojich síl na to, aby boli požehnaním pre mňa (a moju manželku).
Vďaka ich požehnaniu, môžeme mať pekný byt a obývačku, kde môžeme hosťovať skupiny, ľudí z iných miest, ktorí prídu na návštevu a služobníkov, ktorý k nám prídu pracovať. Boli sme požehnaní, aby sme požehnali ďalším.

Buďte požehnaní(m)!

Chcel by som ťa povzbudiť, aby si bol aj ty požehnaním pre svoju komunitu a tým pestoval ,,kultúru požehnania”, kde sa tešíme z úspechov druhých a spolu s nimi ich oslavujeme, kultúru kde pracujeme na tom, aby sa ľuďom okolo nás darilo. Viem, že to ide proti ,,zdravému rozumu” našej doby, ale práve preto je tento spôsob života reálnou ukážkou evanjelia, ktorú naši kamaráti, kolegovia a susedia potrebujú vidieť a zažiť. Lebo ,,podľa toho všetci spoznajú, že ste [Ježišovi] učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému” (Jn 13:35) a ,,to je [Ježišove] prikázanie, aby ste sa milovali navzájom tak, ako som vás miloval [On]. Nikto nemá väčšej lásky ako ten, čo svoj život kladie za svojich priateľov.” (Jn 15:12-13).

Na túto sériu článkov vychádzame z knihy „Život Misijní Skupiny„, zo série Porterbrook, ktorú v Českom jazyku vydal zbor Maják Vsetín.

Ostatné články môžeš čítať tu:

1. Rytmy komunity #1: Jedlo
2. Rytmy komunity #2: Oddych
3. Rytmy komunity #3: Žehnanie